Očakáva sa, že Trump prehodnotí a prípadne opätovne prerokuje dohodu medzi Spojenými štátmi, Mexikom a Kanadou (USMCA) s cieľom riešiť tieto deficity a pravdepodobne bude presadzovať priaznivejšie podmienky pre americký priemysel.

Brazília a Argentína, druhý a tretí najväčší obchodný partner regiónu, tiež prispievajú k obchodnej nerovnováhe, keďže do USA vyvážajú o 30 miliárd a o 10 miliárd dolárov viac tovaru, ako dovážajú. Táto nerovnováha sa prejavuje najmä v poľnohospodárskom sektore, kde americkí vývozcovia čelia výraznej konkurencii.

Trumpova administratíva bude pravdepodobne presadzovať zvýšenie vývozu obilnín a mäsa, pričom sa zameria na dotácie na brazílske hovädzie mäso a argentínske sójové bôby, ale takéto kroky by mohli vyvolať odvetné opatrenia, čo by mohlo zhoršiť vzťahy s týmito kľúčovými partnermi a ešte viac posunúť región do náručia konkurenčných blokov, ako je BRICS, ktorého členom je už aj Brazília.

2. Imigrácia a bezpečnosť

Za Bidenovej vlády sa azylová politika stala miernejšou, skončilo sa vyhostenie osôb podľa hlavy 42, teda takých, ktoré sa v poslednom čase zdržiavali v krajinách s rozšírenými infekčnými chorobami, a prestali sa uplatňovať praktiky rozdeľovania rodín, v rámci ktorých boli predtým deportovaní rodičia, ale ich deti mohli zostať na území USA.

Naopak, Trump plánuje obnoviť prísne limity pre politický a humanitárny azyl, rozšíriť program "Zostaň v Mexiku", ktorý žiadateľom o azyl ukladá povinnosť čakať v Mexiku, kým sa ich prípady spracujú, a urýchliť výstavbu hraničného múru s cieľom obmedziť nelegálne prekračovanie hraníc, ktoré v roku 2023 presiahlo 2,3 milióna prípadov.

Trump chce tiež bojovať proti drogovým kartelom pôsobiacim v Mexiku a Strednej Amerike a znížiť prílev fentanylu a iných narkotík, ktoré sú len v USA zodpovedné za viac ako 70-tisíc úmrtí v dôsledku predávkovania ročne.     

Jeho jednostranná požiadavka, aby Mexiko a ostatné stredoamerické vlády prijali agresívnejšie opatrenia na kontrolu nelegálneho prisťahovalectva a obchodu s drogami, ktorá, ak nebude splnená, môže znamenať zavedenie ciel prinajmenšom na nelegálnu imigráciu, však môže odradiť ostatných regionálnych partnerov a ohroziť spoločné bezpečnostné úsilie.

3. Ideologický spor s Venezuelou a Kubou

Trump v druhom funkčnom období tiež obnoví tvrdý postoj svojej administratívy voči otvorene nepriateľským socialistickým vládam Venezuely a Kuby, čo znamená prudký odklon od Bidenovej politiky opatrnej angažovanosti.

Za Bidena sa sankcie voči Venezuele čiastočne zmiernili výmenou za sľuby, že sa uskutočnia slobodné a spravodlivé voľby - sľuby, ktoré Nicolás Maduro nakoniec nesplnil. Podobne sa Biden snažil obnoviť obmedzené diplomatické vzťahy s Kubou, obnoviť vybavovanie víz a povoliť remitencie.

Očakáva sa však, že Trump obnoví rozsiahle sankcie voči Venezuele, ktoré budú zamerané na Madurove najbližšie kruhy, ktoré sú podozrivé z účasti na medzinárodnom obchode s drogami. Jeho administratíva s najväčšou pravdepodobnosťou začne otvorene podporovať aj nezávislú opozičnú líderku Maríu Corinu Machado.

Trump Kube pravdepodobne sprísni obmedzenia týkajúce sa prevodov peňazí, cestovania a obchodných aktivít, čím zvráti Bidenovo úsilie o obnovenie diplomatických vzťahov, ktoré je dedičstvom Obamovej éry.

Táto politika je v súlade s Trumpovým širším ideologickým odporom voči socializmu, ale môže izolovať USA od spojencov, ktorí uprednostňujú angažovanosť a dialóg, ako napríklad Kanada a Nemecko, čo zvyšuje potenciál ďalšej polarizácie regiónu, znižuje vplyv USA a zároveň oživuje protiamerické nálady.

4. Vzťahy s Mileim a Bukelem

Trumpovo druhé funkčné obdobie ponúka príležitosť na posilnenie väzieb s ideologicky spriaznenými lídrami, ako sú Javier Milei z Argentíny a Nayib Bukele zo Salvádoru. Obaja lídri zdieľajú Trumpovu populistickú, antiestablišmentovú rétoriku a pohŕdanie tradičnými politickými elitami. Táto zhoda vytvára potenciál pre spoluprácu v otázkach, ako je deregulácia, znižovanie veľkosti vlády a odpor voči ľavicovosti.

Osobnosti ako Elon Musk a Vivek Ramaswamy, budúci Trumpovi nominanti na Úrad pre efektivitu vlády (DOGE), tiež vyjadrili obdiv k Mileiovej hospodárskej politike, ale rozdiely pretrvávajú, keďže Mileiov libertariánsky postoj k sociálnym otázkam, ako sú potraty, môže byť v rozpore s Trumpovou konzervatívnejšou platformou.

V Salvádore by Bukeleho politika tvrdého boja proti kriminalite mohla posilniť väzby vďaka Trumpovmu dôrazu na právo a poriadok (vrátane spoločného úsilia o zníženie nelegálnej imigrácie zo Strednej Ameriky), ale jeho predošlé marxistické sklony a ochota spolupracovať s Čínou pri investíciách do infraštruktúry komplikujú vzťahy.

Trumpov spôsob diplomacie otvorene uprednostňuje záujmy USA pred ideologickým súladom, čo by mohlo v prípade nezhôd spôsobiť napätie aj v týchto partnerstvách. Kľúčovou výzvou v tejto oblasti bude prekonať tieto rozdiely bez toho, aby si znepriatelil potenciálnych spojencov v regióne.

Záver: Región výziev a príležitostí

So začiatkom druhého funkčného obdobia Donalda Trumpa sa jeho zahraničná politika voči Latinskej Amerike vyznačuje kontinuitou aj zmenami. Tvrdé postoje v oblasti imigrácie a bezpečnosti budú mať pravdepodobne odozvu na domácej scéne, ale mohli by narušiť vzťahy s Mexikom a Strednou Amerikou, najmä ak budú opatrenia vnímané ako príliš represívne. Pokiaľ ide o obchod, opätovné rokovania a clá zamerané na zníženie regionálnych obchodných deficitov môžu ochrániť priemysel USA, ale hrozí riziko ekonomickej odvety a straty vplyvu v prospech konkurenčných mocností, ako je Čína.

Trumpov ideologický boj s Venezuelou a Kubou pravdepodobne oslabí Bidenove snahy o dosiahnutie détente, zatiaľ čo potenciálne partnerstvá s populistickými lídrami, ako sú Milei a Bukele, preveria Trumpovu schopnosť vyvážiť spoločné hodnoty s pragmatizmom.

Úspech Trumpovej stratégie pre Latinskú Ameriku bude v konečnom dôsledku závisieť od schopnosti jeho administratívy uprednostniť záujmy USA a zároveň podporiť konštruktívne partnerstvá.

To bude závisieť od jej schopnosti vyvážiť domáce priority s potrebou konštruktívneho partnerstva, podporovať regionálnu stabilitu a hospodársky rast a zároveň presadzovať strategické záujmy USA v regióne.

Zatiaľ nie je jasné, či sa Trumpovej administratíve podarí dosiahnuť túto rovnováhu, ale stávky pre USA aj Latinskú Ameriku neboli nikdy vyššie.