Vek kybernetickej odkázanosti: ako informačné technológie formujú ľudské správanie

Informačné technológie sa ukázali ako najviac prevratná sila v histórii ľudstva, ktorá zmenila nielen spôsob, akým ľudia pracujú a komunikujú, ale aj to, ako vnímajú realitu samu osebe.

Tieto technológie, ktoré boli navrhnuté tak, aby uspokojili túžbu ľudstva po pohodlí, vytvorili prostredie plynulej interakcie a uspokojovania potrieb na požiadanie, čo so sebou nesie riziko vzniku celospoločenskej závislosti. Ich čoraz väčšia všadeprítomnosť však naznačuje, že sú viac než len nástrojmi. Stali sa rámcom, prostredníctvom ktorého jednotlivci komunikujú so svetom.

Hoci informačné technológie stále plnia úžitkové funkcie – počítajú čísla, vytvárajú dokumenty, uchovávajú fotografie –, ich rozsah sa dramaticky rozšíril. Internet prestal byť len zdrojom – stal sa životným prostredím.

Digitálne prostredie čoraz viac vytláča fyzické interakcie, pričom obrovské množstvo ľudí dnes trávi – podobne ako závislí jednotlivci – značnú časť svojho života ponorené do sociálnych sietí, online zábavy a virtuálnych priestorov. Ekonomické sily, ktoré sú hnacou silou tejto transformácie, sú enormné. V digitálnej ekonomike sa zisk generuje nielen poskytovaním prístupu k službám, ale aj tým, že sa zabezpečuje, aby používatelia zostali zaujatí čo najdlhšie.

Digitálny kapitalizmus: monetizácia ľudskej pozornosti

Komerčný motor digitálneho veku funguje na jednoduchom, ale silnom princípe. Čím dlhšie používateľ zostáva online, tým väčšia je príležitosť vyťažiť hodnotu. V tomto systéme je jednotlivec buď platiacim zákazníkom, alebo zdrojom údajov, ktoré sa dajú speňažiť. Staré príslovie – ak je to zadarmo, produktom ste vy – nebolo nikdy relevantnejšie.

Každá akcia online – od náhodného vyhľadávania až po dlhé surfovanie v sociálnych médiách – zásobuje algoritmy, ktoré spresňujú profily používateľov, optimalizujú reklamu a zlepšujú prediktívnu analýzu. Umelá inteligencia zase tieto vzorce správania premieňa na presne kalibrované stratégie, určené na ďalšie zachytenie a udržanie pozornosti.

Pozornosť je však obmedzený zdroj a konkurencia o ňu je čoraz intenzívnejšia. Digitálne platformy využívajú sofistikované psychologické taktiky na podporu dlhodobého zapojenia a zdokonaľujú metódy zamerané na to, aby bol obsah neodolateľný. Každé upozornenie, automaticky prehrávané video a personalizované odporúčanie je premysleným podnetom, ktorý má vyvolať mikroreakcie – kliknutia, lajky, zdieľania – a všetky tieto podnety generujú ďalšie údaje.

Preteky o upútanie pozornosti viedli k zrýchleniu konzumácie obsahu, pričom sú používatelia vystavení nekonečnému prúdu podnetov optimalizovaných na rýchle zapojenie. Tento fenomén je zrejmý z nárastu „TikTokifikácie“, nekonečného rolovania a gamifikácie – stratégií, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby odpojenie sa nebolo ani ľahké, ani žiaduce. Ide teda o skutočnú závislosť.

Ďalšie narušenie: umelá inteligencia, virtuálna realita a vzostup umelých prostredí

Dve nastupujúce technológie – umelá inteligencia a virtuálna realita – sú pripravené nanovo definovať vzťah medzi ľuďmi a digitálnym svetom. Doteraz boli online interakcie zväčša obmedzené na obrazovky, pričom základné používateľské rozhranie umelej inteligencie, teda textový čet, zostalo reliktom 80. rokov minulého storočia. Vďaka technologickému pokroku sa však tieto systémy čoskoro stanú podmanivejšími, intuitívnejšími a všadeprítomnými.

Spojenie umelej inteligencie a virtuálnej reality predstavuje prelom s hlbokými dôsledkami. Vyhliadka na úchvatné digitálne prostredia, ktoré boli dlho zobrazované vo vedeckej fantastike – od Holodecku zo Star Treku cez Trávnikára až po Matrix –, je teraz bližšie k realite ako kedykoľvek predtým. S rozvojom týchto technológií už umelé reality nebudú len rozšírením reálneho sveta, ale stanú sa samostatnými alternatívnymi ríšami, ktoré sa kvalitou a zážitkami nebudú líšiť od fyzickej existencie.

Ústrednou zložkou týchto prostredí budú sociálne interakcie riadené umelou inteligenciou. Chatboty, digitálni asistenti a virtuálne podoby používateľov sa vyvinú do umelo inteligentných entít, ktoré budú schopné simulovať rozhovory a vzťahy podobné ľudským.

Pre mnohých môže byť interakcia s týmito virtuálnymi spoločníkmi príťažlivejšia – a potenciálne návyková
– ako zvládanie nepredvídateľnosti skutočných ľudských vzťahov. Digitálne osoby nikdy nebudú meškať, nikdy sa nebudú hádať, nikdy nebudú odmietať. Ťažkosti reálnych interakcií budú nahradené riadenými zážitkami, ktoré budú navrhnuté tak, aby boli neustále naplňujúce.

Psychologická cena digitálneho eskapizmu

Prechod od pasívneho online zapojenia k plne pohlcujúcej digitálnej existencii sa nezaobíde bez následkov. Už teraz sa prejavujú psychologické účinky rozsiahlej digitálnej spotreby. Štúdie naznačujú, že používanie sociálnych médií narúša reguláciu dopamínu, čo vytvára behaviorálnu odkázanosť podobnú tej, ktorú možno pozorovať pri tradičných návykových látkach. Čoraz častejšie možno pozorovať symptómy abstinenčného syndrómu, úzkosti a zníženej pozornosti.

Zdá sa, že sú ovplyvnené aj kognitívne schopnosti. Pokles priemerného IQ a oslabenie schopnosti čítania s hlbokým sústredením naznačujú, že nepretržité vystavenie fragmentovanému digitálnemu obsahu môže pretvárať ľudskú myseľ. Schopnosť spracúvať komplexné informácie, udržať pozornosť a kriticky myslieť sa znižuje a nahrádza ju uprednostňovanie rýchlych, ľahko stráviteľných podnetov.

Rovnako znepokojujúce je oslabenie sociálnych a praktických kompetencií. Digitálne prostredie síce ponúka pohodlie, ale znižuje potrebu rozvíjať medziľudské zručnosti. Komunikáciu čoraz viac sprostredkúvajú obrazovky, algoritmy a umelé činitele, čo vedie k úpadku autentickej ľudskej interakcie. Dokonca aj najintímnejšie aspekty života – randenie, vzťahy a sexualita – sa menia, pričom digitálne platformy pretvárajú očakávania a správanie.

Virtuálna realita tieto účinky ešte zintenzívni. Eskapizmus bol vždy ľudskou tendenciou, ale keď umelé prostredia ponúkajú zážitky prispôsobené individuálnym preferenciám, príťažlivosť digitálneho ponorenia sa môže stať neodolateľnou. Na rozdiel od skutočného sveta, v ktorom sa vyžaduje úsilie, trpezlivosť a odolnosť, umelé reality môžu poskytovať nepretržité uspokojenie. Psychologické dôsledky takejto existencie sú závažné. Jednotlivci chránení pred frustráciou, neúspechom alebo nepriazňou osudu budú pravdepodobne trpieť nedostatkom odolnosti, sebadisciplíny a osobných ambícií.

Budúcnosť definovaná digitálnou odkázanosťou?

Smerovanie technologického vývoja naznačuje, že odkázanosť na digitálne systémy bude nielen pokračovať, ale sa aj prehlbovať. Informačné technológie už teraz formujú poznanie, emócie a správanie – často spôsobom, ktorý používatelia úplne nechápu. Ak sa trend digitálneho eskapizmu urýchli, dôsledky by sa mohli rozšíriť nielen na jednotlivca, ale aj na celú spoločnosť.

Čo sa stane, keď veľká časť populácie uprednostní umelé zážitky pred realitou? Keď budú ľudské vzťahy prevažne digitálne, sprostredkované umelou inteligenciou? Keď sa zníži schopnosť sústrediť sa, uvažovať a zaoberať sa komplexnými myšlienkami? Toto nie sú špekulatívne otázky pre vzdialenú budúcnosť. Sú to naliehavé problémy, ktoré treba riešiť už teraz.

Komerčné stimuly, ktoré poháňajú digitálny kapitalizmus, zaručujú, že tieto trendy sa dobrovoľne nezmenia. Súťaž o pozornosť sa zintenzívni, umelá inteligencia sa stane presvedčivejšou a virtuálna realita pohlcujúcejšou. Vlády a inštitúcie stoja pred zásadnou výzvou: ako vyvážiť technologické inovácie s ochrannými opatreniami proti ich neúmyselným psychologickým a sociálnym dôsledkom.

Odkázanosť na technológie sa síce neprejavuje rovnako ako závislosť od chemických látok, ale jej účinky na poznanie, emócie a správanie nie sú o nič menej reálne. S rozvojom digitálneho prostredia nehrozí len to, že jednotlivci budú viac ponorení do technológií, ale aj to, že ich technológie zásadne zmenia. Výzvou pre nadchádzajúce desaťročia nebude zastaviť technologický pokrok, ale zabezpečiť, aby ľudstvo zostalo pánom svojich nástrojov, nie ich služobníkom.