'Woke' je na úplnom ústupe a prezident Donald Trump má tento ústup na svedomí, čím ukončil kultúrnu vojnu.

Pre tých, ktorí v posledných rokoch dlho trpeli pod „wokeizáciou“ filmov a televíznych relácií (v ktorých boli obľúbené legendárne postavy zobrazované spôsobmi, ktoré sa nepáčili niektorým fanúšikom, známym príkladom je adaptácia Tolkiena „Prstene moci“ od Amazonu), je to upokojujúca myšlienka.

Nič však nie je také jednoduché, ako sa navonok zdá.

Historické záznamy vojnových konfliktov jasne hovoria, že aj keď je triumf jednej strany vopred známy, fanatické zoskupenia odporu - dočasne demoralizované - často pretrvávajú.

Stačí si spomenúť na japonskú cisársku armádu, ktorá sa počas druhej svetovej vojny zahrabala na niekoľkých strategicky zbytočných ostrovoch, ktoré museli americké sily za cenu veľkých strát buď obsadiť, alebo zabiť.

Hoci v prípade kultúrnej vojny nejde o otázky života a smrti, analógia je stále výstižná.

Napriek tomu, že niekoľko veľkých korporácií a po Trumpovej inaugurácii aj verejné inštitúcie, momentálne zrušili iniciatívy DEI (Diversity, Equity, Inclusion), Hollywood, liberálna enkláva, to neurobil, alebo aspoň nie otvorene.

Faktom zostáva, že hollywoodska manažérska a umelecká trieda - ak nenastane agresívna očista a prílev nových, menej ideologicky motivovaných talentov - zostane prevažne liberálna.

Preto „woke“ posolstvá (posilnenie postavenia žien, zastúpenie LGBT, politický aktivizmus) v hollywoodskej tvorbe pravdepodobne pretrvajú, hoci možno menej otvorene a šikovnejšie zamaskované.

Návrat k zábave, aká bola štandardom v deväťdesiatych rokoch - stále šíriaca všetky liberálne domnienky, ale oveľa menej vtieravá a povýšenecká - by mohol byť v hre.

Ak by zmena nenastala, „woke“ propaganda by len zintenzívnila a zábavný priemysel by prišiel o balíky peňazí, z celkového hľadiska by to pravdepodobne nemalo veľký dosah na ekonomickú situáciu Hollywoodu. Mantra „Go woke, go broke“, ktorú často používajú kritici, je síce technicky pravdivá, keď sa aplikuje na jeden izolovaný projekt, ale oveľa menej aplikovateľná na taký gigant, akým je veľké hollywoodske štúdio.

Dokonca aj keď takéto projekty - „woke“ alebo nie - zlyhajú, rekordné hity (ako minuloročný Deadpool a Wolverine (Disney) alebo Barbie (Warner Brothers) z roku 2023) by mohli takéto neúspechy finančne absorbovať. Okrem toho sa veľké štúdiá a streamovacie platformy dlhodobo zaviazali podporovať diverzitu a inklúziu v ich tvorbe. Iniciatívy ako Disneyho Reimagine Tomorrow a Netflixov Fond pre kreatívnu rovnosť sú podporované aj významnými finančnými investíciami - v prípade Netflixu americkou nadnárodnou investičnou spoločnosťou Blackrock, ktorá vlastní 7,1 percenta spoločnosti.

Dôležité je, že inštitúcie, ktoré udeľujú ceny, ako napríklad Akadémia filmových umení a vied, zaviedli usmernenia na podporu diverzity medzi nominovanými a víťazmi. Filmoví tvorcovia sú potom motivovaní vytvárať obsah, ktorý je v súlade s týmito normami.

Je tu aj skutočnosť, že liberálny Hollywood slúži ako protiváha republikánskej moci už najmenej 60 rokov.

K tomu sa pridáva mimoriadna miera polarizácie, ktorá v súčasnosti vládne v celej USA, čo spôsobuje, že mnohí tvorcovia vnímajú svoju prácu ako akt odporu alebo platformu na riešenie sociálnych problémov, ktoré sú im blízke. Napríklad prvé Trumpove prezidentské obdobie inšpirovalo vlnu politicky ladeného obsahu, čo pravdepodobne do veľkej miery prispelo k „wokeizácii“ médií.

Hoci politické vedenie môže ovplyvniť verejnú diskusiu, je nepravdepodobné, že by diktovalo tvorivé smerovanie takého rozsiahleho a rozmanitého priemyslu, akým je Hollywood. Okrem toho globálna povaha zábavného priemyslu, ktorá musí uspokojiť trhy v Európe, Ázii a Latinskej Amerike zaručuje, že tvorba Hollywoodu nebude obmedzená politickou klímou v USA.

Vzhľadom na všetky tieto faktory môžeme s istotou dospieť k záveru, že reprezentácia a „inkluzívne“ príbehy zostanú aj naďalej základom zábavného priemyslu.

Kultúrny vplyv Hollywoodu (a domáce tržby) je však na ústupe, či už je „ woke“ alebo nie. Zakladateľ Breitbartu Andrew Breitbart mal síce úplnú pravdu („na popkultúre záleží“), keď kritizoval konzervatívcov za ich nezáujem bojovať proti ľavici na jej vlastnom území, ale časy sa - možno nenávratne - zmenili.

Film, televízia a s nimi spojené herecké hviezdy už jednoducho nemajú taký kultúrny vplyv ako kedysi. Ako sa píše v nedávnom článku v časopise Vulture, ktorý citoval nemenovaného „manažéra talentov s klientmi A kalibru“:

"Hollywood už nemá taký vplyv, ako si myslí, že má. Najväčšie hviezdy na svete podporovali [demokratickú prezidentskú kandidátku] Kamalu Harrisovú, ktorá nemohla prilákať vplyvnejších prívržencov, no s výsledkom to nepohlo.

Čo nám tento výsledok signalizuje? Signalizuje novú a znepokojujúcu realitu, pretože ľudia a veci, ktoré si vysoko ceníte, už nie sú hnacím motorom kultúry. Aj keď mám filmy rád, už nie sú hnacím motorom.“

Aj keby Trumpom vymenovaní „špeciálni veľvyslanci do Hollywoodu" ( Sylvester Stallone, Mel Gibson a Jon Voight, všetci známi konzervatívci), ktorých úlohou je prinavrátiť stratený biznis "zahraničiu", boli vo svojej úlohe úspešní, je to naozaj ešte stále to najdôležitejšie bojisko v snahe o kultúrnu dominanciu?

Ak vychádzame len zo strohých údajov, ani zďaleka to tak nie je; v posledných rokoch videoherný priemysel vytlačil filmový aj hudobný priemysel, pričom oba dohromady prekonal s veľmi výrazným náskokom.

Prekvapujúce je, že v roku 2022 globálny herný priemysel vygeneroval odhadom 184,4 miliárd USD, zatiaľ čo v tom istom roku globálny hudobný priemysel a globálny filmový priemysel vygenerovali približne 52 miliárd USD.

Je zrejmé, že ide o zďaleka najdôležitejšie odvetvie pri formovaní dnešnej kultúry, najmä medzi jej najnáruživejšími používateľmi, t. j. mladšími generáciami. Rozum hovorí, že je užitočnejšie sledovať vývoj tejto umeleckej formy (niektoré z jej najväčších nedávnych úspechov boli dosiahnuté v krajinách východnej Ázie, ktoré nie sú posadnuté „woke“ ideológiou), aby sme mohli predvídať, akým kultúrnym smerom sa bude uberať naša spoločnosť.