Evakuované sídlo, obsadené pobočky. CDU čelí pre hlasovanie s AfD radikálnej ľavici

„Kto považuje násilie za legitímny prostriedok, nie je demokrat. Trestné činy nie sú politickým názorom,“ uviedla generálna tajomníčka berlínskej CDU Ottilie Klein.

Policajti pripravujú bezpečnostné opatrenia na demonštráciu o migračnej politike pred sídlom CDU pod heslom „Spoločne proti pravici“ 30. januára 2025. Foto: Manuel Genolet / DPA / dpa Picture-Alliance via AFP / Profimedia

Policajti pripravujú bezpečnostné opatrenia na demonštráciu o migračnej politike pred sídlom CDU pod heslom „Spoločne proti pravici“ 30. januára 2025. Foto: Manuel Genolet / DPA / dpa Picture-Alliance via AFP / Profimedia

Nemecká Kresťanskodemokratická únia (CDU) čelí vlne protestov a útokov na svoje kancelárie po tom, čo jej poslanci v Spolkovom sneme hlasovali spoločne s pravicovou Alternatívou pre Nemecko (AfD) pre sprísnenie migračnej politiky. Ľavicoví kritici obviňujú CDU, že tým porušila takzvanú „brandmauer“ – princíp, podľa ktorého demokratické strany nespolupracujú s AfD. Pritom podľa prieskumov značná väčšina Nemcov obmedzenie proti migrácii podporuje. Protesty v Berlíne, Dortmunde, Bielefelde a ďalších mestách večer eskalovali, pričom došlo aj k incidentom hraničiacim s násilím.

Hlavné sídlo CDU, Konrad-Adenauer-Haus v Berlíne, bolo vo štvrtok večer evakuované z obáv o bezpečnosť zamestnancov. Hovorkyňa strany potvrdila denníku Bild, že zamestnanci dostali pokyn opustiť budovu na základe varovania bezpečnostných zložiek.

"Zamestnanci CDU boli na základe vlastného rozhodnutia strany vyzvaní, aby pred začiatkom demonštrácie opustili budovu z bezpečnostných dôvodov," uviedla hovorkyňa berlínskej polície. Podľa úradov nešlo o reakciu na konkrétnu bombovú hrozbu, ale o preventívne opatrenie v súvislosti s plánovanými protestmi.

Demonštrácia a napadnutie kancelárií

Demonštrácia, zvolaná iniciatívou Zusammen gegen Rechts („Spoločne proti pravici“), prilákala stovky ľudí, ktorí protestovali proti hlasovaniu CDU spolu s AfD. Protesty pred centrálou CDU v Berlíne prebiehali relatívne pokojne, ale v iných mestách došlo k incidentom.

V berlínskej štvrti Charlottenburg-Wilmersdorf skupina približne 40 maskovaných osôb obsadila miestnu kanceláriu strany. Kandidát CDU Lukas Krieger opísal útok pre denník Bild: „Dnes popoludní asi 40 maskovaných ľavicových extrémistov vtrhlo do kancelárie CDU v berlínskom Charlottenburg-Wilmersdorfe a zničilo ju. Obsadenie trvalo 40 minút. Na získanie prístupu boli rozbité dvere. V čase útoku boli v kancelárii dvaja zamestnanci.“

„Mali strašný strach, boli vyhrážkami donútení ustúpiť. Až keď berlínska polícia dorazila s minimálne tridsiatimi policajtmi, útočníci utiekli. Som nesmierne vďačný, že zamestnanci neboli zranení. Ďakujem polícii za jej rýchlu pomoc,“ doplnil Krieger.

Podobné incidenty sa odohrali aj inde. V Dortmunde bol miestny úrad CDU posprejovaný červenou farbou a pred vchodom sa objavili nápisy „Vaša politika bolí“. V Bielefelde položili demonštranti pred kanceláriu CDU sviečky a transparent s nápisom „Brandmauer“ ako symbolický apel proti zbližovaniu CDU s AfD.

CDU útoky odsudzuje

Predstavitelia CDU odsúdili útoky ako neprijateľné a antidemokratické. Berlínsky politik Burkard Dregger (CDU) v rozhovore pre Bild vyhlásil, že „vyhrážky a útoky na poslancov CDU, ich kancelárie a zamestnancov dokazujú antidemokratické zmýšľanie našich politických odporcov. Ich protest proti demokratickému hlasovaniu v Spolkovom sneme je číre pokrytectvo. Chcú nás umlčať a donútiť nás nepredstavovať záujmy našej krajiny, ale podvoliť sa ľavicovému mainstreamu.“ „To sa nikdy nestane,“ dodal.

„Kto považuje násilie za legitímny prostriedok, nie je demokrat. Trestné činy nie sú politickým názorom,“ uviedla generálna tajomníčka berlínskej CDU Ottilie Klein.

Najväčší rozruch však nevzbudili samotné demonštrácie, ale samotný fakt, že CDU hlasovala spoločne s AfD. Nemecké médiá hovoria o „prerazení tabu“ a o „začiatku normalizácie krajnej pravice“. Obavy vyjadrili aj preživší holokaustu.

Eva Umlaufová, ktorá prežila Osvienčim, ​​v otvorenom liste varovala: „V piatok by mohol byť prvýkrát v povojnových dejinách prijatý v Spolkovom sneme zákon spoločne s pravicovými extrémistami. Nerobte to, pán Merz.“

Ďalší preživší holokaustu, Albrecht Weinberg, oznámil, že na protest vráti nemecké štátne vyznamenanie. Rovnaký krok plánuje aj fotograf Luigi Toscano, ktorý je autorom projektu Proti zabudnutiu, v ktorom zachytil portréty viac ako 400 preživších holokaustu. „Som šokovaný a cítim sa pobúrený a zradený,“ vyhlásil Toscano.

Politické dôsledky

Hlasovanie CDU spolu s AfD sa odohralo v čase, keď sa blížia dôležité voľby. Opozícia obviňuje CDU, že sa príliš približuje takzvanej krajnej pravici, zatiaľ čo kancelár Olaf Scholz (SPD) je kritizovaný za to, že sa nesnažil vyjednávať kompromis.

Organizátori protestov už avizovali ďalšie demonštrácie. Mládežnícke ľavicové skupiny plánujú blokády pred kanceláriami CDU v niekoľkých ďalších mestách. Strana naopak posilňuje bezpečnostné opatrenia a jej predstavitelia sľubujú, že „sa nezľaknú nátlaku z ulice“.

(echo24)