Ťažba v lokalite hlucháňa hôrneho vyvoláva vášne a obviňovania z klamstva

Podľa iniciatívy My sme les štátne lesy vyrúbali súvislú plochu v 190-ročnom lese v centrálnej časti národného parku. Lokalita Šifrová je pritom známa ako jedno z miest, v ktorom ešte prežíva ohrozený hlucháň hôrny. Vyrúbané bolo podľa nich dokonca tokanisko, čo je miesto, ktoré hlucháne využívajú na rozmnožovanie.

„Takto rozsiahla ťažba priamo na tokanisku hlucháňa za posledné roky na Slovensku nemá obdobu. Ťažbu vedome schválila Správa Národného parku Nízke Tatry na čele s Michalom Babničom. Vedenie národného parku už dva mesiace nereaguje na opakované výzvy na stretnutie,“ uviedla na svojej stránke iniciatíva My sme les.

Vyťažili aj zdravé stromy

„Cieľom výrubu bolo zastaviť šírenie podkôrneho hmyzu. Veľká časť stromov však pravdepodobne nebola napadnutá lykožrútom, pretože na väčšine spílených kmeňov sa nenachádzali žiadne stopy po podkôrnom hmyze. Mnohé vyrúbané stromy mali impozantné rozmery – jeden z najhrubších zmeraných smrekových pňov dosahoval priemer až 120 cm. Les mal pred zásahom prirodzenú štruktúru blízku pralesu,“ uviedol na stránke Ondrej Kameniar z iniciatívy My sme les.

„To znamená, že na malej ploche boli zastúpené všetky vekové a hrúbkové kategórie stromov. Lykožrút takýto les, na rozdiel od umelo vysadenej rovnovekej smrekovej monokultúry nedokáže zničiť, pretože napáda iba staršie a oslabené dreviny. Inými slovami, vyrúbaný bol cenný porast, ktorý s lykožrútom nemal problém a navyše boli vyťažené aj zdravé stromy. To všetko bez ohľadu na vzácneho hlucháňa, ktorý tu mal veľmi dobré podmienky na život,“ doplnil Kamenár.

Ťažbu realizovali zodpovedne

Štátny tajomník Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR Filip Kuffa s riaditeľom Správy Národného parku Nízke Tatry (NAPANT) Michalom Babničom odmietajú, že by Babnič povolil vyrúbať hluchánie tokanisko v lokalite Šifrová. Legislatíva podľa Kuffu umožňuje sanačnú ťažbu.

„Chcem vyvrátiť akékoľvek pochybnosti, že by správa, zamestnanci alebo riaditeľ národného parku účelovo ničili tokaniská a biotopy hlucháňa,“ oponoval Kuffa na sociálnej sieti, kde ho doplnil Babnič, že tokanisko zničené nebolo. Vyťažili iba poškodené stromy, aby zabránili šíreniu lykožrútovej kalamity a zachránili zelené lesy.

[link url =https://standard.sk/867109/skoncil-sporny-lov-vlka-draveho-polovnici-nenaplnili-urcenu-kvotu-74-jedincov]

„Cieľom našej iniciatívy je zachovať biotop hlucháňa hôrneho, ktorý je endemický pre naše hory. Legislatívne opatrenia umožňujú sanáciu ťažby v Národnom parku Nízke Tatry. Výrub bol realizovaný zodpovedne, bez zničenia tokaniska, a vedenie je vždy otvorené diskusii, aby zabezpečilo ideálne podmienky pre tohto lesného vtáka,“ ozrejmil štátny tajomník.

„Je nanajvýš zarážajúce, že vy, ktorí by ste mali obhajovať záujmy ochrany prírody, hájite záujmy drevárskeho priemyslu! Je to okaté a nechutné. Les, ktorého vyrúbanie tu obhajujete, by si s lykožrútom hravo poradil. Jediné, prečo ho bolo treba vyrúbať, boli pekné hrubé kmene rovno nad cestou,“ zareagovala iniciatíva My sme les k stanovisku Kuffu.

Neboli za tým ekonomické ciele

K situácii sa vyjadrili i Lesy SR, štátny podnik, ktoré uvádzajú, že realizovali v lokalite Šifrová, ktorá sa nachádza v Národnom parku Nízke Tatry, zásahy s cieľom ochrany a stabilizácie ohrozených lesných porastov.

„Práce sme vykonali v súlade s platnou legislatívou a so súhlasom príslušných orgánov ochrany prírody. Pri realizácii opatrení sme kládli dôraz na minimalizáciu negatívnych vplyvov na citlivé biotopy hlucháňa hôrneho, pričom zásahy rešpektovali jeho biologické potreby,“ píše štátny podnik v stanovisku.

Ťažba prebehla od 12. do konca novembra 2024 a týkala sa podľa Lesov SR, výlučne smrekových porastov napadnutých podkôrnym hmyzom a červenou hnilobou. Červená hniloba zabraňuje transpirácii vody do stromu, čím sa drevina stáva náchylnejšou na napadnutie podkôrnym hmyzom.

[link url =https://standard.sk/736823/v-nizkych-tatrach-zacali-statne-lesy-tazbu-ochranari-tvrdia-ze-rubu-aj-200-rocne-jedle]

„Z celkového objemu vyťaženého dreva bolo 30 metrov kubických, netvoriacich riziko ďalšieho šírenia škodcu, ponechaných v poraste. Tieto kroky podporujú biodiverzitu – odumreté drevo slúži ako biotop pre hmyz, vtáky a ďalšie živočíchy,“ uvádza sa v stanovisku, v ktorom Lesy SR zdôrazňujú, že zásahy v lokalite nevykonali s ekonomickými cieľmi, ale s cieľom ochrany ekologickej stability lesa. 

Program na záchranu hlucháňa hôrneho

Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR v Programe na záchranu hlucháňa hôrneho v minulosti uviedla, že hlavnou príčinou zániku lokálnych populácií a poklesu početnosti celkovej populácie je preukázateľné ničenie a poškodzovanie vhodných biotopov, ku ktorému dochádza predovšetkým v dôsledku lesohospodárskych opatrení, ako je ťažba dreva.

„Hlucháň hôrny je druh veľmi náročný na kvalitu a rozlohu vhodného prírodného prostredia. Znižovanie početnosti tohto lesného vtáctva je spôsobené vysokou úmrtnosťou juvenilných jedincov, ktoré sú veľmi citlivé na stratu a fragmentáciu vhodného životného prostredia,“ píše sa v programe na záchranu tohto kurovitého vtáka z dielne ŠOP SR.

Ďalší faktor významne vysvetľujúci zánik tokanísk je vzdialenosť k lesným cestám. S rastúcou rozlohou vyťažených plôch sa zvyšuje aj pravdepodobnosť zániku tokanísk.

„Preto sa pre záchranu hlucháňa odporúča zastaviť ťažbu a výstavbu novej lesnej cestnej siete v okruhu minimálne jeden kilometer v okolí tokaniska, nepostačuje chrániť malé rozlohy biotopov,“ vysvetľuje ŠOP SR.

Podľa tohto Programu záchrany hlucháňa hôrneho bol porast v Šifrovej navrhnutý ako bezzásahový práve kvôli tu prežívajúcim hlucháňom a pôvodnému horskému lesu s vhodnou štruktúrou. Správy národných parkov doteraz odporúčania z programu záchrany spravidla rešpektovali.

Husto vysadený les mu nevyhovuje

Podľa odborníkov v súčasnosti máme lesov dosť, ale nie všetky sú vhodné pre hlucháňa. Pretože, ak sa pestuje les na hospodárske účely, sústreďuje sa na produkciu drevnej hmoty, menej na záchranu biodiverzity.

Hlucháňovi nevyhovuje husto vysadený les. Obľubuje rozvoľnený les, v ktorom môže vzlietnuť a manévrovať medzi stromami. Vyhovuje mu, keď sú v hore stromy rôzneho veku s dominanciou smreka a zavetvenie siaha nižšie ku zemi, čo mu poskytuje úkryt. Dôležitá je kyslá pôda a dostatok svetla, ktoré umožňujú rásť čučoriedkam.

[link url =https://standard.sk/861123/boj-s-kalamitou-na-horehroni-okolie-cierneho-balogu-sa-meni-na-pustatinu]

Pracovník Ústavu ekológie lesa SAV Miroslav Saniga pre Štandard uviedol, že hlucháň hôrny, ako typický obyvateľ palearktického boreálneho lesa, je v strednej Európe do určitej miery viazaný na klimaxové štádium lesa stredných polôh až po jeho hornú hranicu.

„Štúdie týkajúce sa miesta výskytu hlucháňa hôrneho zo strednej Európy zdôrazňujú význam starých, rôznorodých a viacvrstvových porastov, pričom dlhodobo konštantná štruktúra biotopu je základnou charakteristikou životného prostredia tohto vtáčieho druhu. Pralesovité porasty najlepšie vyhovujú ekologickým nárokom tohto živočícha,“ uviedol Saniga.

Dramatický pokles jedincov

Hlucháň hôrny obýva na Slovensku predovšetkým staré ihličnaté a zmiešané lesy od nadmorskej výšky 800 m až po hornú hranicu hory, čo je 1 550 m n. m. Optimálny biotop predstavujú prirodzené horské zmiešané lesné porasty so smrekom obyčajným, jedľou bielou, bukom lesným a javorom horským, ako aj prirodzené smrekové lesy s vtrúseným bukom lesným, jarabinou vtáčou a javorom horským.

„Vplyv na kvalitu biotopu hlucháňa hôrneho má zapojenosť porastu, ako aj hustota stromov na jednotku plochy (zakmenenie). Na viac ako 40 tokaniskách v pohoriach stredného Slovenska vek hornej korunovej etáže kolísal medzi 80 až 250 rokmi, pričom hustota stromov predstavovala hodnotu 180 až 800 jedincov na hektár,“ ozrejmil vedec.

Podľa neho výskyt čučoriedky obyčajnej a ostružiny maliny je dosť významný pre existenciu tohto vtáčieho druhu. V zimnom období, od novembra do marca, tvorí hlavnú potravnú bázu hlucháňa hôrneho ihličie smreka obyčajného, prípadne jedle bielej alebo borovice lesnej.

V posledných rokoch bol zaznamenaný výrazný pokles početnosti v populáciách hlucháňa vo viacerých stredoeurópskych krajinách. Aj na Slovensku jeho stavy za posledných tridsať rokov poklesli o viac ako tri štvrtiny.

[link url =https://standard.sk/824442/ochranari-objavili-dalsie-tazby-dreva-v-biotopoch-hluchana]

„Dlhodobé pozorovania lokálnych populácií v pohoriach stredného Slovenska ukazujú nápadný úbytok jedincov o 50 až 80 percent. Na základe viacročného výskumu tetrova hlucháňa možno jeho populáciu odhadnúť len na 500 až 600 kohútov. Pred 30 rokmi ich u nás bolo do štyritisíc,“ doplnil Saniga.

Nielen výrub, ale i turisti a dravce

„Smutnú odyseu hluchánieho rodu majú na svedomí viaceré v súčinnosti pôsobiace negatívne faktory. Tetrov hlucháň je vtákom viazaným úzko na lesné porasty pralesovitého typu, a preto mu silne rozpracované umelé lesné ekosystémy nevyhovujú,“ spresnil prírodovedec.

Takisto aj zvýšená lesná turistika a nadmerný zber lesných plodov vyrušuje veľmi plaché zvieratá najmä v letnom a jesennom období.

„Aplikácia veľkoplošných holorubov pôsobí ako jeden z veľmi negatívnych faktorov na životné prostredie hlucháňa hôrneho. Stráca sa celistvosť lesných komplexov, vhodné lesné porasty sú rozdrobené do malých plôch, ktoré nepredstavujú dostatočne veľký vhodný biotop,“ hovorí Saniga.

Podľa neho globálne i lokálne znečistenie životného prostredia vplýva tiež podstatnou mierou na zhoršujúcu sa kvalitu biotopu vtáka a následne na zníženie pestrosti potravnej ponuky (znižuje sa druhová pestrosť bylinného podrastu a následne i hmyzích spoločenstiev).

Určitý podiel na kontinuálne znižujúcich sa populačných stavoch hlucháňa hôrneho majú aj prirodzení predátori ako sú kuna lesná a skalná, líška hrdzavá, diviak lesný, medveď hnedý, sojka škriekavá a krkavec čierny.

„Nepriaznivé poveternostné pomery a to chladné a daždivé počasie počas vysedávania znášok a vodenia kurčiatok v máji a júni sa v niektorých rokoch podstatnou mierou podpisujú na degradácii populácie tohto dáždnikového druhu. Hlucháňčatá sú totiž v prvých dňoch po vyliahnutí veľmi citlivé na podchladenie. Preto sú prírastky tetrova veľmi nízke,“ dodal na záver Saniga.