Problém masovej migrácie v USA: obrat alebo nový imidž?

Počas Trumpovho pôsobenia v americkej politike, v Oválnej pracovni aj mimo nej, zostalo jadro jeho voličskej základne nezmenené - bieli voliči bez vysokoškolského vzdelania. Hoci ich podiel na populácii USA, a teda aj na voličskej základni, klesá v dôsledku zmeny etnického zloženia krajiny a rastúceho podielu ľudí s vysokoškolským vzdelaním, bieli voliči bez vysokoškolského vzdelania - skupina niekedy nazývaná jednoducho biela robotnícka trieda - stále tvoria približne 40 percent voličov v USA.

Hoci liberálny establišment túto voličskú vzburu často charakterizuje ako rasistický odpor „úbohých“ sedliakov, má svoje korene v zásadných ekonomických zmenách.

Od 80. rokov minulého storočia sa ich udialo niekoľko.

Došlo k integrácii Číny a neskôr postkomunistickej východnej Európy do svetového hospodárskeho systému, k nástupu neoliberálnej hospodárskej politiky zameranej na voľný obchod, k demografickej dividende (rodí sa menej detí, vysoké percento obyvateľstva je v produktívnom veku a relatívne malý podiel tvoria dôchodcovia) vo vyspelých krajinách, od 50. rokov 20. storočia sa do pracovnej sily čoraz viac zapájali ženy a vzrastala aj masová imigrácia.

Výsledok týchto udalostí sa čoskoro odhalil - Spojené štáty za posledné desaťročia zažili prílev lacnej pracovnej sily. Ako pri väčšine veľkých hospodárskych zmien, aj táto priniesla svoj podiel víťazov a porazených.

Vyjednávacia sila nekvalifikovaných a čiastočne kvalifikovaných amerických pracovníkov sa znížila, zatiaľ čo kvalifikovaná pracovná sila, manažérske pozície a súkromný kapitál zostali zväčša nedotknuté. Zatiaľ čo vysokoškolsky vzdelaným ľuďom od 80. rokov rástli mzdy, mzdy ľudí bez vyššieho vzdelania stagnovali alebo klesali. Fenomén takzvaného pravicového populizmu síce rozhodne nemožno pripísať len jednej príčine, no zníženie vyjednávacej sily pôvodnej americkej robotníckej triedy, a výslednú rastúcu nespokojnosť, nemožno bagatelizovať.

Trump si to veľmi dobre uvedomuje a mnohé z jeho politík sú zamerané na pomoc tomuto voličskému bloku. Svojou obchodnou politikou a hrozbou ciel na niektoré druhy dovozu sa snaží vrátiť výrobu späť na pôdu USA. Pokiaľ ide o imigráciu, Trumpov cieľ je rovnako jasný: znížiť potrebu domácej pracujúcej triedy konkurovať legálnym aj nelegálnym imigrantom. Zníženie imigrácie, samozrejme, nezmierňuje len ekonomické, ale aj kultúrne obavy. Počas svojho prvého funkčného obdobia sa Trump pokúsil zaviesť mnohé protiimigračné opatrenia, ako napríklad vpustenie menšieho počtu utečencov, politiku nulovej tolerancie voči nelegálnym prisťahovalcom a aj reformu legálneho prisťahovalectva.

Jeho politickí protivníci však mnohé z týchto snáh zmarili prostredníctvom právnych krokov, keďže nepripravený Trump, ktorý bol v tejto funkcii nováčikom, nemal dostatok skúseností na to, aby sa mohol spoľahlivo brániť. Tieto projekty sa potom nepodarilo naplno zrealizovať, čo najlepšie symbolizuje zatiaľ nedokončený múr na južnej hranici USA.

Napriek tomu sa nelegálne prisťahovalectvo cez túto hranicu počas Trumpovho prvého funkčného obdobia (2017 až 2021) výrazne znížilo. Naopak, za jeho nástupcu Joea Bidena dosiahlo nelegálne prisťahovalectvo rekordnú úroveň. Deravá hranica potom rozhodne pomohla Trumpovi k znovuzvoleniu, keďže spolu s vysokou infláciou bola imigrácia pre Trumpových voličov v roku 2024 najpálčivejším problémom.

Na rozdiel od jeho koalície z roku 2016 sa Trumpova súčasná koalícia rozšírila. Tentoraz sa na Trumpovu stranu pridali technologickí a obchodní magnáti a investori ako Elon Musk, Vivek Ramaswamy a David Sachs. Odcudzení od demokratov pre ich zaujatosť „progresívnymi“ otázkami a dusivými reguláciami videli v Trumpovi toho, kto dokáže rozviazať ruky obchodu a umožní mu konkurovať iným štátom, predovšetkým Číne.

V koalícii MAGA však už teraz možno badať prvé trhliny. Zdá sa, že Trump je neoblomne odhodlaný realizovať mnohé politiky zo svojho prvého funkčného obdobia. Sľúbil, že uskutoční to, čo označuje za „najväčšiu vnútroštátnu deportačnú operáciu v americkej histórii“. To zahŕňa plány na masové deportácie prisťahovalcov bez dokladov so zameraním na tých, ktorí majú záznam v registri trestov. Plánované sú aj zmeny týkajúce sa legálneho prisťahovalectva, napríklad návrhy na obmedzenie ciest k občianstvu, ako sú azyl, presídľovanie utečencov a rodinné víza, pričom sa bude uprednostňovať imigrácia podľa zásluh.

Kontroverziu však vyvolala otázka takzvaných H-1B víz, na základe ktorých môžu byť zahraniční pracovníci zamestnaní v takzvaných špecializovaných odboroch. V posledných rokoch bolo približne 72 percent schválených H-1B víz vydaných občanom Indie, čo predstavuje státisíce víz ročne. To nie je prekvapujúce. India ako najľudnatejšia krajina sveta produkuje každoročne milióny anglicky hovoriacich občanov vzdelaných v odboroch STEM. Trump vymenoval investora zo Silicon Valley Srirama Krishnana za svojho poradcu v otázkach umelej inteligencie. Vivek Ramaswamy, bývalý prezidentský kandidát a podnikateľ pôsobiaci v nadchádzajúcej Trumpovej administratíve, zároveň obhajoval H-1B víza a zdôrazňoval ich význam pre inovácie a hospodársky rast v technologickom sektore. Ako si pozorný čitateľ môže všimnúť z mien uvedených pánov, obaja majú indický pôvod.

Elon Musk tiež zdôraznil význam týchto víz. Elon Musk je totiž tiež prisťahovalec, keďže pochádza z Južnej Afriky. Hlasný odpor sa však objavil zo strany nacionalistickejších segmentov koalície MAGA, ktoré svoju nespokojnosť vyslovovali najmä na Muskovej vlastnej sociálnej sieti X. Obe strany sporu by sa dali zhrnúť takto: Muskova a Ramaswamyho strana tvrdí, že v záujme posilnenia americkej ekonomiky a udržania jej konkurencieschopnosti na svetovom trhu bude rozšírenie jej zásoby vysoko inteligentných, ambicióznych a pracovitých ľudí o tých, ktorí sa narodili v zahraničí, ale napriek tomu chcú žiť a pracovať v Spojených štátoch, čistým prínosom pre všetkých. Vysokokvalifikovaní pracovníci ako občania platiaci dane by podľa tohto argumentu nezaťažovali systém sociálneho zabezpečenia a nepáchali trestnú činnosť.

Preto sa proti takémuto prisťahovalectvu možno postaviť len z rasistických dôvodov. Určite by táto politika nevyvolala takú smršť, keby 70 percent ľudí prichádzajúcich prostredníctvom H-1B víz malo európsky pôvod. Druhá strana argumentu je, že národ nie je ekonomická zóna, ale etnokultúrny celok, do ktorého sa človek nemôže dostať len preto, že je schopný programovať alebo vykonávať inú formu kvalifikovanej práce, zhodou okolností aj za nižšie mzdy ako domáci pracovníci (čo, samozrejme, zamestnávateľom vyhovuje).

Ak národ nemá dostatok vysokokvalifikovaných pracovníkov, ktorých potrebuje jeho hospodárstvo, mal by ich nájsť medzi vlastným obyvateľstvom a vytvoriť také podmienky, aby sa vzdelávanie v takýchto oblastiach stalo atraktívnou predstavou. Okrem ekonomických aspektov sú legitímne aj iné dôvody, ako napríklad zachovanie etnokultúrneho charakteru národa.

Niektorí členovia koalície MAGA sa v podstate môžu obávať, že síce Trump zníži konkurenciu na pracovnom trhu, ktorá pochádza od nelegálnych prisťahovalcov, ale bieli pracujúci sa čoskoro ocitnú v zamestnaní novo importovanej triedy podnikateľov, možno z Indie. Zatiaľ sa zdá, že Trump je v tejto veci na strane Muska a Ramaswamyho. Pozorovať, ako sa diskusia o tejto otázke vyvinie po Trumpovom opätovnom nástupe do úradu, bude skutočne veľmi zaujímavé.