Spôsobili spúšť: drogy a ich smrtiaci vplyv na obyvateľstvo USA

Počet úmrtí v dôsledku predávkovania opioidmi (tvorí približne 76 percent všetkých úmrtí v dôsledku predávkovania drogami) sa v posledných rokoch pohyboval v Spojených štátoch okolo 80-tisíc ročne, čo je dvakrát viac ako počet úmrtí pri dopravných nehodách.

Demografi odhadujú, že tieto predčasné úmrtia skrátili priemernú dĺžku života obyvateľov USA v roku 2022 o 0,67 roka. Opioidy zabíjajú v priemere viac ako dvesto Američanov denne a sú hlavnou príčinou úmrtí obyvateľov krajiny vo veku 18 až 45 rokov.

Údaje o úmrtnosti na predávkovanie drogami navyše ukazujú, že ide o výlučne americký fenomén. Žiadna iná krajina sa nemôže porovnávať v miere úmrtnosti na predávkovanie drogami, ku ktorej opioidy prispievajú zďaleka najviac.

Opioidy sú skupinou drog, ktoré sú buď odvodené od prírodných látok nachádzajúcich sa v maku siatom, (ktorý je známy svojimi vlastnosťami zmierňujúcimi bolesť a vyvolávajúcimi eufóriu), alebo ich napodobňujú.

Najznámejšie opioidy sú kodeín, morfín, heroín, oxykodon a fentanyl. Povesť epidémie nadužívania opioidov, ktorá je v súčasnosti pravdepodobne najnaliehavejšou krízou amerického verejného zdravia, sa začala v polovici 90. rokov minulého storočia.

V roku 1995 uviedla americká farmaceutická spoločnosť Purdue Pharma na trh nový polosyntetický opioidný liek OxyContin, určený na liečbu bolesti. Opioidy sú známe tým, že sú veľmi silnými analgetikami, ale sú aj vysoko návykové pre svoje euforické účinky, a to najmä vo vyšších dávkach.

Jednou z najväčších predajných výhod lieku OxyContin bola jeho údajná menšia návykovosť, čo spoločnosť agresívne propagovala. Zároveň boli lekári podnecovaní predpisovať OxyContin, o ktorom sa často mylne domnievali, že je relatívne neškodný. Bol tu však jeden problém: bola to lož a zamestnanci spoločnosti to vedeli.

V roku 2007 sa spoločnosť Purdue Pharma priznala k zavádzaniu verejnosti o návykových vlastnostiach lieku OxyContin a zaplatila pokutu 600 miliónov dolárov. Zaujímavé je, že situácia, ktorá sa dovtedy premenila na epidémiu, postihla predovšetkým tie skupiny obyvateľov USA, v ktorých sa zneužívanie návykových látok zvyčajne nevyskytuje, predovšetkým bielych Američanov stredného veku z robotníckej triedy.

V rokoch 1999 až 2013 sa počet úmrtí bielych Američanov bez vysokoškolského vzdelania vo veku 45 až 54 rokov zvýšil o 134 percent. V porovnaní s tým sa miera úmrtnosti v ostatných vzdelanostných alebo etnicko-rasových skupinách v rovnakej vekovej kategórii buď znížila, alebo prinajmenšom nezmenila. Spomedzi príčin úmrtí v tomto období prudko vzrástla jedna špecifická kategória: otravy (pojem, ktorý sa často používa zameniteľne s predávkovaním drogami). Štúdie zdôraznili súvislosť medzi úrovňou zvýšenej úmrtnosti v tejto vekovej skupine a deindustrializáciou.

Tieto patria do širšej kategórie takzvaných „úmrtí zo zúfalstva“, medzi ktoré patria aj samovraždy, chronické ochorenia pečene (v dôsledku nadmerného pitia alkoholu) a iné, spôsobené tým, že americká robotnícka trieda musí konkurovať pracovníkom z iných krajín, najmä z Číny.

Americká epidémia opioidov sa zvyčajne delí na tri rôzne fázy. Prvá je definovaná ako obdobie od konca 90. rokov minulého storočia približne do roku 2010, keď sa najviac vyskytovalo predávkovanie opioidmi na predpis, ako je napríklad OxyContin. Potom Spojené štáty zaznamenali prudký nárast počtu predávkovaní heroínom a s tým súvisiacej úmrtnosti.

Príčina bola celkom jednoduchá – keď americkým úradom došlo, že ide o krízu, sprísnili sa zákony, a tým sa obmedzila dostupnosť opioidov na predpis. Keďže však milióny ľudí už boli od opioidov závislé, neprestali ich len tak jednoducho užívať, keď sa zásoby liekov vyrábaných farmaceutickými spoločnosťami vyčerpali. Namiesto toho prešli na alternatívu, ktorú mohli získať na ulici – heroín.

Tretia fáza sa začala okolo roku 2013, keď sa na americkom trhu objavil nový a mimoriadne smrtiaci syntetický opioid fentanyl. Je to mimoriadne silná droga, 50- až 100-krát silnejšia ako morfín, čo výrazne zvyšuje riziko predávkovania. Znepokojujúci vývoj v posledných rokoch spočíva v tom, že sa zistilo, že do iných drog sa primiešava fentanyl, čo ešte viac zvýšilo počet predávkovaní.

Tento nedávny vývoj sa často opisuje ako výrazná štvrtá vlna opioidovej epidémie, pričom jej charakteristickým znakom je, že teraz postihuje prevažne iné sociálne a etnické skupiny ako belochov, ktorí boli od 90. rokov minulého storočia väčšinou najviac zasiahnutí.

Miery úmrtnosti v iných skupinách prudko vzrástli po zavedení iných drog s prímesou fentanylu.

Najvyššie miery úmrtnosti sú v súčasnosti medzi černochmi a Indiánmi. V súčasnosti neexistujú žiadne skutočné riešenia.

Hoci sa za posledné tri roky v USA zastavil nárast počtu úmrtí na predávkovanie drogami, stále je ich hlásených viac ako 100-tisíc ročne. Okrem verejného zdravia má táto kríza aj geopolitické dôsledky. Väčšina zložiek potrebných na výrobu fentanylu sa vyrába v Číne, pričom konečný produkt sa syntetizuje väčšinou v Mexiku.

Nie je náhoda, že niektorí americkí politici vykresľujú fentanylovú krízu ako formu biologickej vojny, ktorú Čína vedie proti USA. Členovia amerického Kongresu zároveň opakovane vyzývali na priamu vojenskú intervenciu proti drogovým kartelom pôsobiacim v Mexiku. Medzi mnohými výkonnými nariadeniami, ktoré prezident Trump podpísal v deň svojej inaugurácie, bol aj príkaz ministerstvu zahraničných vecí označiť mexické drogové kartely a dva latinskoamerické gangy za zahraničné teroristické organizácie.

V budúcnosti by sme dokonca mohli byť svedkami transformácie fentanylovej krízy z problému verejného zdravia na problém domácej bezpečnosti.