Mimochodom, Zelenského schéma s azerbajdžanským plynom je presne tá istá, akú Ficova (a Orbánova) vláda presadzovala celý rok 2024. A akú Zelenskyj odsudzoval ako „tieňové schémy s Moskvou“. Plyn z východu pre strednú Európu bude obchodne azerbajdžanský, reálne zrejme ruský. Azerbajdžan je viazaný kontraktmi s inými krajinami. Nemá dostatok voľného plynu pre Slovensko, Maďarsko, Rakúsko, Taliansko, Nemecko… A aby ho mal, zapojí sa do dodávateľských „schém“ ruský Gazprom.
Šimečka behá s rukami nad hlavou, tlieska ruskému plynu a ešte sa aj tvári, že má na tom politické zásluhy.
To nevymyslíš. To je život.
Asi netreba pripomínať, že to boli práve Šimečka s Korčokom, ktorí presviedčali svojich voličov – a úspešne – že ruský plyn je neprijateľný a treba ho definitívne odstaviť.
Vráťme sa však k podstate veci: k úspechu Maďarska. Maďarsko (spolu so slovenskou vládou) demonštrovalo silu. A s dobrými výsledkami. Ústupky Ukrajiny by mohli vyriešiť aj problémy s dodávkami plynu, aj problémy so slovenským tranzitom. Ten by mohol ožiť, keď budeme opäť prepravovať plyn z východu do Rakúska a ďalších krajín.
Asi treba priznať, že politickému úspechu Orbána a Fica na energetickom ihrisku priali dve okolnosti, ktoré dostali pod tlak Brusel. A následne aj Kyjev.
Tou prvou je fakt, že platnosť protiruských sankcií EÚ má vypršať. A ich predĺženie je dnes čoraz zložitejšie. Európska verejnosť aj európske elity (obchodné, priemyselné, politické) sú už z obchodných vojen a predražených energií unavené. Brusel si už nemôže vynucovať automatickú poslušnosť. Musí robiť ústupky. Niečo za niečo…
Druhou priaznivou okolnosťou je zmena kurzu v Spojených štátoch. Trumpova vláda pozastavila ďalšiu pomoc Ukrajine. Chce dotlačiť Zelenského, aby zrušil dekrét o zákaze rokovaní s Ruskom a aby konečne pristúpil na prípadné mierové riešenia.
Spojencom americkej vlády v Európe je dnes Viktor Orbán. To Orbánovu pozíciu v Bruseli výrazne posilňuje. Brusel už nemôže „neposlušné Maďarsko“ vydierať hrozbami, že ho finančne a menovo zruinuje (ako sa to dialo minulý rok). Trumpova vláda by to nepodporila.
Slovom, Brusel už musí brať Orbána vážne, s elementárnym rešpektom. A Orbán to využíva na pozičné hry, z ktorých profituje Maďarsko. A popri ňom aj Slovensko.
Navyše, z Orbánovej rebélie môže profitovať celá Európa. Čím viac plynu pritečie z rôznych zdrojov do strednej Európy, tým nižšie môžu byť ceny plynu a energií na európskych trhoch (Európania dnes majú plyn štyrikrát drahší ako Američania).
Jednoducho, Maďarsko spolu so Slovenskom dotlačilo Brusel k tomu, aby presadzoval nie „atlantické“ či ukrajinské, ale európske záujmy. A národné záujmy členov EÚ. Aspoň niekedy, aspoň v niečom a aspoň trochu…
A to je hra, za ktorou nemôžeme spozorovať Šimečkovych progresívcov ani omylom.
