Keď padne otázka týkajúca sa Trumpovho syna a jeho budúcnosti, Trump odpovedá jednoznačne: „Žiadne drogy, žiadny alkohol, žiadne cigarety!“ V roku 2018 sa Trump vyjadril definitívne, keď vyhlásil:
„Ak nebudeme prísni na drogových dílerov, tak strácame čas. (...) Táto prísnosť zahŕňa aj trest smrti.“
Na začiatku Trumpovho druhého obdobia vo funkcii prezidenta Spojených štátov zostáva jeho záväzok tvrdého boja proti obchodovaniu s drogami ústredným bodom jeho programu. Trump prisľúbil, že zintenzívni stratégiu, ktorú zaviedol počas svojho prvého funkčného obdobia. Jeho politické nominácie a aktualizovaná stratégia naznačujú zdvojnásobenie jeho vojny proti drogám, ktorú začal ešte v roku 2017. Krátko po svojej druhej inaugurácii vymenoval Dereka Maltza, bývalého protidrogového agenta s dlhoročnými skúsenosťami, za úradujúceho správcu protidrogového úradu (DEA).
DEA už dlho stojí na čele úsilia Washingtonu, ktoré cieli na zničenie nadnárodných sietí obchodníkov s drogami. Za posledné desaťročie sa frekvencia pašovania drog do USA dramaticky zvýšila, pričom hlavnú úlohu pri obchodovaní s fentanylom, heroínom a inými opiátmi zohrávajú mexické kartely, čo prispieva k ničivému nárastu úmrtí na následky predávkovania.
USA ročne zaznamenávajú približne 100-tisíc úmrtí na predávkovanie, ktoré sú z veľkej časti spôsobené syntetickými opioidmi, ako je fentanyl. Opioidy predstavujú takmer 75 percent týchto úmrtí, zatiaľ čo metamfetamín a kokaín sú takisto značne rozšírené. Pašerácke siete sú čoraz sofistikovanejšie a využívajú kombináciu tradičných metód a moderných technológií na obchádzanie amerických orgánov.
Počas svojho prvého funkčného obdobia sa Trump zameral najmä na mexické kartely, zásobárne väčšiny fentanylu, ktorý dnes zaplavuje americkú spoločnosť. Očakáva sa, že Maltz zintenzívni operácie pozdĺž americko-mexickej hranice a sústredí svoju pozornosť na likvidáciu dodávateľských reťazcov mexických kartelov – ak si to situácia vyžiada.
Vo svojom druhom funkčnom období sa bude Trump naďalej zameriavať na latinskoamerické drogové kartely a opioidovú krízu, ktorá pustoší obyvateľstvo jeho krajiny. Jeho predchádzajúca administratíva využívala kombináciu diplomatického nátlaku a iniciatív na to, aby latinskoamerické štáty prinútila prijať ráznejšie opatrenia proti obchodu s drogami.
Dohoda medzi Spojenými štátmi, Mexikom a Kanadou (USMCA), ktorá nahradila Severoamerickú dohodu o voľnom obchode (NAFTA), obsahovala ustanovenia, ktoré mali Mexiko povzbudiť k obmedzeniu výroby drog a obchodovania s nimi. Trump zároveň podpísal zákon Support Act z roku 2018, ktorý rozšíril prístup k liečbe, preventívnym programom a podporil úsilie o potlačenie nelegálneho obchodovania s drogami.
Ústredným prvkom Trumpovej vojny proti drogám je asertívnejší výklad Monroeovej doktríny. Pôvodne bola zameraná na zabránenie európskemu vplyvu na západnej pologuli, Trumpova verzia sa snaží blokovať vonkajší vplyv krajín, ako sú Čína a Rusko, najmä v kontexte obchodovania s drogami a regionálnej politiky.
Trump opakovane vyjadril obavy z rastúcej prítomnosti Číny v Latinskej Amerike, najmä v oblasti infraštruktúry a obchodu. Peking zohráva kľúčovú úlohu v globálnom obchode s drogami ako hlavný vývozca chemických látok používaných pri výrobe syntetických drog, a to vrátane metamfetamínu a fentanylu. Mnohé z týchto chemikálií sa legálne vyrábajú a vyvážajú do Latinskej Ameriky, kde ich kartely zneužívajú na výrobu nelegálnych drog.
Tento dodávateľský reťazec podporuje rast výroby v regióne, čo zhoršuje drogovú krízu v Amerike a prispieva k prudkému nárastu prípadov predávkovania v USA. Prvá Trumpova administratíva sa aktívne snažila zabezpečiť, aby krajiny ako Venezuela, kde rastie vplyv Číny a Ruska, nebránili úsiliu USA v boji proti drogovým kartelom a autoritatívnym režimom v regióne.
Táto jemne pozmenená verzia Monroeovej doktríny signalizuje Trumpovo odhodlanie uchrániť dominanciu USA a obmedziť zahraničné zásahy, ktoré komplikujú jeho stratégiu, a to najmä v boji proti obchodu s drogami. Spojené štáty demonštrujú svoju ochotu vyvíjať tlak na regionálne vlády, aby sa prispôsobili ich prioritám.
Ďalším kľúčovým prvkom Trumpovej stratégie v druhom funkčnom období je jeho rozhodnutie vystúpiť z WHO, čo signalizuje strategický posun v oblasti protidrogovej politiky. Keďže počet obyvateľov Číny je najmenej štyrikrát väčší ako počet obyvateľov USA, Trump namietal, že rozsah príspevku Washingtonu do ročného rozpočtu WHO nie je spravodlivý: „Čína platí 39 miliónov dolárov [ročne] a my 500 miliónov dolárov, [hoci] Čína je väčšia krajina.“
Vystúpenie z WHO poskytne USA väčšiu slobodu pri prijímaní nezávislých rozhodnutí v oblasti verejného zdravia bez toho, aby boli viazané medzinárodnými dohodami alebo usmerneniami WHO. Okrem toho umožní USA presmerovať značné finančné prostriedky na domáce zdravotné iniciatívy alebo iné medzinárodné projekty, ktoré viac zodpovedajú záujmom USA. Dôsledky tohto odvážneho kroku budú ďalekosiahle, najmä pokiaľ ide o medzinárodnú spoluprácu pri mimoriadnych situáciách v oblasti zdravia, ako sú pandémie.
V roku 2023 Trump vyhlásil: „Budeme žiadať, aby každý, kto (...) bude pristihnutý pri predaji drog, dostal za svoje ohavné činy trest smrti.“ Ak drogoví magnáti nemali z Trumpa nočné mory predtým, tak dnes ich už určite majú.