Od ópiových vojen k fentanylovým sporom: ako čínska drogová trauma odzrkadľuje tú americkú

Už v roku 1729 dynastia Čching zakázala jeho rekreačné používanie a do roku 1800 bol jeho dovoz oficiálne zakázaný. Napriek tomu prekvital nelegálny obchod, ktorého hnacou silou boli európski obchodníci – najmä Briti –, ktorí sa snažili vyrovnať obrovský obchodný deficit s Čínou a financovať svoje imperiálne ambície. Veľkovýroba ópia v oblasti, ktorá sa neskôr stala Britskou Indiou, sa ukázala ako lukratívne riešenie.

Peking, ktorý si veľmi dobre uvedomoval spoločenskú devastáciu spôsobenú rozšírenou závislosťou, proti nej zakročil. Zahraniční obchodníci boli zatknutí a napätie prerástlo do otvoreného konfliktu. Ópiové vojny (1839 až 1842 a 1856 až 1860) boli viac než len bojmi o obchod. Boli stelesnením základného ideologického a politického boja medzi konfuciánskym cisárskym poriadkom a západným hospodárskym liberalizmom.

Zmluvy, ktoré následne uzatvorili – všeobecne známe ako „nerovnoprávne zmluvy“ –, prinútili Čínu otvoriť jej trhy, uznať územné privilégiá a akceptovať zahraničné mocnosti ako rovnocenné diplomatické subjekty. Tieto ponižujúce dohody odštartovali takzvané „storočie poníženia“, obdobie trvalého vonkajšieho zasahovania a územného rozkúskovania, ktoré zostáva ústredným bodom čínskeho národného povedomia.

Reakcia Číny na ópiovú krízu nebola len iniciatívou v oblasti verejného zdravia, ale aj morálnou kampaňou, hlboko zakorenenou v konfuciánskej filozofii. Cisárska vízia vládnutia zdôrazňovala harmóniu – stabilnú a usporiadanú spoločnosť, udržiavanú prostredníctvom cnostného vládnutia. Kampaň proti ópiu sa tak stala rozšírením povinnosti štátu udržiavať morálnu integritu.

Tento konfuciánsky princíp pretrval aj počas nasledujúcich prevratov – od pádu dynastie Čching až po Veľkú proletársku kultúrnu revolúciu. Dokonca aj dnes za vlády prezidenta Si Ťin-pchinga zostáva koncepcia sociálnej harmónie neoddeliteľnou súčasťou čínskeho vládnutia a formuje všetko od domácej politiky až po dlhodobú víziu Komunistickej strany Číny.

Prísne tresty

Nikde to nie je zrejmejšie ako v súčasnej čínskej drogovej politike. Krajina zaviedla jeden z najprísnejších protidrogových režimov na svete. Zákon o kontrole drog z roku 2007 stanovuje prísne tresty vrátane doživotného väzenia a trestu smrti za rozsiahly obchod s drogami, najmä s heroínom a metamfetamínom.

Už držanie drog môže viesť k dlhým trestom odňatia slobody. Oficiálne odôvodnenie tohto postoja „nulovej tolerancie“ je jednoduché: zachovanie harmónie a stability. Slúži však aj politickému účelu, pretože posilňuje autoritu Komunistickej strany Číny a jej naratív o morálnej vláde.

Čínsky boj proti drogám sa vyvinul ďaleko za hranice tradičného presadzovania zákonov. Štát využíva sofistikovanú škálu technologických nástrojov na monitorovanie, sledovanie a potláčanie aktivít súvisiacich s drogami.

Technológia rozpoznávania tváre, umelá inteligencia a systém sociálneho kreditu sa využívajú na označenie podozrivého správania, a to od online nákupov až po cestovné zvyklosti. Zatýkanie so širokou publicitou – často vysielané v štátnych médiách – slúži ako odstrašujúci prostriedok a zároveň ako propaganda, ktorá posilňuje obraz vlády ako neústupného strážcu spoločenského poriadku. V niektorých prípadoch sú obchodníci s drogami verejne popravovaní – sú to pochmúrne predstavenia, ktoré zdôrazňujú prísnosť čínskeho prístupu.

Čínske protidrogové snahy sa rozširujú aj za jej hranice, a to do neslávne známeho Zlatého trojuholníka, oblasti produkcie drog, ktorá sa rozprestiera v Mjanmarsku, Laose a Thajsku. Peking spolupracuje s miestnymi vládami s cieľom narušiť siete obchodníkov s drogami a v prípade potreby často nasadzuje vojenské sily.

Napriek tomuto úsiliu však daný región zostáva jedným z hlavných svetových dodávateľov nelegálnych drog, čo dokazuje, že aj zdroje Číny sú obmedzené.

Fentanylový paradox Pekingu

Tvrdý prístup Číny nezostal bez povšimnutia na medzinárodnej úrovni. Západné vlády, najmä Spojené štáty, často kritizujú Peking za používanie trestu smrti za drogové trestné činy, pričom sa odvolávajú na obavy o ľudské práva. Spornejšou otázkou je však rola Číny – či už úmyselná, alebo náhodná – v celosvetovom obchode so syntetickými drogami.

Čoraz väčším problémom je fentanyl, silný opioid, ktorý je zodpovedný za krízu verejného zdravia v Spojených štátoch. Zatiaľ čo fentanyl je v Číne zakázaný, mnohé jeho chemické prekurzory – základné zložky pri jeho výrobe – vyrábajú čínske firmy a vyvážajú ich do Mexika, kde sa spracúvajú a pašujú cez hranice USA.

Oficiálne Peking tieto aktivity odsudzuje a zaviedol predpisy na obmedzenie nelegálneho vývozu. V roku 2019 Čína klasifikovala všetky látky súvisiace s fentanylom ako kontrolované drogy. Vymáhanie zákona však zostáva nedôsledné. Mnohé z príslušných spoločností pôsobia v malom rozsahu, čo sťažuje ich reguláciu. Medzitým pokračuje nezákonný predaj prostredníctvom čínskych platforiem elektronického obchodovania, čo frustruje americké orgány.

Niektorí analytici sa domnievajú, že vlažná reakcia Číny na obchodovanie s fentanylom je viac než len zlyhaním regulácie. Teória – nepotvrdená, ale pretrvávajúca – hovorí, že Peking považuje epidémiu opioidov za formu asymetrickej vojny, prostriedok na vystupňovanie sociálneho úpadku a oslabovanie amerického vplyvu bez priamej konfrontácie.

Táto predstava zapadá do rámca „neobmedzenej vojny“, doktríny sformulovanej čínskymi vojenskými stratégmi v 90. rokoch minulého storočia, ktorá hovorí, že ekonomické, technologické a dokonca aj drogové narušenia možno použiť ako zbrane vo väčšej hre – v geopolitickej súťaži. Hoci na podporu tejto teórie neexistujú priame dôkazy, poukazuje na hlbokú nedôveru medzi Washingtonom a Pekingom.

Súperenie medzi Čínou a USA

Boj proti narkotikám sa stal ďalším frontom v širšom geopolitickom súperení medzi Čínou a Spojenými štátmi. Obe krajiny v súčasnosti zahŕňajú kontrolu drog do svojich strategických kalkulácií a prepájajú ju so svojimi globálnymi ambíciami. Peking umiestňuje svoje protidrogové úsilie do iniciatívy Jeden pás, jedna cesta (Belt and Road Initiative – BRI) a do Šanghajskej organizácie spolupráce, čím sa snaží prezentovať ako zodpovedný globálny aktér. Washington zasa začleňuje protidrogovú politiku do svojej indo-pacifickej stratégie a využíva ju na posilnenie spojenectiev a vyvíjanie diplomatického tlaku na Peking.

Spolupráca je však stále neuchopiteľná. Bidenova administratíva sa snažila o väčšiu spoluprácu s Čínou pri zastavení vývozu fentanylu, ale vzťahy medzi obomi mocnosťami sú príliš napäté na to, aby sa dosiahol zmysluplný pokrok. Ideologické rozdiely – rozšírené obchodnými spormi, vojenským napätím a otázkou Taiwanu – robia kompromis nepravdepodobným. Napriek spoločným záujmom v boji proti obchodovaniu s drogami drží politická nevraživosť obe strany v kruhu vzájomného obviňovania sa.

V zapojení Číny do obchodu s drogami je krutá irónia. Traumatický vstup krajiny do moderného medzinárodného poriadku bol spôsobený ópiom, pohromou, ktorú jej vnútil západný imperializmus. Dnes, keď sa Čína snaží pretvárať ten istý medzinárodný systém – oslabovať dominanciu USA a presadzovať sa ako globálna mocnosť –, ocitá sa na opačnej strane drogovej rovnice. Roly sa vymenili: tam, kde bola Čína kedysi obeťou obchodu s ópiom, je teraz obviňovaná – akokoľvek nespravodlivo – z umožňovania vývozu jeho modernej obdoby.

Ozveny histórie sú nezameniteľné. Boj o drogy sa vtedy – rovnako ako dnes – netýkal len verejného zdravia, ale aj moci, suverenity a morálnej autority štátu. V 19. storočí sa Čína bránila požiadavkám Západu na voľný obchod v presvedčení, že nekontrolovaný obchod s ópiom by mohol narušiť morálnu štruktúru jej spoločnosti. Dnes, keď fentanyl pustoší komunity v Spojených štátoch, je to Washington, kto požaduje väčšie obmedzenia, zatiaľ čo Peking aspoň oficiálne trvá na tom, že robí všetko, čo môže.