Päťdesiatročné vodovodné potrubia praskajú. Taraba chce viac investovať
Pätnásť havarijných porúch na vodovodnom potrubí za posledný mesiac evidujú vodárne len v Prešove. Prerušené dodávky vody odstavujú školy, firmy i domácnosti. Ministerstvo životného prostredia avizuje vyššie investície do tejto infraštruktúry.
Uplynulý týždeň oznámilo vedenie jednej zo škôl na východe Slovenska rodičom informáciu, že si musia vyzdvihnúť deti uprostred výučby. Dôvodom má byť odstávka vody kvôli havárii vodovodného potrubia v jej okolí.
Takýto scenár sa v Prešove zopakoval v priebehu mesiaca trikrát, a to na troch rôznych sídliskách. Rodičia museli deti vziať domov, v niektorých prípadoch ich do školy nemohli priviezť ani na druhý deň. Tá totiž bez prívodu vody nedokáže zabezpečiť obedy, ale napríklad ani splachovanie toaliet.
Havárie na vodovodných potrubiach sú čoraz častejším javom nielen v tejto časti krajiny. Ich stav je nevyhovujúci a podľa ministra životného prostredia SR Tomáša Tarabu (SNS) je investičný dlh vodárenských spoločností do vodárenskej infraštruktúry viac ako desať miliárd eur.
Na východe desiatky porúch za mesiac
Dĺžka vodovodnej siete, ktorú spravuje Východoslovenská vodárenská spoločnosť (VVS), je vyše 6,5 tisíca kilometrov. Priemerný vek týchto potrubí je podľa vodární päťdesiat rokov. V mesiaci december bolo len v Prešove nahlásených a odstraňovaných deväť porúch na vodovodnej sieti. V mesiaci január ich počet stúpol na pätnásť.
Ako uviedla Linda Šnajdárová, PR manažérka Agentúry Penelope, ktorá mediálne zastupuje VVS, výška investícií vynaložených na rekonštrukcie a výmeny verejných vodovodov v rokoch 2021 až 2024 prevýšila hranicu troch miliónov eur a ďalšie desiatky miliónov plánujú preinvestovať na rekonštrukcie v rokoch 2025 až 2034.
Malo by ísť o rekonštrukcie verejného vodovodu v Prešovskom a Košickom kraji a zahŕňať by mali aj investície do záchytných objektov z podzemných vodárenských zdrojov, čerpacích staníc, úpravní vody, vodojemov, rozvodných sietí či privádzacích potrubí.
Porucha na vodovodnom potrubí v Prešove odstavila tento týždeň škôlku aj susediacu základnú školu. Foto: redakcia
„Konečná výška bude závisieť od pripravovanej novely zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, ako aj od regulačnej politiky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví,“ dodala Šnajdárová.
Ministerstvo: Obnova vodárenskej infraštruktúry je nedostatočná
Podľa envirorezortu je však investičný dlh vodárenských spoločností vysoký. Peniaze investované do obnovy technicky či morálne zastaraných potrubí si plánuje každý vlastník vodárenskej infraštruktúry individuálne.
„Podľa legislatívy má vlastník povinnosť tvoriť plán obnovy a vytvárať účelovú finančnú rezervu, z ktorej realizuje obnovu svojej vodárenskej infraštruktúry. Faktom ale je, že legislatíva spojená s hospodárením vodárenských spoločností nebola dostatočná, na čo v minulosti upozornil aj Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ),“ uviedol pre Štandard komunikačný odbor Ministerstva životného prostredia SR.
Ako dodal, z iniciatívy Tomáša Tarabu pripravili novelu zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách, ktorú v decembri schválil vládny kabinet.
„Nová legislatíva sprísňuje pravidlá pre vodárenské spoločnosti najmä pre zabezpečenie obnovy, čo v konečnom dôsledku prispeje k ochrane vody. Podľa podpredsedu vlády a ministra životného prostredia sa skončilo obdobie, počas ktorého vodárenské spoločnosti, ktoré majú príjmy z regulovaných činností spojených s dodávkami vody, neinvestovali značne do vodárenskej infraštruktúry,“ informoval ďalej.
Taraba zároveň dodal, že investičný dlh vodárov je viac ako desať miliárd eur. „Vodárenské spoločnosti namiesto toho, aby podporovali zmysluplné investície do obnovy vodárenskej infraštruktúry a znížili miliardový deficit, radšej investovali peniaze do rôznych menej potrebných činností,“ zdôraznil komunikačný odbor.
Asociácia vodárenských spoločností vládu dlhodobo upozorňuje na nedostatok peňazí na obnovu
Asociácia vodárenských spoločností (AVSSR) konkretizuje, že správa NKÚ z kontroly vybraných vodárenských spoločností v roku 2024 identifikovala investičný dlh na obnovu a rozvoj vodárenskej infraštruktúry vo výške 5,5 miliardy eur, z toho 3,6 miliardy je investičný dlh na obnovu.
Uvedená podlžnosť podľa nej vznikla z dôvodu uprednostňovania rozvojových projektov na výstavbu verejných kanalizácií.
Ilustračná fotografia nového potrubia. Foto: Michal Svítok/TASR
„Vodárenské spoločnosti dlhodobo upozorňujú vládnych predstaviteľov na nedostatok finančných zdrojov na obnovu existujúcich sietí a zle nastavenú cenovú reguláciu, ktorá nezohľadňuje v cenách vodného a stočného potrebu obnovy,“ ozrejmila pre Štandard generálna sekretárka asociácie Ivana Mahríková.
Dodala, že novela zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách schválená vládou SR v decembri 2024 túto situáciu nevyrieši.
„Primeraný zisk nedokáže pokryť potrebu plánovitej obnovy. Tento fakt konštatuje aj správa NKÚ. V súčasnosti je primeraný zisk využívaný na splácanie úverov na rozvojové projekty, ktoré boli budované vo verejnom záujme a na dofinancovanie miezd pracovníkov vodárenských spoločností, ktoré nie sú pokryté v oprávnených nákladoch vstupujúcich do ceny,“ informovala.
Podľa zistení AVSSR je potrebné investovať do obnovy 300 miliónov eur ročne. Táto vysoká čiastka musí byť podľa nej pokrytá z viacerých zdrojov a to eurofondov, cien a úverov. Novela zákona podľa Mahríkovej v žiadnom prípade situáciu nevyrieši, skôr naopak.
Ilustračná fotografia. Foto: Michal Svítok/TASR
„Navrhovaným znením novely zákona môže dôjsť k ohrozeniu napĺňania základných princípov vykonávania podnikateľskej činnosti v podmienkach právneho poriadku SR. To môže spôsobiť signifikantné dopady na fungovanie vodárenských spoločností, predovšetkým z ekonomického hľadiska a tým postupnú destabilizáciu vodárenstva,“ tvrdí generálna sekretárka asociácie.
Ako ďalej upresnila, vzhľadom na vysokú zadlženosť vlastníkov verejných vodovodov a verejných kanalizácií hrozia exekúcie a prepadnutie majetku miest a obcí bankovým subjektom. „To môže vážne ohroziť plynulé zásobovanie obyvateľov pitnou vodou a odvádzanie odpadových vôd,“ dodala.
Aktuálnu kvalitu pitnej vody úrady pravidelne skúmajú
Stav vodovodných potrubí úzko súvisí aj s kvalitou vody, ktorá nimi preteká. Tú sleduje na Slovensku Úrad verejného zdravotníctva SR, ktorý Štandard informoval, že aktuálnu správu o kvalite vody za rok 2024 ešte len pripravuje.
Toto vodovodné potrubie v Bratislave bolo rekonštruované v roku 2016. Foto: Michal Svítok/TASR
Z údajov správy z roku 2023 vyplýva, že v tomto období nedošlo k vážnejším problémom v zásobovaní obyvateľov pitnou vodou z verejných vodovodov z hľadiska kvality pitnej vody a jej dodávania k spotrebiteľom.
„Vo všetkých krajoch Slovenska boli riešené rôzne podnety na kvalitu vody, pričom všetky boli riadne prešetrené a boli vykonané nápravné opatrenia zo strany prevádzkovateľov verejných vodovodov,“ píše sa v správe.
„Nebol zaznamenaný žiadny výskyt infekčných ochorení ani iných poškodení zdravia, ktorý by súvisel s používaním vody určenej na ľudskú spotrebu z verejných vodovodov. Tiež nebol zaznamenaný výskyt dusičnanovej alimentárnej methemoglobinémie,“ uvádza sa v správe.
Komunikačný odbor ÚVZ dodal, že kvalitu pitnej vody z verejného vodovodu kompetentné orgány pravidelne monitorujú, a to ako u spotrebiteľa, tak aj u dodávateľa.
