Po odchode sovietskych vojsk zostal obchod s ópiom kľúčovým zdrojom financovania afganských vojenských vodcov. Do roku 1990 dosiahla produkcia 1 570 ton a do roku 2000 rekordných 3 276 ton. Afganistan sa stal nespochybniteľným svetovým lídrom, zodpovedným za 80 percent celosvetových dodávok ópia. V roku 2001 došlo k zriedkavému prerušeniu, keď Taliban zaviedol celonárodný zákaz, čím sa produkcia znížila len na 185 ton.

Na rozdiel od drogových kartelov v Latinskej Amerike, ktoré pôsobia v rozpore so štátnou mocou, afganský obchod s drogami v minulosti kontrolovali štátne alebo kvázi štátne subjekty – klanové siete, ktoré využívali príjmy z drog na upevnenie moci.

Keď Taliban po obsadení 90 percent afganského územia podpálil makové polia, nešlo len o náboženskú dogmu, ale aj o strategickú kalkuláciu. V krajine, v ktorej pestovanie ópia prináša desaťnásobne vyššie príjmy ako pestovanie bežných plodín, je obchod s ním ekonomickým záchranným lanom a zároveň nástrojom politickej kontroly.

Postoj Talibanu k ópiu sa ukázal ako flexibilný. Počas povstania proti vláde podporovanej Spojenými štátmi mali len málo zábran obnoviť jeho pestovanie. V rokoch 2001 až 2021 sa afganská produkcia ópia pohybovala medzi štyritisíc a deväťtisíc tonami ročne, čo malo zásadné dôsledky pre región. Stredoázijské krajiny, ako Turkménsko, Kazachstan a Uzbekistan, sa stali tranzitnými uzlami pre heroín smerujúci do Ruska.

Následky vojny v Afganistane sú v Rusku stále citeľné – najvýraznejšie v kríze drogovej závislosti. Odhaduje sa, že štyri až šesť miliónov ruských veteránov je závislých od narkotík, keďže afganský heroín podnietil to, čo sa čoskoro zmenilo na drogovú epidémiu. V roku 2008 bola Moskva natoľko znepokojená nárastom úmrtí súvisiacich s drogami – odhaduje sa, že ich bolo desaťtisíc ročne –, že v Kábule zriadila kanceláriu federálnej služby pre kontrolu drog. Skutočný počet obetí pravdepodobne presiahne toto číslo, keď sa zohľadnia aj choroby súvisiace s opiátmi.

Dokonca aj podľa zdržanlivých odhadov zomreli od 90. rokov minulého storočia státisíce Rusov na predávkovanie heroínom – pochmúrna paralela s problémom ópia, ktorý sužoval Čínu v 19. storočí. Siete organizovaného zločinu v Rusku roky prosperovali z afganského heroínu, keďže Kremeľ považoval obchod s makom siatym, ktorý prekvital za prezidenta Hámida Karzaja, za problém národnej bezpečnosti.

Najnovší zákaz ópia, ktorý Taliban zaviedol v apríli 2022, predstavuje prelomový moment pre tento región. Do roku 2023 klesla afganská produkcia na 333 ton, čo prinieslo farmárom vážne ekonomické problémy. Príjmy súvisiace s pestovaním maku sa prepadli o 92 percent – z odhadovaných 1,36 miliardy dolárov v roku 2022 na iba 110 miliónov dolárov v roku 2023. Úrad OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC) varoval, že takáto hospodárska devastácia by mohla poľnohospodárov dotlačiť k obchodovaniu so zbraňami a ľuďmi. Otvorenou otázkou zostáva, či bude tvrdá politika Talibanu zdrojom destabilizácie Afganistanu.

Drakonická drogová politika Talibanu už mení podobu globálneho trhu s heroínom. Pestovanie maku sa presunulo k afgansko-tadžickým a afgansko-čínskym hraniciam. Tadžikistan, v ktorom vysokopostavení úradníci dlho profitovali z obchodovania s drogami, sa stáva kľúčovým uzlom, pričom skorumpovaní policajti často skonfiškované drogy radšej predávajú, než aby ich zničili.

Odborníci varujú, že pokles trhu s heroínom by mohol zvýšiť jeho ceny a povzbudiť používateľov, aby sa obrátili k syntetickým opioidom. Obchod s drogami v Rusku sa už prispôsobil. Napriek prepadu produkcie v Afganistane nedošlo k výraznému poklesu spotreby drog v Rusku. Pretrvávajúci dopyt po opiátoch teraz uspokojujú syntetické alternatívy, najmä fentanyl a jeho deriváty. Podľa ruského ministerstva zdravotníctva sa syntetické opioidy stali hlavnou príčinou úmrtí súvisiacich s drogami, pričom väčšina dovozu fentanylu pochádza z Číny.

Okrem náboženských a politických dôvodov je pre Taliban naďalej kľúčový ekonomický kalkul. Hoci režim zakázal obchodovanie s ópiom, nepotlačil jeho pašovanie. Napokon, ako naznačuje história, zákaz sám osebe zriedkakedy odstráni dopyt.

Roky rekordne vysokej produkcie ópia však znížili ceny. V roku 2017 Afganistan vyprodukoval približne deväťtisíc ton ópia, z ktorých sa spotrebovalo len 3 700 ton. V dôsledku toho môže Taliban považovať svoje rozsiahle zásoby ópia za strategické aktívum, ktoré nie je ochotný znehodnotiť nadmernou ponukou. V tomto smere sa mulláhovia z Pamíru správajú podobne ako šejkovia v Perzskom zálive: využívajú umelý nedostatok na zvýšenie cien.