Trump verzus Latinská Amerika: Zmena a kontinuita

Trumpov plán pre tento región, ktorý nadväzuje na nesplnené ciele z jeho prvého funkčného obdobia, zahŕňa štyri kľúčové oblasti: obchodnú bilanciu a clá, imigráciu a bezpečnosť, opozíciu voči Venezuele a Kube (socialistickým vládam nepriateľským voči americkému kapitalistickému étosu) a podporovanie vzťahov s ideologicky spriaznenými populistickými lídrami, ako sú argentínsky Javier Milei a salvádorský Nayib Bukele.

Očakáva sa, že záležitosti Latinskej Ameriky v novej Trumpovej administratíve budú mať na starosti viceprezident JD Vance a kľúčoví nominanti ako kubánsko-americký minister zahraničných vecí Marco Rubio a osobitný vyslanec pre Latinskú Ameriku Mauricio Claver-Carone, ktorí budú riadiť politiku v týchto štyroch oblastiach a budú určite v popredí Trumpovho angažovania sa v regióne počas jeho druhého funkčného obdobia.

1. Obchodná bilancia a clá

V roku 2024 dosiahol obchod USA s Latinskou Amerikou hodnotu 1,1 bilióna dolárov, čo predstavovalo 21,3 percenta globálneho obchodu Spojených štátov. Mexiko ako hlavný obchodný partner USA sa na tomto objeme podieľalo 16 percentami. Obchodný deficit vo výške 130 miliárd dolárov spôsobený dovozom vozidiel, strojov a elektroniky však poukazuje na štrukturálnu nerovnováhu v tomto vzťahu.

Očakáva sa, že Trump prehodnotí a prípadne opätovne prerokuje dohodu medzi Spojenými štátmi, Mexikom a Kanadou (USMCA) s cieľom riešiť tieto deficity a pravdepodobne bude presadzovať priaznivejšie podmienky pre americký priemysel.

Brazília a Argentína, druhý a tretí najväčší obchodný partner regiónu, tiež prispievajú k obchodnej nerovnováhe, keďže do USA vyvážajú o 30 miliárd a o 10 miliárd dolárov viac tovaru, ako dovážajú. Táto nerovnováha sa prejavuje najmä v poľnohospodárskom sektore, kde americkí vývozcovia čelia výraznej konkurencii.

Trumpova administratíva bude pravdepodobne presadzovať zvýšenie vývozu obilnín a mäsa, pričom sa zameria na dotácie na brazílske hovädzie mäso a argentínske sójové bôby, ale takéto kroky by mohli vyvolať odvetné opatrenia, čo by mohlo zhoršiť vzťahy s týmito kľúčovými partnermi a ešte viac posunúť región do náručia konkurenčných blokov, ako je BRICS, ktorého členom je už aj Brazília.

2. Imigrácia a bezpečnosť

Za Bidenovej vlády sa azylová politika stala miernejšou, skončilo sa vyhostenie osôb podľa hlavy 42, teda takých, ktoré sa v poslednom čase zdržiavali v krajinách s rozšírenými infekčnými chorobami, a prestali sa uplatňovať praktiky rozdeľovania rodín, v rámci ktorých boli predtým deportovaní rodičia, ale ich deti mohli zostať na území USA.

Naopak, Trump plánuje obnoviť prísne limity pre politický a humanitárny azyl, rozšíriť program „Zostaň v Mexiku“, ktorý žiadateľom o azyl ukladá povinnosť čakať v Mexiku, kým sa ich prípady spracujú, a urýchliť výstavbu hraničného múru s cieľom obmedziť nelegálne prekračovanie hraníc, ktoré v roku 2023 presiahlo 2,3 milióna prípadov.

Trump chce tiež bojovať proti drogovým kartelom pôsobiacim v Mexiku a Strednej Amerike a znížiť prílev fentanylu a iných narkotík, ktoré sú len v USA zodpovedné za viac ako 70-tisíc úmrtí v dôsledku predávkovania ročne.     

Jeho jednostranná požiadavka, aby Mexiko a ostatné stredoamerické vlády prijali agresívnejšie opatrenia na kontrolu nelegálneho prisťahovalectva a obchodu s drogami, ktorá, ak nebude splnená, môže znamenať zavedenie ciel prinajmenšom na nelegálnu imigráciu, však môže odradiť ostatných regionálnych partnerov a ohroziť spoločné bezpečnostné úsilie.

3. Ideologický spor s Venezuelou a Kubou

Trump v druhom funkčnom období tiež obnoví tvrdý postoj svojej administratívy voči otvorene nepriateľským socialistickým vládam Venezuely a Kuby, čo znamená prudký odklon od Bidenovej politiky opatrnej angažovanosti.

Za Bidena sa sankcie voči Venezuele čiastočne zmiernili výmenou za sľuby, že sa uskutočnia slobodné a spravodlivé voľby – sľuby, ktoré Nicolás Maduro nakoniec nesplnil. Podobne sa Biden snažil obnoviť obmedzené diplomatické vzťahy s Kubou, obnoviť vybavovanie víz a povoliť remitencie.

Očakáva sa však, že Trump obnoví rozsiahle sankcie voči Venezuele, ktoré budú zamerané na Madurove najbližšie kruhy, ktoré sú podozrivé z účasti na medzinárodnom obchode s drogami. Jeho administratíva s najväčšou pravdepodobnosťou začne otvorene podporovať aj nezávislú opozičnú líderku Maríu Corinu Machado.

Trump Kube pravdepodobne sprísni obmedzenia týkajúce sa prevodov peňazí, cestovania a obchodných aktivít, čím zvráti Bidenovo úsilie o obnovenie diplomatických vzťahov, ktoré je dedičstvom Obamovej éry.

Táto politika je v súlade s Trumpovým širším ideologickým odporom voči socializmu, ale môže izolovať USA od spojencov, ktorí uprednostňujú angažovanosť a dialóg, ako napríklad Kanada a Nemecko, čo zvyšuje potenciál ďalšej polarizácie regiónu, znižuje vplyv USA a zároveň oživuje protiamerické nálady.

4. Vzťahy s Mileim a Bukelem

Trumpovo druhé funkčné obdobie ponúka príležitosť na posilnenie väzieb s ideologicky spriaznenými lídrami, ako sú Javier Milei z Argentíny a Nayib Bukele zo Salvádoru. Obaja lídri zdieľajú Trumpovu populistickú, antiestablišmentovú rétoriku a pohŕdanie tradičnými politickými elitami. Táto zhoda vytvára potenciál pre spoluprácu v otázkach, ako je deregulácia, znižovanie veľkosti vlády a odpor voči ľavicovosti.

Osobnosti ako Elon Musk a Vivek Ramaswamy, budúci Trumpovi nominanti na Úrad pre efektivitu vlády (DOGE), tiež vyjadrili obdiv k Mileiovej hospodárskej politike, ale rozdiely pretrvávajú, keďže Mileiov libertariánsky postoj k sociálnym otázkam, ako sú potraty, môže byť v rozpore s Trumpovou konzervatívnejšou platformou.

V Salvádore by Bukeleho politika tvrdého boja proti kriminalite mohla posilniť väzby vďaka Trumpovmu dôrazu na právo a poriadok (vrátane spoločného úsilia o zníženie nelegálnej imigrácie zo Strednej Ameriky), ale jeho predošlé marxistické sklony a ochota spolupracovať s Čínou pri investíciách do infraštruktúry komplikujú vzťahy.

Trumpov spôsob diplomacie otvorene uprednostňuje záujmy USA pred ideologickým súladom, čo by mohlo v prípade nezhôd spôsobiť napätie aj v týchto partnerstvách. Kľúčovou výzvou v tejto oblasti bude prekonať tieto rozdiely bez toho, aby si znepriatelil potenciálnych spojencov v regióne.

Záver: Región výziev a príležitostí

So začiatkom druhého funkčného obdobia Donalda Trumpa sa jeho zahraničná politika voči Latinskej Amerike vyznačuje kontinuitou aj zmenami. Tvrdé postoje v oblasti imigrácie a bezpečnosti budú mať pravdepodobne odozvu na domácej scéne, ale mohli by narušiť vzťahy s Mexikom a Strednou Amerikou, najmä ak budú opatrenia vnímané ako príliš represívne. Pokiaľ ide o obchod, opätovné rokovania a clá zamerané na zníženie regionálnych obchodných deficitov môžu ochrániť priemysel USA, ale hrozí riziko ekonomickej odvety a straty vplyvu v prospech konkurenčných mocností, ako je Čína.

Trumpov ideologický boj s Venezuelou a Kubou pravdepodobne oslabí Bidenove snahy o dosiahnutie détente, zatiaľ čo potenciálne partnerstvá s populistickými lídrami, ako sú Milei a Bukele, preveria Trumpovu schopnosť vyvážiť spoločné hodnoty s pragmatizmom.

Úspech Trumpovej stratégie pre Latinskú Ameriku bude v konečnom dôsledku závisieť od schopnosti jeho administratívy uprednostniť záujmy USA a zároveň podporiť konštruktívne partnerstvá.

To bude závisieť od jej schopnosti vyvážiť domáce priority s potrebou konštruktívneho partnerstva, podporovať regionálnu stabilitu a hospodársky rast a zároveň presadzovať strategické záujmy USA v regióne.

Zatiaľ nie je jasné, či sa Trumpovej administratíve podarí dosiahnuť túto rovnováhu, ale stávky pre USA aj Latinskú Ameriku neboli nikdy vyššie.