„Umenie dohody“ a porozumenie Donaldovi Trumpovi

Kniha, ktorá kombinuje autobiografické rozprávanie, strategické postrehy a neskrývanú sebapropagáciu, funguje ako manifest Trumpovho ducha a zároveň ako pomôcka na pochopenie jeho prístupu k vedeniu a tvorbe politiky.

Kniha The Art of the Deal, ktorá bola pôvodne prijatá ako úprimný portrét odvážneho a nekonvenčného realitného magnáta, prešla v nasledujúcich desaťročiach výrazným prehodnotením. Neskoršie priznanie ghostwritera Tonyho Schwartza, že dielo je plné hyperbol, podnietilo kritikov, aby text interpretovali menej ako normatívnu obchodnú príručku a viac ako vypočítavé cvičenie v sebamarketingu. Toto prehodnotenie zaraďuje knihu do širšieho príbehu Trumpovej kariéry a odhaľuje spoliehanie sa na šok a údiv a prístup „daj-ber“, ktorý zostal konštantou v jeho verejnom živote, ako aj v obchodnom styku. Trumpov výrok: „Najhoršia vec, ktorú môžete urobiť pri uzatváraní dohody, je vyzerať zúfalo, že ju chcete uzavrieť,“ vystihuje filozofiu nulového súčtu, ktorá charakterizuje jeho prístup – od opätovného prerokovania dohody NAFTA na USMCA až po vysokopostavené diplomatické kontakty so Severnou Kóreou – bez ohľadu na kritiku, že takéto úsilie často uprednostňuje optiku pred skutočnými výsledkami.

Budovanie značky ako paradigma riadenia

V knihe The Art of the Deal sa opakuje téma nevyhnutnosti budovania značky, ktorú Trump vystihol, keď tvrdil, že ak je na niečom niečie meno, musí to byť najlepšie. Táto zásada prekročila hranice Trumpových obchodných vzťahov a stala sa charakteristickým znakom jeho prezidentstva. Prostredníctvom svojho verejného imidžu „najväčšieho outsidera“ a samozvaného „tvorcu dohôd“ sa Trumpovi podarilo konsolidovať politický kapitál a zároveň mobilizovať svoju základňu. Príkladom tohto princípu sú charakteristické politiky, ako napríklad múr na hraniciach s Mexikom: hoci je tento projekt symbolicky silný, jeho praktická realizácia často zaostávala, keďže väčšina výstavby pozostávala z modernizácie existujúcej infraštruktúry.

Dôraz, ktorý sa v knihe kladie na prispôsobivosť – „Nikdy sa príliš nepripútam k jednej dohode alebo jednému prístupu“ – ďalej vysvetľuje Trumpove, často protichodné, politické rozhodnutia. Napríklad jeho rétorika obhajujúca ukončenie „nekonečných vojen“ sa dostala do rozporu s eskalačnými krokmi na Blízkom východe, ako keď Trump 3. januára 2020 nariadil smrtiaci útok dronom na iránskeho generálmajora Kásima Sulejmáíiho. Tieto zjavné nezrovnalosti sú v súlade s Trumpovým modus operandi, ktorý uprednostňuje taktickú flexibilitu pred dodržiavaním ucelenej stratégie. Táto prispôsobivosť je síce v určitých kontextoch výhodná, ale zároveň vyvoláva kritiku pre údajný nedostatok dlhodobej vízie.

Vyhliadky na druhé prezidentské obdobie

Aj keď pri nadinterpretácii knihy The Art of the Deal ako definitívneho sprievodcu budúcimi Trumpovými politikami hrozí riziko prílišného zjednodušenia, text ponúka cenné poznatky o trvalých témach, ktoré môžu byť základom pre druhé funkčné obdobie. Trumpova záľuba v „myslení vo veľkom“ („Ak už budete myslieť, tak by ste mohli myslieť vo veľkom.“) by sa mohla premietnuť do ambicióznych iniciatív, od zintenzívnenia obchodných konfliktov s Čínou až po kontroverzné návrhy na územnú expanziu. Jeho postoj dokonca aj voči spojencom – najmä jeho antagonizmus voči európskym lídrom ako Macron a Scholz – odráža širšiu stratégiu zakorenenú vo využívaní domnelých slabých miest, ako je obsiahnuté v jeho mantre: „Páka: bez nej neuzatvárajte dohody.“ Alebo: „Najlepšia vec, ktorú môžete urobiť, je uzatvárať obchody z pozície sily a pákový efekt je najväčšia sila, ktorú môžete mať. Páka je mať niečo, čo chce ten druhý. Alebo ešte lepšie, čo potrebuje. Alebo najlepšie zo všetkého, bez čoho sa jednoducho nezaobíde.“

Na domácom fronte Trumpovo prihlásenie sa ku konzervatívnym hodnotám a jeho dôraz na „tradičnú“ americkú identitu naznačujú pokračovanie politiky zameranej na posilnenie jeho základne. Medzi legislatívne priority by mohli patriť ďalšie obmedzenia imigrácie, podpora deregulácie a opatrenia zamerané na sociálne otázky dôležité pre progresívcov. Okrem toho jeho spojenectvo s Elonom Muskom podčiarkuje strategický význam partnerstiev, ako aj Trumpove vysoké očakávania, ako sú formulované v knihe: „V každom partnerstve ste taký silný, ako je silný váš najslabší článok.“ Muskovo zapojenie by mohlo uľahčiť ambiciózne projekty zahŕňajúce technologické inovácie a rozvoj infraštruktúry, čím by sa posilnila Trumpova tendencia k odvážnym, vysokoprofilovým projektom.

Záver

The Art of the Deal presahuje svoj pôvodný kontext obchodnej príručky a slúži ako okno do Trumpovho pohľadu na svet a pomôcka na pochopenie jeho verejnej a politickej osobnosti. Jej témy budovania značky, vyjednávania a prispôsobivosti, rezonujú naprieč jeho kariérou a ponúkajú rámec na predvídanie jeho budúcich stratégií. Napriek tomu, ako sám Trump priznáva: „Ľudí nemôžete oklamať, aspoň nie nadlho. Môžete vyvolať vzrušenie, môžete urobiť úžasnú propagáciu a získať všetky druhy tlače a môžete vložiť trochu hyperboly. Ale ak nedodáte tovar, ľudia to nakoniec odhalia.“ O jeho úspechu napokon rozhodne to, ako účinne sa mu podarí uzatvárať dohody – najmä pri prekonávaní zložitých problémov globálnej nestability a polarizácie doma. To, či sa Trumpovi podarí „dodať tovar“, zostáva otázkou s hlbokými dôsledkami pre jeho priaznivcov aj odporcov.