Prvý tohtoročný útok medveďa. Šelmu môže zo zimného spánku zobudiť počasie i človek

Dôkazom toho je prvý tohtoročný útok medveďa na človeka, ktorý sa odohral v sobotu popoludní pri Fačkove (okres Žilina). Muž pri útoku medveďa utrpel viaceré hryzné poranenia, záchranári uvádzajú zranenia oboch dolných končatín, hornej končatiny a tržnú ranu v oblasti krku. Po ošetrení napadnutého letecky transportovali na oddelenie traumatológie Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Žiline. Muž je v stabilizovanom stave.

Na miesto bol vyslaný aj Zásahový tím pre medveďa hnedého, ktorý zisťoval, či nebolo zviera zranené alebo sa stále nezdržiava na mieste incidentu. V prípade, že by zistili, že šelma napríklad stratila plachosť, museli by ju eliminovať. V tomto prípade však zrejme muž prekvapil a vystrašil medveďa, ktorý bol v hustom lesnom poraste.

Zvýšené riziko stretnutia

Poľovník išiel nastavovať do lesného porastu fotopasce, pričom ho zviera napadlo. Hoci mal pri sebe ako skúsený návštevník lesa aj sprej na medvede, použiť ho už nestihol. Atak bol veľmi rýchly. Dohryzený dokázal ešte po svojich prejsť niekoľko stoviek metrov. Potom ho ľudia, ktorí boli nablízku, previezli na lesnú cestu, kde mohol bezpečne pristáť vrtuľník s leteckými záchranármi.

„Vyzývame turistov a návštevníkov hôr v týchto dňoch k zvýšenej opatrnosti, nakoľko sa z hľadiska teplého počasia zvyšuje riziko stretu s touto šelmou,“ upozorňuje v tlačovej správe Štátna ochrana prírody SR (ŠOP SR).

Podľa odborníkov sa medvede začínajú prebúdzať začiatkom jari. Toto obdobie sa začína koncom februára a pokračuje v priebehu marca. Zviera počas zimného spánku spotrebúva svoje tukové zásoby a po prebudení sa potrebuje nasýtiť, je pohybovo aktívne a hlad spôsobuje aj nervozitu. Medvedice sa zdržujú v blízkosti brlohov a postupne vyvádzajú svoje mláďatá.

[link url =https://standard.sk/873515/po-medvedoch-a-vlkoch-je-teraz-na-odstrel-bobor-jeho-hodnota-klesla-o-stovky-eur]

Rozdiel v nadmorských výškach a s tým súvisiace hlavne teplotné rozdiely, ale aj výška a súvislosť snehovej prikrývky sú rozhodujúcimi faktormi prebúdzania medveďov. Každý jedinec má pritom individuálne životné prejavy, môže sa stať, že niektoré zvieratá ani nezaľahnú alebo zaľahnú na kratší čas ako ostatné.

Medvede však patria medzi nepravých zimných spáčov a ak majú dostatok potravy a prevláda teplejšie počasie, nemusia sa vôbec na zimný spánok uložiť. Preto je potrebné, aby návštevníci lesa boli pri pobyte v horách obozretní počas celého roku a treba rátať aj s tým, že vo voľnej prírode je možné stretnúť sa s nimi kedykoľvek.

Ak nemajú zásoby, nezaspia

„Medvede patria medzi nepravých zimných spáčov, čo znamená, že počas teplejších a na potravu priaznivých zím nemusia hibernovať. Hlavným účelom hibernácie je totiž redukovať množstvo energie v obdobiach, keď je málo dostupnej potravy a sú nepriaznivejšie klimatické podmienky na prežitie," uviedol pre Štandard vedúci Zásahového tímu pre medveďa hnedého ŠOP SR Jaroslav Slašťan.

Podľa neho začiatok hibernácie, respektíve jej dĺžku, ovplyvňuje dostatok potravy, klimatické podmienky, snehová prikrývka, vnútorná dispozícia organizmu a rôzne ďalšie faktory. Ak sa medvede neuložia na zimný spánok, môže prísť k zmenám správania. Sú nevrlejšie, nervóznejšie a agresívnejšie.

Šelmu môže zo zimného spánku „zobudiť“ viacero faktorov. Jedným z nich je aj činnosť človeka v okolí jeho brlohu i tráviaca sústava. Ak má zviera nedostatok tukových zásob, hibernovať nebude a začne si hľadať potravu, a to nielen v lese, ale často aj v okolí ľudského obydlia.

„Počas hibernácie medvede strácajú denne 300 až 400 gramov svojej hmotnosti. Jedince, ktoré v zime pravidelne opúšťajú brloh, strácajú väčšiu váhu ako tie, ktoré zostávajú v pelechu. To naznačuje, že zanechanie ležoviska vedie k väčšej strate energie. Pravidelné opúšťanie brlohu môže negatívne ovplyvniť ich fyzický stav,“ vysvetlil Slašťan.

Vodiace samice vychádzajú posledné

Akékoľvek vyrušenie, ktoré spôsobí, že sa medveď prebudí a zmení brloh, je pre zviera energeticky náročné, pretože sa musí pohybovať počas nízkych teplôt krajinou pri hľadaní nového miesta a potom si pripraviť novú skrýšu.

„Niekedy môže aj fyziologický stav zvieraťa ovplyvniť spôsob jeho zimovania. Samice sa ukladajú k zimnému spánku s potomstvom, v prípade, že sú gravidné, zalíhajú samy. Gravidné samice často vstupujú do brlohu skôr a už ako vodiace medvedice vychádzajú neskôr ako nedospelé jedince a medvedie samce,“ spresnil Slašťan.

[link url =https://standard.sk/874106/tazba-v-lokalite-hluchana-horneho-vyvolava-vasne-a-obvinovania-z-klamstva]

Vedci z Nórskeho inštitútu pre výskum prírody podľa neho zistili, že v priemere asi 22 percent hibernujúcich švédskych medveďov mení brloh počas zimy. Minimálne 67 percent z nich opúšťa svoje ležovisko z dôvodu ľudskej činnosti, ktorá sa deje v ich okolí. Tou môže byť poľovačka s využitím poľovne upotrebiteľných psov či lesnícke a športové aktivity (ťažba dreva, turistika, lyžovanie).

Viac ako 60 percent gravidných samíc, ktoré vo Švédsku počas zimy zmenili skrýšu, vyšlo na jar bez mláďat, zatiaľ čo z gravidných medvedíc, ktoré zostali v pôvodnom brlohu, vyšlo bez mláďat len šesť percent.

Zrušili špeciálnu „medvediu“ linku

ŠOP SR vlani v lete uviedla do prevádzky telefónne číslo pre nahlasovanie stretnutí s medveďom hnedým. Číslo 18 081 malo byť k dispozícii 24 hodín, sedem dní v týždni. Teraz však číslo zrušili. Na linke prijali za pol roka 200 hlásení.

„S účinnosťou od 1. februára 2025 ukončí svoju činnosť Operačné stredisko pre medveďa hnedého ŠOP SR, ktoré bolo prevádzkované pod telefónnym číslom 18 081. Od tohto dátumu sa nahlasovanie výskytu jedincov medveďa hnedého a súvisiacich incidentov riadi novými pravidlami,“ informovala v tlačovej správe ŠOP SR.

V prípadoch, keď je ohrozené zdravie alebo život osôb, poprípade vznikajú alebo môžu vzniknúť škody na majetku, je potrebné podľa štátnych ochranárov okamžite volať tiesňovú linku 112. Operátori situáciu vyhodnotia a v prípade potreby vyšlú na miesto Zásahový tím pre medveďa hnedého.

V ostatných prípadoch, ako sú pozorovania medveďa v blízkosti obývaných oblastí a vzniknuté škody na majetku, je potrebné kontaktovať priamo príslušný Zásahový tím pre medveďa hnedého podľa regiónu.

„Na území Slovenska bude vykonávať činnosť osem zásahových tímov, tri v gescii Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (Západ, Stred, Východ) a päť pod gesciou správ národných parkov. Prvé dva už fungujúce tímy sú v správe Tatranského národného parku a Národného parku Nízke Tatry, zvyšné tri (Fatra, Muráň, Poloniny) svoju činnosť spustia v prvom polroku 2025,“ doplnili štátni ochranári.