S myšlienkou vytvoriť v Bratislave centrum, v ktorom by sa rozvíjal dialóg venovaný urbanizmu a plánovaniu, prišiel súčasný primátor Matúš Vallo ešte pred jeho prvým zvolením do funkcie v roku 2018 vo svojej knihe Plán Bratislava.
V kapitole s názvom Rozumne rastúce mesto predstavil spolu s ďalšími spoluautormi zámer vytvorenia fyzického priestoru určeného pre diskusie a prezentácie nových investičných zámerov a developmentov, spolu s knižnicou, prednáškovou sálou či galériou.
Zodpovedným autorom za túto kapitolu knihy bol architekt a urbanista Igor Marko. V súčasnosti, po siedmich rokoch, ohlasuje jeho manželka a zároveň riaditeľka Metropolitného inštitútu Bratislavy Petra Marko vznik takéhoto centra. Sídliť by malo na rohu Štúrovej a Medenej ulice a svoje brány verejnosti otvorí na jeseň.
„Naším zámerom je vytvoriť živé miesto, v ktorom budú zástupcovia samospráv, súkromného a tretieho sektora, odborná a široká verejnosť diskutovať o tom, aké mesto chceme,“ informuje riaditeľka MIB Petra Marko.
Miesto v centre TU-BA nájdu rovnako výstavy, prednášky, workshopy, školenia či prezentácie z oblasti architektúry, územného plánovania, urbanizmu ale aj klimatickej zmeny.
[link url =https://standard.sk/870261/vallo-ani-mesiac-po-teatralnej-jazde-elektrickou-nepoziadal-o-jej-predbezne-uzivanie]Hlavným odborným partnerom projektu je Slovenská komora architektov. Jej riaditeľka Oľga Miháliková verí, že vznik takéhoto miesta umožní zrozumiteľne sa rozprávať o architektúre, jej význame a dosahu na každodenný život. „Som presvedčená, že verejnosť, ktorá bude rozumieť hodnotám a kvalite architektúry, bude schopná si ju vážiť, starať sa o ňu a zachovať ju aj pre ďalšie generácie,“ uviedla Miháliková.
Projekt TU-BA predstavuje Metropolitný inštitút Bratislavy v čase, keď sa začína proces tvorby nového územného plánu. Veď len v tomto období organizuje spolu s hlavným mestom tri prerokovania zmien a doplnkov územného plánu, týkajúce sa lokalít Palma, Lido a predĺženia električkovej trate Ružinovskej radiály.
Kým pri lokalite Palma sa zmeny dotknú investičných záujmov developerskej spoločnosti Corwin, pri území medzi Starým mostom a Mostom Apollo sa týkajú zámerov výstavby projektov Nové Lido, z portfólia spoločnosti JTRE a Southbank od Penta Real estate.
Všetky tri spoločnosti pritom prispeli Metropolitnému inštitútu Bratislavy na vznik centra TU-BA významnou finančnou čiastkou.
Financovanie výlučne z externých zdrojov
Podobné špecializované priestory zamerané na architektúru a urbanizmus nájdeme pritom aj v iných európskych mestách. Príkladom je pražský CAMP, teda Centrum architektúry a mestského plánovania. Ten však na rozdiel od bratislavskej TU-BA vznikol z verejných prostriedkov, ako súčasť Inštitútu plánovania a rozvoja hlavného mesta Prahy, ktorý je príspevkovou organizáciou metropoly Českej republiky.
TU-BA vzniká z príspevkov a darov partnerských firiem. Patróni projektu, ktorí Metropolitnému inštitútu Bratislavy prispeli najviac, sú spoločnosti JTRE, Nadácia Penta a Lucron. Ide teda v súčasnosti asi o najvýznamnejšie developerské spoločnosti s veľkými investičnými záujmami v hlavnom meste.
Všetky tri sa zaviazali poskytnúť MIB sumu vo výške 100 tisíc eur.
Spoločnosti Lucron a JTRE podpísali zmluvu o spolupráci, v rámci ktorej za peňažné plnenie vo výške 50 tisíc eur v roku 2025 a rovnaké v roku 2026 získajú od MIB umiestnenie ich loga ako patróna na webstránke TU-BA, ďalej možnosť využívať nálepku s označením „Patrón TU-BA“ na účely patrónstva pri vlastných aktivitách a rovnako tak umiestnenie loga na najviditeľnejšom mieste v priestore TU-BA, v rámci takzvanej steny partnerov.
[link url =https://standard.sk/823763/v-bratislave-ustupuje-verejny-zaujem-vystavbe-bytov-a-kancelarii-hovori-sef-pamiatkarov]Obaja rovnako získajú bezplatné vstupy v počte maximálne päť kusov na všetky spoplatnené podujatia organizované v TU-BA a rovnako tak nárok na využitie priestoru na dve vlastné podujatia za rok, v súlade s obsahovým a hodnotovým zameraním centra.
Partneri budú môcť rovnako využiť priestor na verejné prezentácie v rámci EIA, či prezentácie svojich projektov poslancom a zástupcom mesta za podmienky úhrady priamych nákladov.
Na druhej strane Nadácia Penta podpísala s MIB dve darovacie zmluvy. Prostriedky z prvej v hodnote 35 tisíc eur mali byť použité na zakúpenie architektonického projektu. Ten pre MIB realizovalo architektonické duo Kristína Tomanová a Táňa Kuva zo spoločnosti Studio diagram.
Prostriedky z druhej darovacej zmluvy od Nadácie Penta vo výške 65 tisíc eur majú byť v roku 2025 použité na výdavky spojené s bežným chodom novovzniknutého priestoru TU-BA.
Finančne na vznik centra prispeli však aj ďalší dôležití hráči bratislavského developementu. Ide už o spomínanú spoločnosť Corwin (50 tisíc eur), Immocap a ITB Development (obe po 20 tisíc eur), Ernst & Young a VI Group (obe po 10 tisíc eur). Na webovej stránke MIB sa medzi partnermi nachádzajú aj spoločnosti YIT a Alto Real Estate, no zmluvy o spolupráci s týmito spoločnosťami sa nám dohľadať nepodarilo.
Okrem developerov však finančne prispeli aj viacerí známi architekti. Spomedzi nich poskytla najviac spoločnosť architekta Juraja Benetina, známa pod názvom Compass.
Čahojová: Takto si úlohu Metropolitného inštitútu nepredstavujeme
Krátko po oznámení vzniku centra TU-BA ostro zareagovala starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová, ktorá partnerské spojenie verejnej inštitúcie s najväčšími finančnými skupinami a developermi prirovnala k spolupráci polície a mafiánskeho bossa.
„Dá sa pochopiť, že pán primátor Vallo si zvolil za jedného zo svojich poradcov pána architekta Šujana, predtým dvorného architekta finančnej skupiny J&T. Dá sa pochopiť aj to, že si presadil zriadenie Metropolitného inštitútu Bratislavy, v ktorom sa bude formovať územný plán a ktorý bude chrániť verejný záujem obyvateľov Bratislavy. Mimochodom stál Bratislavčanov už milióny eur. Čo sa však nedá pochopiť je zriadenie TU-BA pod partnerstvom, či sponzorstvom najväčších biznismenov v oblasti developmentu v Bratislave,“ uviedla v reakcii Čahojová.
[link url =https://standard.sk/858943/najvacsie-sidlisko-v-bratislave-ma-novu-sportovu-halu-za-miliony-investovat-chce-nadalej]Na jej slová zareagovali v komentári na sociálnej sieti aj pracovníci MIB, ktorí hovoria o TU-BA ako o neutrálnej pôde. „Partnerom, ktorí TU-BA finančne podporili, nevzniká žiadny nárok na zásahy do programu, a obavy zo zasahovania developerov do jej činnosti sú preto absolútne neopodstatnené,“ ozrejmili v reakcii.
Isté pochybnosti o vzniku takéhoto priestoru však vyjadril pre Štandard aj starosta mestskej časti Rača Michal Drotován. Podľa jeho názoru ide v prípade centra TU-BA hlavne o marketingový projekt.
„Prijatie nového územného plánu Bratislavy totiž nepredpokladám skôr ako o 10 až 15 rokov,“ poznamenal Drotován. Narážal pri tom na fakt, že o novom územnom pláne hovoril ešte v roku 2011 vtedajší primátor Milan Ftáčnik a odvtedy už uplynulo 14 rokov.
„Nerozumiem však, prečo popri MIB a útvare hlavného architekta vzniká v poradí už tretí subjekt, ktorý má riešiť územný plán, pričom v minulosti napríklad hlavné mesto prerušilo obstarávanie urbanistickej štúdie Vinice pre - podľa nich - nedostatok kapacít,“ dodal na záver starosta Rače.