Po medveďoch a vlkoch je teraz na odstrel bobor. Jeho hodnota klesla o stovky eur

Ďalej uvádza, že k povoleniu výnimky pristúpil envirorezort ako k poslednému možnému riešeniu z dôvodu škôd, ktoré bobor vodný spôsobuje na ochranných hrádzach na riekach Trnávka, Latorica a Bodrog. Pri každej z menovaných hrádzí ide o desiatky poškodení ročne.

„Do úvahy brali napríklad aj položenie kari sietí, ktoré ešte navrhovalo bývalé vedenie štátnej ochrany prírody," poznamenal Kuffa. Ich cenu podľa štátneho tajomníka prerátal SVP. „Tie náklady sa pohybovali niekde na úrovni 350 miliónov eur, keďže ide o desiatky kilometrov vodných tokov a veľkú plochu hrádzí," dodal. Ako objasnil, rezort oslovil aj zoologické záhrady, ktoré o bobry neprejavili záujem.

Envirorezort preto pristúpil k povoleniu výnimky, pričom elimináciu bobrov je možné vykonávať vždy iba v období mimo obdobia rodenia a výchovy mláďat. To je od 1. októbra do 30. marca. „SVP bude zároveň povinné minimálne tri pracovné dni vopred informovať Štátnu ochranu prírody SR a Správu Chránenej krajinnej oblasti Latorica o mieste a termíne odlovu,“ doplnil Kuffa.

Ochranári hovoria o škandále

Ochranári z iniciatívy My sme les apelujú na MŽP SR, aby upustilo od zastaralých praktík a používalo moderné riešenia a preventívne opatrenia, ako aj šírilo osvetu medzi správcami tokov.

V tomto smere poukázali na prospešnosť bobra a jeho činnosti pre zadržiavanie vody v krajine. „Ak ministerstvo skutočne vydalo takéto rozhodnutie a v takomto rozsahu, je to škandalózne,“ uviedol na sociálnej sieti Marek Kuchta zo zoskupenia My sme les.

Bobor bol podľa Kuchtu približne pred 150 rokmi vyhubený a len v posledných desaťročiach sa postupne vracia. Napríklad vo Veľkej Británii ho musia do prírody prácne navracať. V mnohých krajinách Európy a Severnej Ameriky oceňujú, že bobor prichádza späť a pomáha im úplne zadarmo čeliť suchám, prívalovým zrážkam, zlepšuje kvalitu vody, zabraňuje erózii pôdy, ochladzuje prostredie a prináša naspäť život do krajiny.

[link url =https://standard.sk/867109/skoncil-sporny-lov-vlka-draveho-polovnici-nenaplnili-urcenu-kvotu-74-jedincov]

„Slovensko ide opačným smerom a namiesto ochrany ideme likvidovať tohto najväčšieho spojenca v ťažkých časoch klimatickej krízy a krízy biodiverzity. A to navyše s požehnaním inštitúcie, ktorá by sa podľa názvu mala najviac zasadzovať za jeho ochranu,“ doplnil vyštudovaný zoológ a ekológ, ktorý sprevádza aj exkurzie o boroch Ondrej Kameniar z iniciatívy My sme les.

Podľa Kameniara zabíjanie bobrov je väčšinou neúčinné, keďže ich pomerne rýchlo môže nahradiť iný jedinec. Rovnako je na tom mechanické ničenie hrádzí – zvieratá si dokážu stavbu obnoviť často aj v priebehu pár dní. Takisto vie znovu upchať priepust, ktorého čistenie býva nákladné.

„Oveľa lepšie výsledky sa dajú dosiahnuť preventívnymi opatreniami. V zahraničí sa využívajú zariadenia, ktoré bránia bobrom upchávať priepusty alebo stavať hrádze na neželaných miestach, prípadne sa dajú využiť kovové siete na ochranu stromov pred ohryzom či bariéry, cez ktoré sa živočích nedostane. Pokojné spolužitie bobra a človeka je možné,“ doplnil zoológ.

„Súčasné vedenie MŽP však vôbec nerieši prevenciu a moderné prístupy k ochrane životného prostredia sú im vzdialené. Na škodu prírode a aj všetkým obyvateľom tejto krajiny,“ uzavrel Kameniar.

Bobor je vysoko teritoriálny

Pár bobrov žije celý život spolu, ak samička zahynie, samček zostáva do konca života sám. Ak však zahynie samček, samička si často nájde náhradu, pretože má zakódované, že musí byť každý rok oplodnená. Ročne máva štyri až päť, niekedy až šesť mladých. Keď sa však teritórium zahustí, rodí menej mláďat. Bobria populácia si vlastnú veľkosť limituje autoreguláciou. Jedným z jej hlavných mechanizmov je teritorialita.

Veľkosť bobrieho revíru závisí od vodného biotopu a potravinovej ponuky. Pri silnom raste populácie sú zvieratá nútené posúvať hranice oblastí bližšie k sebe, čím sa im zmenšuje plocha revírov. Populačný tlak sa prejavuje aj pri rozmnožovaní a individuálnom raste.

[link url =https://standard.sk/787985/tarabova-novela-je-zrejme-zbytocna-medvede-strielaju-podla-povodneho-zakona]

Stres z hustej populácie ovplyvňuje napríklad dorastanie mláďat, zvyšuje chorobnosť a úmrtnosť, úbytok hmotnosti i ich telesnú veľkosť. Pri veľkej hustote majú potulujúce sa vodné hlodavce malú nádej nájsť si voľný revír. Bobry sú veľmi bojaschopné, zvieratá z obsadených revírov agresívne vyháňajú a úmrtnosť je aj v dôsledku infekcií v ranách zreteľne vyššia.

Bobor navštevuje aj Santovku

O tom, čo dokáže spôsobiť svojimi návštevami bobor, môže hovoriť aj Juraj Lauko zo Santovky pri Leviciach. „Kto to nevidel a nezažil, tak len ťažko uverí. Trvá to už tri roky a bojovať sa proti tomu nedá,“ povedal pre Štandard.

„Hneď od začiatku to bolo kruté. Pustil sa do borovíc čiernych. Mohli mať tak päť metrov. Bolo to zaujímavé a zvláštne, keďže mali množstvo živice. Doslova ich zoťal a postupne ich vláčil do hrádze. Ja som to neskôr rozobral. Je to ale niečo strašné, zostali mi iba oči pre plač,“ hovorí.

Podľa Lauka bobor v ich oblasti v dávnej minulosti žil, ale vysadiť ho opäť do povodia Hrona na tomto území bola vraj obrovská chyba. Sú tam premnožené a doslova sa špacírujú po dedine a dvoroch ľudí.

„Je to milé zviera, ale keď je tak sto kilometrov od vás. Ja som tu vysádzal les štvrťstoročie, cez moje ruky prešlo vyše tri tisíc stromov. Niečo vám zlikviduje vysoká zver a teraz prišiel bobor. Je to masaker, on žerie asi všetko,“ konštatoval Santovčan.

Na pozemku mu tento najväčší európsky hlodavec postupne zlikvidoval ginko, platan, marhuľu, vŕbu i liesku a pustil sa aj do tují. Pred domom dokonca zviera zožralo veľký krík černíc. Do dnešného dňa prišiel už o približne 30 stromov. Každý druhý strom je nahlodaný a takto poškodené dreviny postupne vysychajú.  

„Neviem to ani oplotiť. Ako pletivom oplotím 700 stromov? Je to tragédia. Videl som ho a vyplašil som ho na istý čas aj veľkou baterkou. Neprišiel dva či tri mesiace a potom znova začal. Neviem, či je to ten istý, lebo v okolí je ich viac. Sú premnožené. Dokazuje to množstvo hrádzí. Rýchlo sa množia a šíria,“ doplnil Lauko.

[link url =https://standard.sk/609383/bobry-si-v-metropole-vychodu-vyhliadli-novu-lokalitu-co-na-to-ochranari]

„Ja ho nechcem zabiť. To nie. Čo by mi to pomohlo, príde ďalší. Je síce na mojom území a možno mi tu vytvorí Saharu, ale nechcem mu ublížiť. Problémom je, že zrejme o tom rozhodujú ľudia, ktorí by nemali. Nedá sa len všetko ochraňovať a nepozerať, čo bude ďalej. Obyvateľom zvieratá spôsobujú veľké škody. Bola chyba, že ich ‚vysadili‘ na Hron. To bola veľká chyba,“ dodal Lauko.

Problém so zvieraťom s plochým chvostom riešili aj v neďalekom krajskom meste. V Nitre ohlodal v parku niekoľko stromov. Vrátil sa tam po pár mesiacoch opäť. Škody na drevinách totiž spôsobil už aj v minulosti. Mesto ich muselo dať spíliť. Išlo o väčšie i menšie stromy.

Za škody zodpovedá štát

V minulosti bola spoločenská hodnota tohto zákonom chráneného živočícha dvetisíc eur, štát ju ale znížil. „Bobor vodný je chránený druh so spoločenskou hodnotou 500 eur. Veľkosť populácie na území Slovenska je v rozmedzí 405 až 1 248 jedincov, pričom údaj je z rokov 2013 až 2018,“ uviedli pre Štandard z Odboru komunikácie a propagácie Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR).

Bobor vodný patrí medzi živočíchy, pri ktorých štát zodpovedá za škodu. Vlastník pozemku si tak za poškodené stromy môže uplatniť náhradu prostredníctvom okresného úradu. Škoda sa v tomto prípade nepočíta podľa spoločenskej hodnoty poškodenej dreviny, ale podľa drevnej hmoty. Potom to vyplatenie sumy je, prirodzene, nižšie.

„Početnosť jedincov bobra vodného má stúpajúcu tendenciu, rozširuje sa prirodzenou cestou a postupne obsadzuje aj miesta, kde sa predtým nevyskytoval. Zaznamenávame aj zvyšujúci sa výskyt konfliktov s ľudskými záujmami,“ vysvetlili zo ŠOP SR. 

„V prípade škôd spôsobených týmto chráneným živočíchom, ako je napríklad ohryz stromov, môže vlastník požiadať príslušný okresný úrad o náhradu hmotnej straty určeným živočíchom. Všetky náležitosti potrebné na uplatnenie náhrady škody sú uvedené v zákone č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v časti 8 paragraf 98 až 102,“ doplnili štátni ochranári.