Čínske elity vidia svet ako koexistenciu rôznych regionálnych poriadkov pod vplyvom regionálneho hegemóna (pričom Ázia, samozrejme, spadá pod nadvládu Číny). Toto chápanie síce vedie k pozitívnym politikám v Ázii, ale zároveň znamená úplnú absenciu politického alebo vojenského intervenovania v iných regiónoch. Namiesto toho je pre Čínske impérium nevyhnutné spojiť ostatné regióny s čínskou ekonomikou. Takúto úlohu zohráva iniciatíva Jeden pás, jedna cesta (prezývaná „nové hodvábne cesty“), ktorá funguje ako spôsob prepojenia akejkoľvek iniciatívy regionálneho rozvoja s Čínou, čím sa z nej stáva centrum globalizácie. Čína sa v prvom rade zaoberá svojím postavením, svojou ekonomikou a tým, že sa chce vyhnúť zopakovaniu sa svojho storočia poníženia, a nie ideologickým intervenovaním a dobývaním.

Zdá sa, že takúto logiku zdieľa aj Donald Trump. Rovnako ako Čína chce presadiť svoje postavenie vo svojom regióne aj Trump. Snaha kúpiť Grónsko, anektovať Kanadu a premenovať Mexický záliv na Americký záliv sú jasnými znakmi regionalizovaného chápania svetového poriadku. Takéto geopolitické názory sú kompatibilné, pretože de facto vylučujú akékoľvek zasahovanie do sféry iného regionálneho hegemóna.

Ďalším argumentom v prospech stability americko-čínskych vzťahov za Trumpa je význam jednotlivca v čínskom politickom myslení a v politickej praxi nadchádzajúcej Trumpovej administratívy. V čínskom politickom myslení je kľúčovým politickým pojmom koncept „zodpovednosti“ odvodený z konfucianizmu. Úlohou vlády je presadzovať morálny program cností (neusilovať sa o moc pre svoje vlastné ciele), ktorý vedie k prirodzenému poriadku spoločenskej harmónie zakorenenej v dobrej výchove. Toto je dnes známe pod pojmom „morálny realizmus“, ako ho pomenoval významný akademik Jan Süe-tchung z univerzity Čching-chua.

Myšlienka ľudskej autority založenej na morálnom správaní je v radikálnom protiklade k západnej myšlienke hegemónie, ktorá vychádza z vojenskej moci. V morálnom realizme je kľúčovým bodom politická moc, ktorá je schopnosťou vlády vládnuť a vzbudzovať rešpekt - a tým získavať vplyv - prostredníctvom morálnych činov a vyhlásení. Tu nie je dôležitá len kompetencia hlavy štátu, ale aj jeho poradcov (preto protikorupčná politika, ktorej cieľom nie je len zbaviť sa politických oponentov, ale aj zabezpečiť, aby sa žiaden funkcionár Komunistickej strany Číny nesprával spôsobom, ktorý by poškodil meno strany).

Pokiaľ ide o USA, zdá sa, že za novej Trumpovej administratívy sa otvára priestor pre rastúci význam osobných vzťahov V tomto prípade by väčšinu americkej zahraničnej politiky netvorili len štátne záujmy, ale osobné záujmy Trumpa a jeho administratívy. Ide o dôveryhodný argument, o čom svedčí aj to, že európski politici boli osobne pozvaní na deň inaugurácie, ako aj oznámenie o spustení Trumpovej kryptomeny, ktorá bude de facto súperiť so štátnou menou (USD). Hoci je takýto postup z filozofického hľadiska opakom morálneho realizmu, výsledok je rovnaký: na jednotlivcovi záleží. Keď už hovoríme o jednotlivcovi, je tu jeden, na ktorom záleží ešte viac tak Číne, ako aj USA, a ktorý by mohol dopomôcť buď k dobrým, alebo napätým vzťahom: Elon Musk.

Musk vďačí Číne za veľa. To, že Tesla finančne prežila, je zásluhou významných čínskych investícií a povolenia čínskej vlády postaviť v roku 2020 megatováreň v Šanghaji. Tento proces priniesol do čínskej ekonomiky investície v hodnote miliónov dolárov a umožnil Muskovi získať prístup k čínskemu vedeniu v Šanghaji, najmä k Li Čchiangovi, ktorý bol vtedy tajomníkom Komunistickej strany Číny v Šanghaji a teraz je čínskym premiérom a dôveryhodným poradcom prezidenta Si Ťin-pchinga.

Musk pri mnohých príležitostiach chválil čínsky hospodársky trh a amerických pracovníkov v porovnaní s čínskymi dokonca nazval „lenivými“ (5. 11. 2024). Musk však postupuje opatrne, pretože hoci podporuje Čínu, verejne vyhlásil, že čínske automobilky BYD a SAIC majú potenciál „prakticky zdemolovať väčšinu ostatných automobiliek na svete“ (14. 6. 2024) - toto vyhlásenie slúži na to, aby sa americkí pracovníci necítili odcudzení. Musk a Čína sú skutočne hospodársky vzájomne závislé: keď sa čínska ekonomika spomalí, trhová hodnota Tesly klesne. Musk navyše verejne zaujal veľmi významné a silné stanoviská v prospech Číny. Napríklad je za „politiku jednej Číny“ (ukončenie občianskej vojny v Číne opätovným spojením s ostrovom Taiwan), čo zasa prinútilo Tchaj-pej v septembri 2023 oznámiť, že bude vyvíjať alternatívu k Starlinku. Tesla tiež masívne investuje v Sin-ťiangu a Tibete, dvoch čínskych provinciách, ktoré si pre represívnu politiku v nich vyslúžili kritiku Západu.

V Číne médiá neváhajú označovať vzťah so spoločnosťou Tesla a Muskom za „obojstranne výhodnú spoluprácu“. Prítomnosť spoločnosti Tesla v Číne je veľmi dôležitá z hospodárskeho hľadiska, ale má najmä symbolický význam: ukazuje, že Čína je otvorená a bezpečná pre zahraničné investície, a to v čase, keď je rozširovanie zahraničných investícií v Číne prioritou. Od Trumpovho zvolenia je ešte dôležitejšia vzhľadom na prepojenie s Trumpom a význam Muska v jeho víťazstve a budúcej administratíve. Pozitívne vzťahy s Muskom ilustruje skutočnosť, že spoločnosť Tesla je zaradená do katalógu nákupov predstaviteľov Komunistickej strany Číny a štátnych predstaviteľov. Inými slovami, západné automobily Tesla sa teraz (od júla 2024) môžu používať ako oficiálne vozidlá čínskej elity, čo je pocta, ktorú doteraz dostalo len Volvo (západný výrobok), hoci ho v roku 2010 kúpila spoločnosť Zhejiang Geely Holding.

Vzhľadom na tieto vzťahy Čína využíva možnosť prostredníctvom Muska získať vplyv v USA, alebo prinajmenšom mať páky na niektoré rozhodnutia USA, ako je napríklad pravdepodobný zákaz TikToku. Musk tvrdí, že zákaz TikToku bol chybou a Čína sa spolieha na to, že tento proces zvráti. Otázky sú: podarilo by sa to, a za akú cenu? Musk by sa mohol ocitnúť v pozícii, ktorú mali pred ním len dvaja Američania: novinár Edgar Sow, ktorý mal veľmi blízko k Maovi, a Henry Kissinger, ktorý si úspešne vybudoval silný vzťah s Čou En-lajom a bol architektom zblíženia medzi oboma krajinami v roku 1972.

Ak môže Musk zohrať úlohu v prospech mierových vzťahov medzi USA a Čínou, môže byť aj spúšťačom konfliktu. Prvou premennou, ktorú treba mať na pamäti, je, do akej miery si budú Trump a Musk z dlhodobého hľadiska rozumieť? Ďalej, nie všetky Muskove aktivity sú v prospech Číny. V čínskej stratégii je kľúčová ochrana pred zahraničnými zásahmi a destabilizáciou. Takáto politika je od roku 2000 dôležitým postupom Západu (najmä USA) vo východnej Európe a na Kaukaze.

Preto Čína venuje veľa prostriedkov na ochranu svojho fyzického a digitálneho priestoru pred zahraničným vplyvom. Veľký čínsky firewall je vysoko účinný, ale čoskoro by mohol čeliť hrozbe: dostupnosti Starlinku, ktorý by každému čínskemu občanovi umožnil voľný prístup na internet, ktorý nie je pod kontrolou čínskeho štátu. Čína v snahe čeliť tejto hrozbe buduje alternatívy, teda konkurentov Starlinku, a plánuje rozmiestniť 38-tisíc satelitov na nízkej obežnej dráhe Zeme (oproti plánovaným 40-tisíc satelitom Starlinku) nielen na domáce použitie, ale aj ako alternatívu západnému prístupu na internet pre krajiny, ktoré už benefitujú z iniciatívy Jeden pás, jedna cesta.

V prípade TikToku je jednou z možností, ktorú navrhla agentúra Bloomberg, predaj TikToku Muskovi. Medzi ďalšie možnosti možno zaradiť uvoľnenie čínskej politiky týkajúcej sa prevodu vlastníctva technologických podnikov v prospech spoločnosti Tesla alebo povolenie spoločnosti Starlink pôsobiť v Číne za prísnych podmienok. Tieto možnosti sa zdajú byť nepravdepodobné, keďže predaj by Muskovi umožnil prístup do čínskeho digitálneho priestoru, čo Čína označila za červenú čiaru. Na druhej strane, spojenie, ktoré má Musk s Čínou, by sa mohlo považovať za hrozbu pre bezpečnosť USA, najmä ak sa osobné vzťahy medzi Muskom a Trumpom zhoršia.

Bez ohľadu na to, ako sa budú vyvíjať vzťahy medzi Čínou a USA, zdá sa, že jedným z faktorov, ktoré treba mať na pamäti, je návrat prvoradosti jednotlivca.