Petr Drulák

Izraelský premiér Netanjahu prilieta do Washingtonu, aby rokoval o ďalšom vývoji v Gaze. Na prvý pohľad mu všetko hrá do kariet. V minulom roku zoslabli tradiční nepriatelia Hamas a Hizballáh, iránsky režim je v defenzíve, sýrsky režim padol, Izrael rozšíril územie pod svojou kontrolou. Navyše ho v Bielom dome ako svojho prvého zahraničného hosťa privíta Donald Trump, ktorý nekritického podporovateľa Izraela Bidena kritizoval za to, že nie je dostatočne proizraelský.

Netanjahu nemá čo oslavovať

Realita je pritom opačná. Netanjahu nemá, čo by oslavoval. Hamas nezničil, ako sľuboval, naopak, bol donútený k prímeriu, ktoré mu rozbíja vládu a ktoré Hamas skvele propagandisticky využíva. Doma mu hrozí politická izolácia a väzenie. Jeho staronový „priateľ“ v Bielom dome dáva najavo, že sa od Bidena chce líšiť takmer vo všetkom. Napríklad aj v tom, že jeho podpora Izraela neznamená, že si od Netanjahua nechá čokoľvek diktovať.

Prímerie je Trumpovým dielom. Začiatkom januára vyhlásil, že do prezidentskej inaugurácie chce prímerie s výmenou zajatcov a trumpovsky dodal, že inak vypukne peklo. Nebolo úplne zrejmé, komu nastupujúci prezident tým peklom vlastne hrozí. Ponúkal by sa Hamas, ale nie je zrejmé, čo ďalšie by Američania mohli Hamasu spôsobiť a čo ešte Izrael v predchádzajúcom poldruha roku neurobil. Nehrozil skôr Netanjahuovi, ktorý v minulom roku úspešne sabotoval Bidenove pokusy o prímerie? Ale mohlo ísť aj o trumpovský spôsob vyjadrenia, že mu na veci záleží.

Trump krátko po zvolení poveril Blízkym východom iného newyorského realitného magnáta, miliardára a golfového partnera Steva Witkoffa. Podobne ako Trump vyznáva vyjednávací štýl buldozéra.