Škody na poliach, v sadoch, viniciach, lesoch aj na cestách. Dôsledky premnoženia lesnej zveri každoročne predstavujú milióny eur. Vyriešiť problém sa snaží aj nový Zákon o poľovníctve, o ktorého potrebe sa hovorí už roky. Ten aktuálne platný je z roku 2009, pričom bol v minulosti už viackrát novelizovaný.
Súčasný Zákon o poľovníctve vlani prešiel pripomienkovým konaním, v rámci ktorého k nemu boli vznesené stovky pripomienok. Na jeho výslednú podobu sa zatiaľ čaká, pričom do platnosti by mohol vstúpiť už v polovici tohto roka.
Podľa poľnohospodárov by bolo ideálne, keby sa stav zveri vrátil do obdobia približne desať rokov dozadu. Vtedy totiž problémy v rámci škôd na poľnohospodárskych plodinách neboli také obrovské ako v súčasnosti. Na poliach je najviac požieraná repka, pšenica, jačmeň a kukurica.
Problém celého Slovenska
Situácia na viacerých územiach Slovenska je taká kritická, že viacerí pestovatelia avizovali, že problémové plodiny prestanú úplne pestovať a straty radšej ani nepočítajú.
„Škody boli najmä na ovse, pšenici a kukurici. Išlo aj o 150-kusové stáda, ktoré nám chodia po poliach a úrodu úplne zničia. Straty už ani nepočítame, lepšie je o nich ani nevedieť. Ide o obrovské čísla,“ uviedol predseda Poľnohospodárskeho družstva Spišské Bystré.
[link url =https://standard.sk/876897/slovenski-polnohospodari-spustaju-peticiu-za-prisnejsiu-kontrolu-potravin-z-tretich-krajin]Škody, ktoré zver na porastoch spôsobuje, sú podľa poľnohospodárov v praxi nevymožiteľné. Preto za ne žiadajú zavedenie objektívnej zodpovednosti, ktorá by na poľovníkov pôsobila preventívne.
„Téma páchania škôd poľovnou zverou je natoľko vypuklá, že sa týka prakticky celého územia Slovenska. Nie je región, v ktorom by nemali poľnohospodári skúsenosti s poľovnou zverou pasúcou sa na ich plodinách. Najviac však premnožená zver poškodzuje oblasti ako Levice, Prievidza, Trenčín či Senica,“ povedala pre Štandard hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová.
Škody na 67-tisíc hektároch
SPPK robí každoročne monitoring škôd spôsobených poľovnou zverou na poľnohospodárskych rastlinách. Napríklad v roku 2023 spôsobila poľovná zver straty na plodinách na úrovni 12 miliónov eur. Najviac boli poškodené plodiny ako repka, kukurica či ozimná pšenica. V roku 2024 podľa monitoringu SPPK boli zistené straty za viac ako 18 miliónov eur na ploche takmer 67-tisíc hektárov.
„Spomínané regióny sú však tie, kde nahlásené škody boli najvyššie. Ide však pritom len o časť z nich, keďže poľnohospodári už na nahlasovanie strát rezignovali. Skutočné škody sú tak mnohonásobne vyššie,“ vysvetlila Holéciová s tým, že ujmy vyčísľujú z hľadiska finančného alebo výšky poškodenej plochy.
„Raticová zver je premnožená. Tvrdíme to už roky a situácia sa zásadne nezlepšuje. Premnožená zver predstavuje zásadný problém, pretože významné škody, ktoré zvieratá na plodinách spôsobujú, sa zvyšujú a poľnohospodári nemajú fungujúce legislatívne možnosti, ako stratám predchádzať,“ doplnila hovorkyňa SPPK.
Výsledkom je, že pestovatelia prichádzajú o úrodu a finančné prostriedky, spotrebitelia o zdroje na výrobu potravín. Navyše, nie je to len o poľnohospodárstve, ale aj o bezpečnosti na cestách. Dopravné nehody – zrážky áut s raticovou zverou pohybujúcou sa na cestách s vážnymi následkami sú smutnou realitou.
Preventívne opatrenia nepomáhajú
„Poľnohospodári v nárazníkových zónach znižujú výmery pestovaných plodín. Sú aj nútení robiť rôzne preventívne opatrenia – stavajú elektrické oplôtky či menia skladbu pestovaných rastlín. Preventívne opatrenia, ako vyplýva z praxe a našich informácií od členov, však nepomáhajú. Zver si po čase zvykne na oplôtky,“ vysvetlila Holéciová.
Poľnohospodári od nového zákona očakávajú zníženie počtu poľovnej zveri a riešenie škôd v poľnohospodárstve, ktoré spôsobujú zvieratá. SPPK dlhodobo tvrdí, že v prípade premnoženej poľovnej zveri, predovšetkým raticovej, je dôležité, aby sa stavy zvierat znížili na únosnú mieru. Potrebujú znížiť škody na plodinách, no aj na lesných porastoch.
[link url =https://standard.sk/874106/tazba-v-lokalite-hluchana-horneho-vyvolava-vasne-a-obvinovania-z-klamstva]„Poľnohospodári si plne uvedomujú, že voľne žijúca lesná zver je odjakživa prirodzenou a neoddeliteľnou súčasťou našej krajiny. Nechceme o ňu prísť, len zregulovať jej stavy na únosnú mieru. SPPK sa v rámci rokovaní o podobe nového zákona zamerala predovšetkým na to, čo poľnohospodárov najviac trápi – a to sú vznikajúce škody na poľnohospodárskych plodinách a kultúrach,“ konštatovala hovorkyňa.
„Momentálne sme veľmi opatrní pri hodnotení nového zákona, lebo nevieme, v akej výslednej podobe ho schvália poslanci Národnej rady SR. Aktuálne vnímame určitý kvalitatívny posun, ale chýba nám v ňom riešenie strát. Je nám ľúto, že sme neboli vypočutí v dostatočnej miere, ako by sme potrebovali pri téme predchádzania vzniku škôd na poľnohospodárskych plodinách,“ dodala na záver Holéciová.
Rozdielny pohľad s poľovníkmi
Otázky o tom, či je raticová zver premnožená, alebo nie, rozdeľujú poľnohospodárov a poľovníkov. Problémom je najmä odškodňovanie za ujmy, ktoré spôsobuje lesná zver. Poľovníci tvrdia, že si svoje povinnosti plnia a stanovený počet zvierat lovia.
„Zver sa nemôže premnožiť. Zvierat je toľko, koľko majú dostupnej potravy vo svojom životnom prostredí. V niektorých regiónoch Slovenska sú však početné stavy zveri také, že spôsobujú problémy poľnohospodárom, lesníkom, ale aj na cestných komunikáciách, prípadne poškodzujú iný majetok občanov,“ uviedol pre Štandard hovorca Slovenskej poľovníckej komory (SPK) Alojz Kaššák.
Súčasný zákon je podľa SPK dobrý. Vyžaduje si však aktualizáciu a modernizáciu v niektorých oblastiach, napríklad pri elektronizácii poľovníctva, umožnení čo najširšiemu podielu vlastníkov a miestnej komunite vykonávať právo poľovníctva a ďalšie. Poľovníci musia byť však prizvaní k odhadu škôd spôsobených zvieratami, aby bol informačný systém, ktorý by viedol k evidencii škôd spôsobených zverou transparentný a objektívny.
„Poľovníci regulujú zver lovom, za čo ich časť verejnosti pranieruje a kritizuje. Reagujú však na vyššie stavy jedincov zvýšeným lovom. Pre ilustráciu, za posledných desať rokov sa lov zvýšil z pôvodných približne 100-tisíc na cca 200-tisíc kusov zveri,“ vysvetlil Kaššák.
Lov zveri je sťažený
Poľovníci neustále zdôrazňujú, že optimalizáciu stavov raticovej zveri nevyrieši len intenzívny lov, ale musia k tomu prispieť všetci, poľnohospodári, lesníci, samosprávy, ale aj bežní návštevníci lesov.
Na Slovensku je podľa poľovníkov lapanie zveri sťažené obrovskými výmerami poľnohospodárskych kultúr, veľkými plochami mladých lesných porastov po kalamitách. Takisto veľkým podielom chránených území, v ktorých nie je možné lov vykonávať a zver tam má ideálne podmienky pre rozmnožovanie a úkryt, hustotou obyvateľstva, cestnej siete, návštevníkmi lesa (turisti, hubári), u ktorých sa často stretávajú so značným nepochopením potreby vykonávania poľovačky.
[link url =https://standard.sk/867109/skoncil-sporny-lov-vlka-draveho-polovnici-nenaplnili-urcenu-kvotu-74-jedincov]„Veľakrát sú požiadavky jednotlivca nadradené nad celospoločenský záujem, čo spôsobuje nepochopenie potreby lovu a jeho extrémne sťaženie. Tlak na zvieratá zo strany návštevníkov prírody, ale aj čoraz intenzívnejší lov robí zo zveri zver nočnú, čo spôsobuje zase problémy pri jej efektívnom lapaní,“ dodal Kaššák.
„Návrh zákona o poľovníctve bol prerokovaný Legislatívnou radou vlády a pokračuje v riadnom legislatívnom procese. Prioritou zákona je predovšetkým vytvorenie podmienok na elimináciu príčin vzniku škôd spôsobovaných zverou na poľnohospodárskych a lesných kultúrach. Ďalej zmena spôsobu poľovníckeho plánovania, úprava práv a povinností užívateľa poľovného revíru a užívateľa poľovného revíru, ako aj informatizácia poľovníctva v celom rozsahu,“ ozrejmila pre redakciu hovorkyňa MPRV SR Veronika Daničová.