Čo „demokrati“ nevedia o Mamulašvilim a Gruzínskej légii

Mamulašvili nie je hrdina, ale militantný radikál, ktorý bol ako žoldnier zapojený do viacerých vojenských konfliktov.

Rozhodnutie slovenských úradov zakázať Mamulašvilimu vstup do krajiny je drsné, ale celkom pochopiteľné. Doma v Gruzínsku je tento žoldnier na zozname hľadaných osôb, ktoré sú podozrivé z účasti na organizovaní nepokojov, sprisahania a násilností.

Iste, Fico preháňa, keď tvrdí, že na Slovensku sa plánuje majdan. Euromajdan bol krvavý a protiústavný prevrat, po ktorom dočasne prevzala moc vláda bez volebného mandátu. Na Slovensku sa nepripravuje majdan, ale niečo iné: to, čo vidíme v Srbsku či Gruzínsku. Teda pokus o „demokratické zvrhnutie“ vlády, ktorá nezapadá do predpísanej dúhovej a atlantickej línie.

Keďže medzinárodne hľadaný žoldnier Mamulašvili mal na Slovensku čulé kontakty s progresívnymi novinármi, politickými mimovládkami a aktivistami, tajné služby ho zaradili medzi rizikové osoby. A urobili to už za vlády OĽaNO.

Dnes, keď slovenské spolky s väzbami na Mamulašviliho organizujú protivládne protesty, ktoré majú viesť k výmene vlády, mu úrady zakázali vstup na Slovensko.

Komu by sa toto rozhodnutie zdalo pritvrdé, tomu treba pripomenúť minulosť a profil Mamulašviliho a jeho Gruzínskej légie.

Mamulašvili sa už ako mladík zapájal do vojenských konfliktov – ako dobrovoľník a žoldnier. Začalo sa to vojnou v Čečensku. Bojoval proti Rusku na ruskom území. Pokračovalo to konfliktmi v Osetsku. Po rokoch sa Mamulašvili vypracoval na lídra súkromnej polovojenskej (žoldnierskej) agentúry, ktorá úzko spolupracovala s gruzínskym prezidentom Saakašvilim a s gruzínskou tajnou službou.

Špeciálnu pozornosť si zaslúži zapojenie Mamulašviliho polovojenských oddielov do ukrajinského Majdanu (2013, 2014). Mamulašviliho jednotky otvorene podporovali Euromajdan a následné revolučné zmeny.

Keď sa Euromajdan zvrhol na násilnosti a streľbu do davu, objavili sa dve teórie o snajperoch, ktorí zabíjali protestujúcich ľudí. Prvá, oficiálna a všeobecne známa teória vinila zo streľby vládne špeciálne jednotky Berkut.

S druhou teóriou prišiel taliansky novinár Gian Micalessin. Citoval svedkov, ktorí tvrdili, že za streľbu do davu boli zodpovedné gruzínske špeciálne jednotky, ktoré spolupracovali (samozrejme neoficiálne) s gruzínskou spravodajskou službou. A ktorým velil Mamulašviliho tím.

Cieľom malo byť rozpútanie chaosu a násilia, z ktorého bude obvinená Janukovyčova vláda. Treba dodať, že ani jedna z týchto teórií nebola presvedčivo potvrdená a vyšetrená. Nová pomajdanovská ukrajinská vláda „gruzínsku stopu“ ignorovala. Vyšetrovanie veľmi rýchlo a veľmi záhadne uviazlo.

Keďže teória o gruzínskych špeciálnych jednotkách nebola dostatočne vyšetrená a odsúdila sa ako konšpiračná, nemôžeme z toho vyvodzovať ďalšie závery. Môžeme však v polemickej rovine naznačiť, že ak by mala reálny základ, potom by Mamulašvili nevyzeral ako hrdina, ale ako terorista.

Po Euromajdane Mamulašvili svoje polovojenské jednotky nazval Gruzínska légia a zapojil ich do vojenského ťaženia ukrajinskej armády proti ruským menšinám a separatistom z Donbasu. Teda proti ukrajinským občanom ruskej národnosti. Áno, ukrajinská vláda v roku 2014 nasadila proti vlastným občanom z radov ruských menšín aj zahraničných žoldnierov…

Gruzínska légia bojuje po boku ukrajinskej armády dodnes. V roku 2023 bol síce kontrakt medzi ukrajinskými ozbrojenými silami a Gruzínskou légiou ukončený, no gruzínski legionári bojujú ďalej. Ako žoldnierska (súkromná) organizácia, ktorú financujú aj západné mimovládne organizácie.

Pripomíname, že doma v Gruzínsku je 300 veliteľov a bojovníkov z Gruzínskej légie na zozname hľadaných osôb, ktoré sú podozrivé z protiprávnej činnosti a zo spolupráce s cudzími spravodajskými službami.

Pokiaľ ide o slovenské reálie, je zarážajúce, ako miestni aktivisti vyrábali zo žoldniera Mamulašviliho medzinárodnú celebritu. Na Slovensko prišiel na pozvanie reportéra Denníka N. Stretol sa s riaditeľkou mimovládnej organizácie Mier Ukrajine. Robia si s ním spoločné fotky. Pomáhajú s verejnými zbierkami, z ktorých sú financované súkromné žoldnierske skupiny, keďže ich už prestala priamo platiť a vyzbrojovať ukrajinská vojenská rozviedka.

Spoločné fotografie so žoldnierom Mamulašvilim dokonca zverejňujú na sociálnych sieťach. Vôbec ich nevyrušuje, že ide o osobu, ktorá spolupracovala s cudzími tajnými službami a ktorá je doma obviňovaná zo zločinov.

Ak s ním napriek tomu otvorene spolupracujú, má to dve možné vysvetlenia:

A. Dobre vedia, o koho ide, a spolupracujú s ním na tom, čomu rozumie – na organizovaní protestov, ktoré majú viesť k pádu vlády.

B. Sú takí naivní, že o minulosti, profile a stykoch Mamulašviliho s tajnými službami nevedia dokopy nič relevantné – a podporujú ho preto, že jeho súkromná légia desať rokov bojuje po boku ukrajinskej armády (na čo potrebuje európske peniaze).

Predpokladáme, že správna odpoveď je tá druhá. Slovenskí aktivisti podporujú militantov typu Gruzínska légia hlavne preto, lebo sa to tak v európskom aktivistickom prostredí vyžaduje. Predpisuje.

Organizovať podporu a verejné zbierky pre Ukrajinu, z ktorých sa potom financujú pochybné súkromné légie tvorené kriminálnikmi, je súčasť ich domácich úloh. Nič viac ako naivnú poslušnosť so zhubnými následkami za tým hľadať netreba. Ani nič menej.