Izraelský premiér Netanjahu prilieta do Washingtonu, aby rokoval o ďalšom vývoji v Gaze. Na prvý pohľad mu všetko hrá do kariet. V minulom roku zoslabli tradiční nepriatelia Hamas a Hizballáh, iránsky režim je v defenzíve, sýrsky režim padol, Izrael rozšíril územie pod svojou kontrolou. Navyše ho v Bielom dome ako svojho prvého zahraničného hosťa privíta Donald Trump, ktorý nekritického podporovateľa Izraela Bidena kritizoval za to, že nie je dostatočne proizraelský.

Netanjahu nemá čo oslavovať

Realita je pritom opačná. Netanjahu nemá, čo by oslavoval. Hamas nezničil, ako sľuboval, naopak, bol donútený k prímeriu, ktoré mu rozbíja vládu a ktoré Hamas skvele propagandisticky využíva. Doma mu hrozí politická izolácia a väzenie. Jeho staronový „priateľ“ v Bielom dome dáva najavo, že sa od Bidena chce líšiť takmer vo všetkom. Napríklad aj v tom, že jeho podpora Izraela neznamená, že si od Netanjahua nechá čokoľvek diktovať.

Prímerie je Trumpovým dielom. Začiatkom januára vyhlásil, že do prezidentskej inaugurácie chce prímerie s výmenou zajatcov a trumpovsky dodal, že inak vypukne peklo. Nebolo úplne zrejmé, komu nastupujúci prezident tým peklom vlastne hrozí. Ponúkal by sa Hamas, ale nie je zrejmé, čo ďalšie by Američania mohli Hamasu spôsobiť a čo ešte Izrael v predchádzajúcom poldruha roku neurobil. Nehrozil skôr Netanjahuovi, ktorý v minulom roku úspešne sabotoval Bidenove pokusy o prímerie? Ale mohlo ísť aj o trumpovský spôsob vyjadrenia, že mu na veci záleží.

Trump krátko po zvolení poveril Blízkym východom iného newyorského realitného magnáta, miliardára a golfového partnera Steva Witkoffa. Podobne ako Trump vyznáva vyjednávací štýl buldozéra.

Keď vyjednáva Trumpov „buldozér“

Keď sa v jeden januárový piatkový večer v Katare uisťuje, že Hamas je pripravený pristúpiť na výmenu zajatcov, volá do Izraela, aby si na druhý deň dohodol schôdzku s Netanjahuom. Z premiérovho kabinetu ho upozorňujú, že je šábes a diplomatické rokovania sa preto nehodia. Witkoff, ktorý je sám zo židovskej rodiny, nahnevane odkáže, že ho nezaujíma, aký je deň v týždni a že na druhý deň dorazí. Samozrejme, že Netanjahu si na Trumpovho muža čas urobí.

Čo si v tú sobotu povedali, vedia len oni dvaja, ale výsledkom bola dohoda Izraela s Hamasom o prímerí a výmene zajatcov, uzavretá v predvečer Trumpovej inaugurácie. Trump sa tým v úvodnom prejave mohol pochváliť. Nešlo len o Witkoffove dielo, dôležitú úlohu hral Egypt, ktorý s Gazou susedí. Dohodu s Hamasom zabezpečoval katarský emir a šéf tureckej spravodajskej služby. Podieľali sa na ňom aj do tej doby neúspešní Bidenovi vyjednávači.

Od minulého týždňa prebieha prvá fáza prímeria, v ktorej sa obyvatelia Gazy vracajú do ruín svojich domovov na severe, Izrael k nim púšťa humanitárnu pomoc a obe strany si vymieňajú prvých zajatcov. V marci by mala prísť druhá fáza, počas ktorej sa dokončia výmeny zajatcov, dohodne sa trvalé prímerie a Izraelčania sa stiahnu z Gazy. Potom by ešte mala nasledovať posledná fáza, zakotvujúca princípy politického spolužitia medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi; ale od toho sme dnes veľmi ďaleko.

Prímerie je pre Netanjahuov kabinet bolestné

Už samotná prvá fáza je pre Netanjahuov kabinet nesmierne bolestná. Trumpom boli donútení poprieť svoj hlavný cieľ, ktorým bolo zničenie Hamasu, nie vyjednávanie s Hamasom. Na odpore sionistických jastrabov nič nemení ani návrat 33 izraelských zajatcov.

Po prvé musí Izrael na výmenu prepustiť viac ako tisíc palestínskych väzňov vrátane odsúdených za ťažké zločiny. Výmena prebieha v pomere 30 Palestínčanov za každého Izraelčana a 50 Palestínčanov za izraelskú vojačku. To zhruba zodpovedá nerovnému pomeru obetí, asi 46-tisíc Palestínčanov proti sedemnástim stovkám Izraelčanov, teda jedna k dvadsiatim siedmim. Ak odpočítame obete Hannibalovej doktríny, teda potenciálnych izraelských zajatcov zabitých vlastnou stranou pri útoku na palestínskych únoscov či väzniteľov, dostávame sa k pomeru presahujúcemu jedna ku tridsať.

Po druhé stráca návratom rukojemníkov Izrael oficiálny dôvod na pokračovanie vo vojne. Rodiny rukojemníkov Netanjahua kritizovali, že hoci neustále hovoria o tom, že robí všetko, aby ich blízkych oslobodil, nechal ich v skutočnosti osudu a sledoval iné ciele: zničenie Hamasu, vyľudnenie Gazy.

Netanjahuova dilema

Vojna zjednocovala Netanjahuov kabinet a čiastočne chránila premiéra pred domácou justíciou. Prijatím prímeria sa vláda začala rozpadať, vystúpil z nej extrémistický minister Ben Gvir a pokiaľ dôjde na druhú fázu, vystúpi aj ďalší radikál Smotrič. Netanjahu mu sľúbil, že druhá fáza nebude. Je medzi dvoma ohňami: buď sa podvolí Trumpovi a príde o vládu alebo udrží vládu, ale rozhnevá si Trumpa.

Trumpov hnev si však nemôže dovoliť, USA sú asi jedinou krajinou, v ktorej by mohol získať azyl - ako pred izraelskou justíciou, ktorá ho žaluje pre korupciu, tak aj pred medzinárodnou, ktorá ho chce pre zločiny proti ľudskosti. Rodinu už má na Floride.

Sila informačnej kampane Hamasu

Netanjahuovu pozíciu podkopáva aj úspešná informačná kampaň Hamasu. Zatiaľ čo Hamas má videá, ktorými sa môže pochváliť a získať si priazeň, Izrael nemá publiku - ani svojmu ani zahraničnému - čo ukázať. Spočiatku úspešné pokusy vybičovať emócie nad osudom izraelských obetí, či už skutočných alebo fiktívnych, čoskoro zmietla záplava mŕtvol palestínskych žien a detí. Prímerie Hamasu umožnilo prezentovať sa ako víťaz.

Keď izraelská verejnosť vidí prehliadky bojovníkov Hamasu v Gaze, v nových nažehlených uniformách a vybavených modernými, často izraelskými zbraňami, kladie si otázku, ako je to s proklamovaným zničením Hamasu, po viac ako roku brutálneho plošného bombardovania, nasadenia izraelských vojakov, pre ktorých sa Izrael stal medzinárodným vyvrheľom. Pýtajú sa spolu s vplyvným izraelským komentátorom, či hlavným výsledkom toho všetkého má byť to, že zabitého vodcu Hamasu Jahja Sinvára nahradil jeho mladší brat Mohamed.

Ďalším šokom je video zachytávajúce návrat vojačiek zo zajatia. Po poldruha roku väznenia sa vracajú štyri zdravé, usmievavé mladé ženy v uniformách; od Hamasu dostávajú darčekové balíčky na cestu domov. Iste, Palestínčania mali záujem na ich prežití, pretože za každú dostali päťdesiat vlastných ľudí.

Ale aj keď ide o propagandistický materiál Hamasu, nabúrava predstavu izraelskej verejnosti o zvieracích barbaroch a tiež ukazuje, že rukojemníci stále žijú a mohli by sa vrátiť, ak by sa izraelská vláda len trochu snažila. Zahraničná verejnosť ich bude porovnávať so žalostným stavom, v ktorom sa z izraelských väzení vracajú prepustení Palestínčania.

A potom sú tu zábery tisícov Palestínčanov, ktorí sa vracajú do sutín hlavného mesta Gaza. Jedna vec je tragédia ľudí, ktorí prišli o domov, to môže dojať zahraničného diváka. Ale Izraelčania sa ťažko ubránia rezignácii či zúfalstvu z toho, že tí ľudia sú späť a všetko začne znova.

Trump síce ako správny developer sníva o Gaze bez Palestínčanov, zato však s luxusnými hotelmi na pobreží. Ale na to by musel presvedčiť Egypt a Jordánsko, aby utečencov prijali. Tvrdí, že to urobia. Ale obe vlády sa tomu vehementne bránia. Majú prečo. Spoluprácou na etnickej čistke by proti sebe postavili svoje obyvateľstvo, o ďalšiu arabskú jar nestoja. Tiež vedia, že prílev poldruha milióna ľudí plných nenávisti k izraelskému susedovi a otvorených islamskej radikalizácii by ich režimy nemuseli prežiť.

Krehké prímerie a možnosti mieru

Krátko po Netanjahuovi dorazí do Washingtonu aj jordánsky kráľ. Ale nie je zrejmé, čím by ho Trump mohol prinútiť k politickej samovražde. Navyše, destabilizáciu Jordánska nepotrebujú ani Američania, ide o najspoľahlivejší klientský režim, ktorý v regióne majú.

Netanjahu sa bude najskôr pokúšať Trumpa presvedčiť, že prímerie nevydrží. Robí pre to všetko. Izraelská armáda dňom prímeria v Gaze začala operáciu proti palestínskym táborom na Západnom brehu a aj v Gaze strieľa na každého, kto sa priblíži k jej stanovištiam. V posledných týždňoch boli takto zabité ďalšie desiatky Palestínčanov. Netanjahu si mier dovoliť nemôže, znamenal by jeho politický koniec. Tiež vie, že môže počítať s podporou sionistov v Trumpovom zahraničnopolitickom tíme.

A Trump? Uviedol sa ako mierotvorca. Zrejme by skutočne rád priniesol mier na Blízky východ aj na Ukrajinu. Vojna, koniec koncov, škodí obchodu. Ale mier, ktorý nie je len prímerím, sa musí zakladať na rešpekte ako k momentálnemu rozloženiu síl, tak aj k jeho ďalšiemu vývoju. Nemôže vychádzať iba z predstáv Izraela a amerických sionistov.