Je doprava skvapalneného plynu nákladnejšia ako preprava potrubím?

Do popredia sa okrem ceny komodity dostáva aj otázka nákladov za tranzit. Na otázku z titulku, či je doprava LNG automaticky nákladnejšia ako preprava potrubím, je odpoveď, že automaticky to neplatí.

Hrubým orientačným pravidlom je v tomto prípade vzdialenosť. Skvapalnený zemný plyn (LNG) má vysoké náklady prvý a posledný kilometer, pretože skvapalnenie je energeticky náročné a skvapaľnovacie a regazifikačné stanice sú kapitálovo náročné.

Následná samotná plavba je už potom relatívne lacná. Napríklad preprava 1MWh z Austrálie do Tokia stojí necelých 5 dolárov, z USA do Európy okolo 4 dolárov.  

V prípade potrubnej prepravy náklady rastú lineárne s narastajúcou vzdialenosťou. Každý nový kilometer potrubia má kapitálové aj prevádzkové náklady rovnaké, ako ten pred ním. Výkon piatich kompresorových staníc na Slovensku je 550 MWh. Ak by teoreticky išli celý rok naplno, pri dnešných cenách je to náklad na elektrinu zhruba pol miliardy eur. V Nemecku je staníc 42 a na Ukrajine 72 s inštalovaným výkonom 5 500 MWh.

V prípade potrubia ešte existujú náklady v podobe národných daní. Príkladom je Bulharsko, ktoré dočasne zaviedlo daň 10 eur na MWh na prepravu plynu cez TurkStream. Po hrozbe veta vstupu do Schengenu zo strany Maďarska daň zase zrušilo, ale pred pár týždňami sa ju, aj keď neúspešne, pokúsilo zaviesť znova.

V LNG je viac spotových kontraktov, vďaka čomu je cena prepravy citlivejšia na trh – v čase vysokého dopytu môže výrazne stúpnuť, v čase prebytkov je možné získať „akciové“ ceny. Oproti potrubiu má LNG výhodu vo flexibilite. Loď môže aj uprostred plavby zmeniť destináciu, čo pomáha udržiavať celú infraštruktúru vyťaženú a stláčať náklady na jednotku.

Na druhej strane však môžeme uvažovať, že kapitálové náklady na výstavbu starších potrubí sú už umorené a vlastníci majú menší tlak na návratnosť zo strany investorov. V prípade štátom vlastnených potrubí je možné ísť aj pod cenu a nechať budúcu stratu zaplatiť daňovými poplatníkmi.

Nie je preto možné udať presnú hodnotu, kedy sa náklady potrubia a LNG vyrovnávajú. Rôzne výpočty (nanešťastie skôr staršieho dáta) udávajú veľmi orientačnú vzdialenosť okolo 3- až 5-tisíc kilometrov v prípade pozemných potrubí a zhruba 2-tisíc v prípade drahších podvodných.

Na ilustráciu, dĺžka plynovodu z jamalských polí k slovenskej hranici je okolo 4-tisíc kilometrov. Najbližší LNG terminál v Omišajli je však vzdialený od Slovenska 500 km, ostatné okolo 1 000 km, čo treba k nákladom LNG pripočítať.

Doprava z nemeckého hubu rôznymi trasami (Rakúsko, Česko, Poľsko) by podľa Slovenského plynárenského priemyslu stála 2,5 až 10 eur/MWh. Celkové zvýšenie nákladov by podľa SPP pri západnom trasovaní bolo zhruba 90 miliónov eur na rok. Nie je to až taká úplne zanedbateľná suma, no z hľadiska nákladov na zemný plyn tak stále ostáva kľúčovou najmä otázka ceny samotnej komodity.