Donald Trump a „nový triumvirát“: Moderná americká paralela

Od veľkých technologických firiem, ktoré vo Washingtone objavili svoje nové ihrisko, cez nové stratégie mäkkej moci na pretváranie medzinárodných vzťahov až po agresívne „umenie uzavrieť dohodu“ v oblasti zahraničnej politiky – „nový“ Trump už teraz mení svet a necháva medzinárodných lídrov lapať po vzduchu, ako prestavať svoj vlastný prístup. Kto sú ľudia v Trumpovom kabinete a jeho okolí, ktorí v nasledujúcich štyroch rokoch ovplyvnia nielen USA, ale celý svet? Aký vplyv bude mať jeho nový expanzionizmus na vzťahy s EÚ, Ruskom, Čínou a Latinskou Amerikou? Bude masová imigrácia do USA skutočne zastavená – alebo len premenovaná? A nahradí woke kultúru nová vlastenecká rétorika – a ľavicovo-liberálne elity nová technokracia so záľubou v kryptomenách?

Geopolitická šachová partia je v plnom prúde – a stávky sú vyššie ako kedykoľvek predtým, čo je zrejmé, keď sa pozrieme do histórie na obdobie, ktoré súčasné USA akoby odzrkadľujú: neskorý republikánsky Rím za prvého triumvirátu. Pred viac ako 2 000 rokmi sa veľmi populárny vodca Pompeius, frustrovaný odmietnutím senátu legalizovať jeho reformy vo východnom Stredomorí, spojil so svojím starým rivalom Crassom, najbohatším mužom Ríma. Ich dohoda znela: dosadiť ambiciózneho nováčika Gaia Iulia Caesara za konzula, aby Pompeius zabezpečil svoje reformy a Crassus zveľadil svoje bohatstvo. Potom by si medzi sebou rozdelili ríšu. Mohla by sa teraz v Spojených štátoch objaviť podobná dynamika, keď Donald Trump a Elon Musk budú pôsobiť ako novodobý „duumvirát“?

Nový Crassus: Elon Musk

V nedeľu sa Donald Trump ujal funkcie 47. prezidenta Spojených štátov. Tentoraz jeho prezidentstvo sľubuje väčší rozvrat a globálne zmeny než jeho prvé funkčné obdobie, ktoré bolo brzdené amatérstvom a vnútorným odporom voči jeho politickým návrhom. Pred desiatimi rokmi sa Trumpova administratíva javila ako chaotická, oslabená neskúsenými nominantmi a opozíciou médií, sudcov a dokonca aj jeho vlastného štábu. Významné projekty, ako napríklad múr na mexickej hranici, zostali nedokončené.

Napriek tomu sa pôvodné očakávania zopakovania tohto scenára dramaticky zmenili. Zdá sa, že Trump ani zďaleka nie je ochabnutým prezidentom, ktorého obmedzujú ústavné limity – je pripravený nielen splniť sľuby spred desiatich rokov, ale aj rozšíriť rozsah svojich ambícií. Jeho nedávna rétorika, výber členov vládneho kabinetu a vyhlasovanie smelých nápadov – vrátane anexie Kanady, Panamy a Grónska – signalizujú, že jeho prezidentstvo je poháňané odhodlaním a rozvratom – a podporuje ho republikánska kontrola nad Snemovňou reprezentantov, Senátom a dokonca aj Najvyšším súdom.

Základom tejto stratégie je jeho spojenectvo s Elonom Muskom. Musk, najbohatší človek na svete, má bezkonkurenčný vplyv v rôznych odvetviach – vo výskume vesmíru, v oblasti elektromobilov, sociálnych médií a transhumanistických technológií. Jeho podniky vrátane SpaceX a X (predtým Twitter) mu umožňujú kontrolovať kľúčovú infraštruktúru a verejnú diskusiu. Musk stelesňuje faustovský archetyp: vizionársky, ambiciózny a kontroverzný – ako z Julesa Verna. Trump v ňom našiel nielen spojenca, ale aj partnera schopného zmeniť globálny poriadok.

Toto partnerstvo predstavuje významnú zmenu v dynamike moci. Na rozdiel od Trumpovej predchádzajúcej spolupráce so Stevom Bannonom, ktorá sa rýchlo skončila odcudzením, sa jeho spojenie s Muskom zdá byť oveľa trvalejšie. Muskov praktický vplyv ho radí do inej ligy: Kde Bannon priniesol ideológiu, Musk prináša hmatateľnú moc – ale moc, ktorá má pre Trumpa vysokú cenu.

Trumpova závislosť od Muska sa týka všetkých kritických odvetví. Spoločnosť SpaceX a jej satelitná sieť sa určite stanú neoddeliteľnou súčasťou amerických vesmírnych a vojenských schopností, zatiaľ čo Muskova dominancia v sociálnych médiách poskytuje priamy kanál na formovanie verejnej mienky – v prospech alebo neprospech Trumpa. Podobne sa Muskov kvázimonopol na elektrické autá stretáva s Trumpovým nadšením pre priemysel a dopravné systémy poháňané fosílnymi palivami. Okrem toho Muskova angažovanosť v reformách „vládnej efektívnosti“ ďalej upevňuje jeho vplyv, čo mu umožňuje odsúvať na vedľajšiu koľaj súperov aj kritikov. V neposlednom rade, záujmy a záväzky Muskovho technologického impéria nemusia byť nevyhnutne rovnaké ako záujmy a záväzky USA. Momentálne sa Trumpovo akceptovanie Muska ako hovorcu v oblasti zahraničnej politiky a zosúladenia európskych konzervatívnych hnutí zakladá na spoločnej vízii, ale Muskov značný dlh voči Číne, ktorá masívne podporovala Teslu, určite nebude Trumpovi po chuti, vzhľadom na jeho bojovnú rétoriku ohľadom východoázijských záležitostí…

Preto môžeme uvažovať nielen o tom, ako dlho môžu tieto protichodné záujmy zostať v súlade, ale aj o tom, akú cenu budú musieť zaplatiť zvyšky demokracie v USA po rokoch budovania oligarchických štruktúr. Nová koncentrácia moci totiž vyvoláva otázky o erózii tradičných kontrolných mechanizmov a protiváh, keďže spojený vplyv Trumpa a Muska stiera hranice medzi verejnou a súkromnou autoritou, čím fakticky odsúva na vedľajšiu koľaj alebo prinajmenšom marginalizuje inštitúcie, ktoré kedysi mali obmedzovať výkonnú moc a ktoré sú už hlboko oslabené čoraz škandalóznejším politickým straníckym prístupom.

Karty sa obrátili k lepšiemu – zatiaľ

Očakáva sa, že Trumpova administratíva, posilnená Muskovou podporou, bude agresívne konsolidovať moc republikánov. Aj keď takzvaný „Projekt 25“ odmietneme ako konšpiračnú teóriu, všetko nasvedčuje tomu, že ide o koordinované úsilie o odstránenie vplyvu ľavice a upevnenie Trumpových lojalistov v kľúčových funkciách. Prvé ukazovatele naznačujú, že tento proces je už v plnom prúde – s prekvapivo malým odporom. Ich dominancia už zastrašila niekdajších rivalov, ktorí sa podobne ako rímska elita za triumvirátu neochotne podriadili novému poriadku. Vysokopostavené osobnosti ako Bill Gates a Mark Zuckerberg tak nepriamo naznačili súhlas s Trumpovou agendou, zatiaľ čo veľkí finanční hráči vrátane spoločnosti BlackRock a firmy JPMorgan Chase sa potichu pridružili k jeho politike tým, že odstúpili od environmentálnych záväzkov, ako sú napríklad investičné iniciatívy pre čisté nulové emisie. A samozrejme, celý kryptosektor sa teší zo súčasného vývoja, ktorý by mohol signalizovať ďalší krok vpred na ceste k integrácii bitcoinu a podobných kryptomien do oficiálneho finančného sektora – s potenciálne nekontrolovateľnými dôsledkami pre dolár, ak by stratil svoj význam ako globálne úložisko peňazí.

Toto preorientovanie odráža širšie zmeny v rámci globálnej elity. Zdá sa, že éra zneužívania demokratickej politiky na ekonomický zisk sa končí. Masová migrácia, politika identity, dohody o voľnom obchode a klimatické reformy – kedysi nástroje na znižovanie nákladov na pracovnú silu, maximalizáciu ziskov, delokalizáciu priemyslu a rozdelenie potenciálnych oponentov – stratili svoju účinnosť v prostredí rastúcej nespokojnosti verejnosti a geopolitických výziev. Erózia stredných vrstiev, vzostup Číny a ujma na dôveryhodnosti médií v dôsledku ich nekritickej podpory manažmentu Covidu-19 prinútili investorov prehodnotiť svoju stratégiu. Pre mnohých teraz spojenie s Trumpom ponúka najlepšiu šancu na ochranu ich záujmov – aspoň zatiaľ: „Všetko sa musí zmeniť, aby všetko zostalo rovnaké“, ako sa slávne uvádza v Lampedusovom nesmrteľnom diele Leopard.

Od ideológie k charizme

História však poskytuje výstražný príbeh. Ak Trumpovo spojenectvo s Muskom skutočne prinavracia pragmatickú kombináciu politických a finančných monopolov rímskeho triumvirátu, budúci vývoj USA môže skutočne nasledovať rímsky vývoj, keď sa triumviri nakoniec obrátili jeden proti druhému, pretože ambície a rivalita podkopali ich krehké spojenectvo. Zatiaľ čo Trump a Musk si stále viditeľne užívajú medové týždne, dlhodobá udržateľnosť ich politického manželstva zostáva neistá. Zatiaľ ich synergia predznamenáva výrazné prevraty, počnúc transformáciou americkej elity a končiac redefinovaním európskej politiky. Ich individuálne ambície by ich však nakoniec mohli priviesť do kolízie.

Azda najvýraznejším aspektom tohto vývoja je posun od ideologickej k osobnostnej politike. Vzostup Trumpa a Muska signalizuje prechod od riadenia založeného na politike k systému založenému na lojalite, kde vernosť jednotlivcom čoraz viac prevažuje nad dodržiavaním zásad. V tejto novej paradigme sa politická súťaž sústreďuje skôr na osobnú dominanciu než na ideologické víťazstvo.

S rozvojom Trumpovho prezidentstva sú stávky vysoké. Pôvab moci – absolútnej a nespochybniteľnej – už v minulosti viedol k porovnávaniu s rímskymi cisármi. Pre Trumpa a Muska bude výzvou vybalansovať ich spoločné ambície bez toho, aby podľahli nevyhnutnému napätiu, ktoré vzniká pri strete titanov. Pre zvyšok sveta je otázkou, či ich spoločná moc predznamenáva novú éru stability, alebo úpadok do chaotického nastolenia autokratickej vlády.

V oboch prípadoch sú evidentné ozveny starovekého Ríma: partnerstvo vytvorené pre vzájomný zisk, ktoré disponuje obrovskou mocou a pretvára budúcnosť. Ako dlho tento novodobý duumvirát vydrží, sa ešte len ukáže, ale jeho impakt bude nepochybne cítiť ďaleko za hranicami Ameriky.