Vedci s majetnejším pozadím majú viac citácií i Nobelových cien

Každý vedec je zároveň človek so svojou históriou, vzťahmi či emóciami. Tie sa následne podpisujú pod jeho prácu.

V decembri vydala skupina šiestich výskumníkov pod hlavičkou amerického National Bureau of Economic Research prácu o tom, ako socioekonomické pozadie vedcov tvaruje celú akadémiu – od toho, kto sa stáva akademikom, cez výskumné oblasti až po produktivitu a uznanie kolegov. Pracovali pritom na databáze vyše 46-tisíc vedcov z 1 026 univerzít v rozmedzí siedmich dekád.

Nie je prekvapujúce, že ľudia z bohatšieho prostredia sa častejšie stávajú akademikmi. Následne v samotnom výbere vedeckej disciplíny zohráva významnú úlohu povolanie otca. Napríklad je menej pravdepodobné, že dcéra farmára sa vydá na akademickú dráhu než dcéra právnika. A keď tak urobí, skôr si vyberie poľnohospodársky smer ako právo.

Sociálne pozadie už potom nezohráva významnú úlohu v priemernom počte publikácií. Zaujímavé však je, že skupina akademikov s chudobnejšími koreňmi má oveľa väčší rozptyl produktivity. Je tam väčšia skupina podpriemerne produktívnych a zároveň väčšia skupina nadpriemerne produktívnych.

Táto skupina má „odvážnejší“ vedecký prístup púšťať sa do menej prebádaných vôd, čo potvrdila slovná analýza ich prác. To sa však podľa výskumníkov neprejavilo na počte Nobelových cien či citáciách. Tie si častejšie vyslúžili akademici s majetnejším pozadím.

Trocha sa tak potvrdzuje filmové klišé o zabehaných klikách, ktoré sviežim vetrom narúšajú outsideri. Zároveň je to malým upozornením – aj vedci majú tendenciu sa generačne „sebareplikovať“, čo môže brzdiť pokrok. Preto platí aj druhé staré klišé – veda musí byť kritická, ale otvorená.