Panama v čínskych pazúroch? A USA ako nervózna regionálna veľmoc
Donald Trump aj po nástupe do prezidentského úradu potvrdil, že by USA mali získať späť kontrolu nad panamským prieplavom. Amerika chce ovládnuť časť územia neutrálneho štátu, ktorého neutralitu sa zaviazala chrániť a ktorý sám neurobil nič, čím by svoju neutralitu spochybnil. To sa dá odôvodniť geopoliticky, záujmom ovládať miesto, cez ktoré prúdi 15% amerického zahraničného obchodu a dokonca 40% americkej kontajnerovej prepravy.
Trumpove argumenty neobstoja
Ťažko sa to však obhajuje z hľadiska základných pravidiel súčasného medzinárodného poriadku, o ktorých Američania a ich spojenci tak radi hovoria. Každopádne horšie ako napríklad vojenská intervencia Ruska na Ukrajine, ktorá bola dlhodobo provokovaná okrem iného práve protiruskými krokmi porušujúcimi ukrajinskú neutralitu.
Trump siaha pri obhajobe svojho imperialistického zámeru k dvom argumentom: zvyšovaniu tranzitných poplatkov na účet USA a príklonu Panamy k Číne. Ani jeden neobstojí.
Prieplav je významným zdrojom panamských príjmov. Vlani krajine vyniesol päť miliárd dolárov, z toho tri a pol miliardy zisku. To je významná čiastka pre krajinu, ktorú možno veľkosťou a ekonomickou úrovňou porovnať napríklad s Chorvátskom; avšak s priepastnými sociálnymi a regionálnymi nerovnosťami.

Odhaduje sa, že z prieplavu a súvisiacich ekonomických aktivít pochádza štvrtina príjmov štátneho rozpočtu. Najväčšia časť príjmov prichádza práve z USA, až s odstupom za nimi sú Čína a Japonsko.
Koncom minulého roka Panama oznámila, že poplatky za rezerváciu termínu prechodu sa zvýšia o dvadsať percent, pričom v posledných rokoch tiež výrazne stúpli poplatky za prechod. Na aukciách, kde sa kvóty na prechod nakupujú, dosahujú astronomické sumy neporovnateľné napríklad s poplatkami za použitie Suezského prieplavu.
Miliardové panamské príjmy vlani mierne narástli, hoci samotná preprava v prieplave poklesla asi o 30 %. Panamské zisky, a tým aj náklady lodných dopravcov, rastú, aj keď tranzit Panamou klesá.
Skutočný čínsky angažmán v prieplave
Nemá Trump pravdu, keď sa sťažuje, že Panama Američanov ošklbáva? Panamská vláda obmedzila dopravu v prieplave, čo pri rastúcom dopyte lodných dopravcov viedlo k vzostupu cien na aukciách. Ale k tomu ju prinútila príroda. Aby prieplav fungoval, musí sa do neho denne pumpovať sedem a pol milióna kubíkov sladkej vody z jazier a priehrad. V dôsledku sucha bol vody nedostatok, a preto sa na všetky lode nedostalo a tie, čo preplávať mohli, museli siahnuť hlbšie do vreciek.
Ide teda o učebnicovú reakciu trhu na obmedzenie ponuky po dopytovanej službe, ku ktorej by došlo, aj keby prieplav kontrolovali Američania. Vplyv Číny sa tu prejavuje iba tým, že spolu s USA predstavuje dopyt, ktorý ceny ženie nahor.
To neznamená, že by sa Čína o prieplav nezaujímala. Ako najväčší svetový vývozca a druhý najväčší dovozca, si prirodzene buduje zázemie na jednej z najdôležitejších križovatiek svetového obchodu.

Avšak čínska prítomnosť v Paname je rýdzo ekonomická. Začína v roku 1997, kedy je prieplav ešte pod správou Američanov a hongkonská firma Hutchinson Whampoa získava od panamskej vlády dlhodobý kontrakt na prevádzkovanie dvoch z piatich prístavov pozdĺž prieplavu: Balboa pri Pacifiku a Cristobal pri Atlantiku.
Prevádzkovateľ prístav nevlastní, má na starosti prevádzku, nerobí regulatórne rozhodnutia, nerozhoduje, kto do prístavu smie, v tom podlieha vláde. Hutchison je najväčším svetovým prevádzkovateľom prístavov, do jeho portfólia patria prístavy na všetkých kontinentoch, medzi inými: Barcelona, Duisburg, Rotterdam, Brisbane, Sydney, Buenos Aires, Veracruz, Dar es Salám, Jakarta, Karáčí, či Pusan.
Ale hongkonská firma v Paname pôsobí na Trumpa a jeho priaznivcov ako červené súkno. Navyše, pred štyrmi rokmi Panama kontrakt predĺžila na ďalších dvadsaťpäť rokov. Ale v posledných týždňoch začala pod americkým tlakom hĺbkový audit.
K hongkonskej firme postupne pribudli firmy z kontinentálnej Číny ako Cisco či Landbridge, ktoré v Paname budujú logistické centrá, mosty, železnice. Každá takáto investícia budí nevôľu Washingtonu.
Panamská neutralita v americkej optike
Najviac Američanov naštval panamský prezident Varela, keď v roku 2017 prestal uznávať Taiwan a nadviazal diplomatické vzťahy s Čínou; štyridsať rokov po tom, čo to isté urobili USA. Rok na to Varela pozval do Panamy prezidenta Si Tin-pchinga a pripojil Panamu, ako prvú krajinu Latinskej Ameriky, do čínskeho projektu ekonomickej spolupráce Novej hodvábnej cesty.
Vzápätí sa do Panamy vydáva americký minister zahraničia Pompeo, aby Varelovi vysvetlil, že zachádza príliš ďaleko. Varela nemá záujem o konflikt s vtedajšou Trumpovou administratívou a od niektorých panamsko-čínskych projektov odstupuje.
Ďalšie z nich pochová jeho nástupca, ktorý si nechá od Američanov vysvetliť, ako to je s panamskou zvrchovanosťou. Samotný Varela si neskôr, už ako bývalý prezident, vyslúži od Bidenovej administratívy zákaz vstupu do USA za „významnú korupciu“; najskôr sa nechal korumpovať niekým iným ako USA. Čína však medzi podozrivými nefiguruje.

Čína si v Paname buduje ekonomické zázemie zodpovedajúce jej významu v čínskej ekonomickej expanzii. Nie sú však žiadne dôkazy, že by zasahovala do vládnych záležitostí či dokonca narúšala neutralitu „pre všetky krajiny, v dobách mieru i vojny“.
Paname ju predpísali Američania, keď sa s ňou v roku 1977 dohodli na odovzdaní prieplavu. Američania si vtedy zmluvami zaistili také postavenie, aké tam Číňania, či ktokoľvek iný, nikdy mať nemôžu. Napríklad majú právo vojensky brániť prieplav pred zahraničnou agresiou.
Panama si je toho vedomá a tiež podľa toho koná. V medziach, ktoré jej Washington toleruje, sa pokúša diverzifikovať a mierne bohatnúť. Ale tieto medze sa s oslabovaním USA budú zužovať. Čo si mohol dovoliť tolerovať svetový hegemón, už neprehryzne nervózna regionálna veľmoc.
Možno, že už dnes sa Washington nedokáže vyrovnať s tým, že by Panama bola skutočne neutrálna, bohatla a vymeriavala rovnakým metrom USA aj ich nepriateľom. Trump je symptómom tohto prechodu.