Prezident Donald Trump vyhlásil, že by mohol ukončiť vojnu „do 24 hodín“, a opäť naplno ukázal svoj sklon k sebapropagácii. Teraz, po nástupe do funkcie, si však uskutočniteľnosť jeho plánu, zatiaľ bez ohľadu na nerealistický časový rámec, v ktorom ho chcel uskutočniť, zaslúži dôkladné preskúmanie.

Napriek všetkému svojmu chvastúnstvu má Trump talent otriasť geopolitickým svetom. Tento fakt sa prejavil počas jeho prvého funkčného obdobia, keď priviedol severokórejského vodcu Kim Čong-una k rokovaciemu stolu a sprostredkoval dohody o hospodárskej normalizácii medzi Izraelom a niekoľkými arabskými štátmi. Sprostredkovanie mieru na Ukrajine je však úplne iná záležitosť a vyžadovalo by si viac než len bravúru: nevyhnutné je dôkladné pochopenie geopolitického mínového poľa, ktorým sa tento konflikt stal, a znalosť vplyvu, ktorý môžu Spojené štáty využiť.

Trumpov prístup musí čiastočne zahŕňať energetickú diplomaciu. V tejto oblasti je dôležitá úloha OPEC+, mocnej skupiny krajín produkujúcich ropu pod vedením Saudskej Arábie a Ruska. Moskva sa spolieha na svoje príjmy z energetiky, aby udržala svoju vojnovú mašinériu v chode a odolala západným sankciám.

OPEC+ má značný vplyv na svetové trhy s ropou, koordinuje znižovanie produkcie s cieľom podporiť ceny a nepriamo aj vojnový rozpočet Ruska. V súčasnosti táto koalícia zadržiava na svetových trhoch 2,2 milióna barelov ropy denne, čo je pre moskovskú ekonomiku záchranné lano, ktoré však udržiava ceny energií pre spotrebiteľov na celom svete vysoké.