Dve ópiové vojny, ktoré Spojené kráľovstvo viedlo proti Číne pod vládou dynastie Čching, aby získalo prístup na jej trhy na predaj narkotík, zostávajú hlboko zakorenené v historickom povedomí – viac v Ázii ako v Európe. Nezákonný obchod s ópiom zostáva aj dnes ústrednou hospodárskou a politickou silou, a to najmä v Afganistane a v celej Strednej Ázii.
Kým hospodárstvo s ópiom v takzvanom Zlatom trojuholníku juhovýchodnej Ázie (Mjanmarsko, Laos, Thajsko) sa datuje od 18. storočia, vzostup Afganistanu ako hlavného producenta maku je novším fenoménom, ktorý možno pripísať zákazu tejto rastliny v Iráne. Na začiatku 20. storočia bolo užívanie drog v Perzii spoločensky akceptované, pričom sa odhaduje, že až 10 percent obyvateľov Teheránu bolo závislých od tejto drogy. Dynastia Pahlavíovcov, ktorá považovala rozšírenú závislosť za znak národnej dekadencie, však v 50. rokoch 20. storočia zakázala pestovanie maku siateho.
Po tom, ako Irán upustil od obchodovania, zaplnil toto vákuum Afganistan. V krajine s nedostatočnou infraštruktúrou a podnebím nepriateľským pre poľnohospodárstvo mal mak výhodu. Kvet je odolný voči suchu, dá sa ľahko skladovať a je veľmi žiadaný, teda výnosný. Ópium sa rýchlo stalo ekonomickým záchranným lanom pre afganských poľnohospodárov. Vietnamská vojna a následná nestabilita v Indočíne ešte viac oslabili rolu Zlatého trojuholníka v celosvetovom obchode s drogami, čo ešte viac posilnilo význam Afganistanu ako hlavného producenta tejto drogy.
Sovietska invázia do Afganistanu v roku 1979 opäť narušila obchod s drogami. Na financovanie svojho povstania mudžahedíni zdvojnásobili produkciu ópia, ktorá do roku 1983 dosiahla 575 ton. Historik Alfred McCoy obvinil CIA, že tento obchod prinajmenšom tolerovala – ak nie priamo podporovala – ako prostriedok na oslabenie sovietskeho postupu. Keď po vzore Iránu zakázal mak aj susedný Pakistan, Afganistan tým len posilnil svoju úlohu regionálneho dodávateľa.
Po odchode sovietskych vojsk zostal obchod s ópiom kľúčovým zdrojom financovania afganských vojenských vodcov. Do roku 1990 dosiahla produkcia 1 570 ton a do roku 2000 rekordných 3 276 ton. Afganistan sa stal nespochybniteľným svetovým lídrom, zodpovedným za 80 percent celosvetových dodávok ópia. V roku 2001 došlo k zriedkavému prerušeniu, keď Taliban zaviedol celonárodný zákaz, čím sa produkcia znížila len na 185 ton.
Na rozdiel od drogových kartelov v Latinskej Amerike, ktoré pôsobia v rozpore so štátnou mocou, afganský obchod s drogami v minulosti kontrolovali štátne alebo kvázi štátne subjekty – klanové siete, ktoré využívali príjmy z drog na upevnenie moci.
Keď Taliban po obsadení 90 percent afganského územia podpálil makové polia, nešlo len o náboženskú dogmu, ale aj o strategickú kalkuláciu. V krajine, v ktorej pestovanie ópia prináša desaťnásobne vyššie príjmy ako pestovanie bežných plodín, je obchod s ním ekonomickým záchranným lanom a zároveň nástrojom politickej kontroly.
Postoj Talibanu k ópiu sa ukázal ako flexibilný. Počas povstania proti vláde podporovanej Spojenými štátmi mali len málo zábran obnoviť jeho pestovanie. V rokoch 2001 až 2021 sa afganská produkcia ópia pohybovala medzi štyritisíc a deväťtisíc tonami ročne, čo malo zásadné dôsledky pre región. Stredoázijské krajiny, ako Turkménsko, Kazachstan a Uzbekistan, sa stali tranzitnými uzlami pre heroín smerujúci do Ruska.
Následky vojny v Afganistane sú v Rusku stále citeľné – najvýraznejšie v kríze drogovej závislosti. Odhaduje sa, že štyri až šesť miliónov ruských veteránov je závislých od narkotík, keďže afganský heroín podnietil to, čo sa čoskoro zmenilo na drogovú epidémiu. V roku 2008 bola Moskva natoľko znepokojená nárastom úmrtí súvisiacich s drogami – odhaduje sa, že ich bolo desaťtisíc ročne –, že v Kábule zriadila kanceláriu federálnej služby pre kontrolu drog. Skutočný počet obetí pravdepodobne presiahne toto číslo, keď sa zohľadnia aj choroby súvisiace s opiátmi.
Dokonca aj podľa zdržanlivých odhadov zomreli od 90. rokov minulého storočia státisíce Rusov na predávkovanie heroínom – pochmúrna paralela s problémom ópia, ktorý sužoval Čínu v 19. storočí. Siete organizovaného zločinu v Rusku roky prosperovali z afganského heroínu, keďže Kremeľ považoval obchod s makom siatym, ktorý prekvital za prezidenta Hámida Karzaja, za problém národnej bezpečnosti.
Najnovší zákaz ópia, ktorý Taliban zaviedol v apríli 2022, predstavuje prelomový moment pre tento región. Do roku 2023 klesla afganská produkcia na 333 ton, čo prinieslo farmárom vážne ekonomické problémy. Príjmy súvisiace s pestovaním maku sa prepadli o 92 percent – z odhadovaných 1,36 miliardy dolárov v roku 2022 na iba 110 miliónov dolárov v roku 2023. Úrad OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC) varoval, že takáto hospodárska devastácia by mohla poľnohospodárov dotlačiť k obchodovaniu so zbraňami a ľuďmi. Otvorenou otázkou zostáva, či bude tvrdá politika Talibanu zdrojom destabilizácie Afganistanu.
Drakonická drogová politika Talibanu už mení podobu globálneho trhu s heroínom. Pestovanie maku sa presunulo k afgansko-tadžickým a afgansko-čínskym hraniciam. Tadžikistan, v ktorom vysokopostavení úradníci dlho profitovali z obchodovania s drogami, sa stáva kľúčovým uzlom, pričom skorumpovaní policajti často skonfiškované drogy radšej predávajú, než aby ich zničili.
Odborníci varujú, že pokles trhu s heroínom by mohol zvýšiť jeho ceny a povzbudiť používateľov, aby sa obrátili k syntetickým opioidom. Obchod s drogami v Rusku sa už prispôsobil. Napriek prepadu produkcie v Afganistane nedošlo k výraznému poklesu spotreby drog v Rusku. Pretrvávajúci dopyt po opiátoch teraz uspokojujú syntetické alternatívy, najmä fentanyl a jeho deriváty. Podľa ruského ministerstva zdravotníctva sa syntetické opioidy stali hlavnou príčinou úmrtí súvisiacich s drogami, pričom väčšina dovozu fentanylu pochádza z Číny.
Okrem náboženských a politických dôvodov je pre Taliban naďalej kľúčový ekonomický kalkul. Hoci režim zakázal obchodovanie s ópiom, nepotlačil jeho pašovanie. Napokon, ako naznačuje história, zákaz sám osebe zriedkakedy odstráni dopyt.
Roky rekordne vysokej produkcie ópia však znížili ceny. V roku 2017 Afganistan vyprodukoval približne deväťtisíc ton ópia, z ktorých sa spotrebovalo len 3 700 ton. V dôsledku toho môže Taliban považovať svoje rozsiahle zásoby ópia za strategické aktívum, ktoré nie je ochotný znehodnotiť nadmernou ponukou. V tomto smere sa mulláhovia z Pamíru správajú podobne ako šejkovia v Perzskom zálive: využívajú umelý nedostatok na zvýšenie cien.