Možno sme na prahu toho, že budeme svedkami významných posunov v rámci politického spektra. Zaujmú liberáli, poháňaní pohŕdaním Trumpom, machiavelistickejší prístup a prijmú pragmatické rozhodnutia, ktorým by sa inak vyhli?

Bude sa medzitým európska pravica ešte viac približovať k USA, zosúladí sa s Trumpovou víziou a potenciálne prijme odvážnejšie a kontroverznejšie politiky? Táto dynamika by mohla nanovo definovať podobu európskej politiky tvárou v tvár transatlantickým tlakom. V rámci Európy sa vykonávajú kalkuly týkajúce sa vzťahov s veľmocou na druhej strane Atlantiku a toho, ako bude formovať svoju budúcnosť; či už tak, že Európe príde na pomoc prostredníctvom morálnej a politickej podpory, alebo bude vykonávať otvorenejšiu a priamejšiu hospodársku, politickú a vojenskú kontrolu s cieľom udržať ju mimo sféry vplyvu Ruska, tej druhej veľmoci hneď vedľa.

Prebudí Trump Európu z dogmatického spánku, čo by znamenalo, že nás možno čaká koniec európskeho liberalizmu a woke ideológie? Alebo sa jeho administratíva bude snažiť ešte viac upevniť svoju moc nad roztriešteným kontinentom? Podriadia sa európski lídri americkému cisárovi, alebo sa budú snažiť presadiť svoju nezávislosť? Zmenia sa buď na pochlebovačov, pragmatikov, alebo budú tvrdohlavo lipnúť na svojich ideáloch v rýchlo sa meniacom svete? Alebo budú tieto roly kombinovať a prispôsobovať sa podľa okolností?

I. Kto je pánom koho?