Vedci s majetnejším pozadím majú viac citácií i Nobelových cien

Každý vedec je zároveň človek so svojou históriou, vzťahmi či emóciami. Tie sa následne podpisujú pod jeho prácu.

V decembri vydala skupina šiestich výskumníkov pod hlavičkou amerického National Bureau of Economic Research prácu o tom, ako socioekonomické pozadie vedcov tvaruje celú akadémiu – od toho, kto sa stáva akademikom, cez výskumné oblasti až po produktivitu a uznanie kolegov. Pracovali pritom na databáze vyše 46-tisíc vedcov z 1 026 univerzít v rozmedzí siedmich dekád.

Nie je prekvapujúce, že ľudia z bohatšieho prostredia sa častejšie stávajú akademikmi. Následne v samotnom výbere vedeckej disciplíny zohráva významnú úlohu povolanie otca. Napríklad je menej pravdepodobné, že dcéra farmára sa vydá na akademickú dráhu než dcéra právnika. A keď tak urobí, skôr si vyberie poľnohospodársky smer ako právo.

Sociálne pozadie už potom nezohráva významnú úlohu v priemernom počte publikácií. Zaujímavé však je, že skupina akademikov s chudobnejšími koreňmi má oveľa väčší rozptyl produktivity. Je tam väčšia skupina podpriemerne produktívnych a zároveň väčšia skupina nadpriemerne produktívnych.