Vláda zároveň poverila vedúceho Úradu vlády Slovenskej republiky Juraja Gerdu a splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny Ákosa Horonyho vykonať potrebné kroky pre začlenenie zastúpenia goralskej národnostnej menšiny do Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.
Rozhodnutie najvyššieho výkonného orgánu štátnej moci víta starosta goralskej obce Ždiar Pavol Bekeš. „Pre Goralov je to isté zadosťučinenie. V tomto prostredí sa formujeme, vyznávame hodnoty, ako je pracovitosť, zodpovednosť, rodina, viera v Boha a chceme, aby goralská kultúra ostala aj pre ďalšie generácie,“ uviedol Bekeš.
Vláda tiež odporučila ministrom a vedúcim ostatných ústredných orgánov štátnej správy zahrnúť goralskú národnostnú menšinu a jej zastúpenie do participatívnych procesov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Taktiež im odporučila spolupracovať so zastúpením goralskej národnostnej menšiny pri formulovaní verejných politík a rozhodnutí v prípadoch, keď sa ich príslušná verejná politika týka.
Vláda doporučila ministerke kultúry zohľadniť kultúrne potreby goralskej národnostnej menšiny predovšetkým vo vzťahu k Fondu na podporu kultúry národnostných menšín a začať proces zmeny zákona o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Financie sú podľa Pavla Bekeša, starostu Ždiaru potrebné aj pri zachovávaní goralského nehmotného dedičstva. „Je to podstatné, pretože na udržanie goralskej kultúry potrebujete prostriedky. V súčasnosti to robíme z obecných peňazí. Keď sa nám niečo ujde, budeme radi,“ doplnil starosta.
V obci momentálne pôsobia dva detské folklórne súbory a jeden súbor dospelých. Peniaze navyše by použili aj na širšiu propagáciu Goralov nielen na Slovensku, ale aj vo svete.
[link url =https://standard.sk/862635/splnomocnenec-vlady-vyzval-na-registraciu-k-volbam-do-rady-vlady-sr-pre-mensiny]„Keď sa to podarí, bude to dobré,“ povedal Ján Gondek, ktorý prevádzkuje chatu Pieniny v obci Lesnica a je známy „pasovačkami za Goralov“. „Aj teraz robíme akcie, ktoré nie sú podporované štátom, tak veríme, že nám to pomôže,“ doplnil podnikateľ. Už pri poslednom sčítaní si aj on do kolónky národnosť uviedol goralskú.
V stredu za Gorala pasoval aj premiéra Roberta Fica. Ide o symbolický akt. „Chceme sa mu takto odvďačiť,“ dodal Ján Gondek, ktorý už niekoľko premiérov aj rezidentov pasoval. Pasovanie sa nedostane hocikomu. „Pasovačku" dostáva človek za to, že niečo urobil pre Goralov, ale môže byť pasovaný, aj ak prispeje k rozvoju regiónu.
Nie všetci Gorali však s týmto krokom súhlasia. Jedným z nich je Daniel Damer, ktorý pochádza z Krížovej Vsi, ktorá patrí medzi obce, kde táto národnosť žije. Má aj kapelu s názvom Guroľsko muzyka ZBUJE. Okrem toho sa venuje aj goralskej hudbe, histórii, odievaniu a je znalcom tradičnej goralskej kultúry.
„Keď budeme národnosť, k akému národu budeme patriť? Poľskí Gorali nechcú ani počuť o tom, že by neboli Poliakmi. Naopak, oni o sebe tvrdia, že sú prototypom a vzorom poľskosti. Ja za tým vidím skôr ekonomickú snahu, aby sme mali kancelárie, stále peniaze z rozpočtu, ktoré predseda rozdá kamarátom na nejaké folklórne akcie. My sme etnická skupina a nie národnosť,“ povedal pre Štandard Daniel Damer.
Zároveň sa zamýšľa aj nad tým, čo bude nasledovať. Kodifikácia jazyka, hymna, autonómia? Len v prípade kodifikácie to je podľa neho nemožné, keďže prakticky každá dedina, kde žijú Gorali, má mierne odlišnú reč. „Rozmýšľa tu niekto, alebo vidíme len eurá?“ pýta sa Damer.
[link url =https://standard.sk/832770/pellegrini-a-blanar-komentovali-dalsi-prejav-slovenskej-kultury-na-zozname-unesco]Pri Sčítaní obyvateľov, domov a bytov z roku 2021 si goralskú národnosť značilo celkovo 5 273 ľudí. Z nich menšia časť na prvom mieste (537) a väčšia na druhom mieste (4 736).
Tí, ktorí uviedli goralskú národnosť na druhé miesto, ju väčšinou kombinovali so slovenskou národnosťou. Gorali sa tak početnosťou zaradili na deviate miesto medzi národnostnými menšinami na Slovensku. Najväčší podiel, podľa údajov zo sčítania tvorili Gorali v obciach Lacková, Hraničné a Veľká Franková. Goralskú národnosť si však zapísalo aj niekoľko desiatok obyvateľov v mestách Poprad či Kežmarok.
Slovenskí Gorali dnes žijú prevažne na severe Slovenska v obciach na Spiši, Orave a Liptove. Okrem toho žije aj pár goralských enkláv v iných častiach Slovenska, ako Liptovská Teplička či Lom nad Rimavicou.
Keďže Slovenská republika doteraz neuznávala goralskú národnosť, pri prvej prezentácii výsledkov sčítania z roku 2021 k uvedeniu údajov o tejto skupine nedošlo. Tých, ktorí si uviedli goralskú národnosť, klasifikoval Štatistický úrad Slovenskej republiky ako ľudí so slovenskou alebo neznámou národnosťou.