Najväčší ekonomický problém a zásah do plošného sociálneho systému

Že je to príliš otrepané a už vás nebaví počúvať o demografických zmenách? Ani mňa. Ale cítim, že väčšina Slovenska ešte stále nenasala budúci ekonomický vplyv starnutia ani to, ako blízko už táto budúcnosť je.

Skúsim vás presvedčiť grafom. Je zostavený z dát publikácie Ageing Report 2024, ktorá analyzuje dôsledky starnutia na výdavky na zdravotníctvo, dlhodobú starostlivosť, dôchodkový systém a vzdelanie v krajinách EÚ a v Nórsku. Používa deväť scenárov budúcnosti, v grafe sú dáta zo základného scenára.

Na grafe vidieť zmenu výdavkov v percentuálnych bodoch pre obdobia 2022 až 2030 a 2022 až 2070. V roku 2022 štvorica spomínaných výdavkov na Slovensku mala hodnotu tesne pod 19 percent HDP. V roku 2030 bude mať hodnotu skoro 21,9 percenta (+2,9 percentuálneho bodu) a v roku 2070 nad 25 percent HDP (+6,1 p. b.).

Zaujímavejšie ako nominálna zmena je naše poradie v rámci EÚ. Intenzívnejšie výdavkové dosahy starnutia do roku 2070 budú mať len Luxembursko a Malta. Ale do roku 2030 bude najvýraznejší nárast práve na Slovensku.

Môžeme sa chytiť slamky a dúfať, že sa naplní niektorý z iných scenárov budúcnosti. Lenže z deviatich scenárov pre 2022 až 2070 je pri šiestich poradie prvej trojice identické: výdavky Slovenska spojené so starnutím sú tretie najvyššie po Malte a Luxembursku. Vo zvyšných troch scenároch je Slovensko dvakrát štvrté a raz šieste. 

Budúcnosť nám neúprosne veští jeden z najprudších nárastov demografických výdavkov v Európe. Aby sme ranu aj posolili, tak na rozdiel od mnohých iných štátov, tento nárast príde skôr ako neskôr. Pre slovenské vlády to znamená, že svoju najlepšiu šancu fiškálne sa pripraviť už premeškali – starnutie je tu.

Relatívne najmenší problém to predstavuje z pohľadu výdavkov na vzdelanie, ktoré budú zodpovedné len za maličký zlomok. Najväčším zdrojom výdavkov budú dôchodky nasledované zdravotníctvom a dlhodobou starostlivosťou.

Záchranným kolesom by mohol byť argument, že Slovensko začína z relatívne nízkej bázy. Štvorica výdavkov tvorila v roku 2022 necelých 19 percent HDP, kým priemer EÚ bol vyše 24 percent. V roku 2030 by napriek rekordnému nárastu relatívna veľkosť týchto výdavkov mala byť stále o niekoľko percentuálnych bodov nižšie ako v Nemecku či Taliansku.

Tento argument je však postavený na mylnom uvažovaní o identickej možnosti krajín nafukovať veľkosť štátu. Zamyslime sa. Tri percentuálne body slovenského HDP predstavujú 3,5 miliardy eur. Aké dane a odvody môže dnes ešte vláda realisticky zvýšiť, aby vybrala takú sumu? Napríklad zvýšenie DPH na 28 percent? Daň z príjmu na najvyššiu úroveň v celej Európe? Transakčnú daň na tri percentá?

Významná časť presunu zdrojov do štyroch „demografických“ oblastí bude musieť nastať vnútornými presunmi v rámci verejného rozpočtu, alebo ako sa vraví – „zmenou priorít“. No miliardy sa nedajú naškriabať seknutím dotácií na folklórne slávnosti a zhasínaním svetiel na chodbách ministerstiev.

Na jednej strane si to bude vyžadovať hlboký rez do súčasného plošného sociálneho systému, ale súčasne aj komplexnú zmenu fungovania verejnej správy. Oba kroky si vyžadujú veľký politický kapitál a v druhom prípade aj vysoké manažérske zručnosti. Ani jedno v dnešnej slovenskej politike nie je prítomné.

Preto mi z toho vychádza poučenie: štátu v oblasti zabezpečenia dôchodkov, zdravotných služieb a dlhodobej starostlivosti začne už v najbližších rokoch čoraz viac dochádzať dych. Nehovorím o „kolapse“, tieto verejné služby neprestanú existovať. No ich reálna dostupnosť v teréne a zároveň štandardy kvality budú degradovať.

Nepozerajme však na tieto čísla len ako na neproduktívne náklady. Nárast výdavkov na starnutie nie je nič iné, len zmena spotrebiteľských preferencií. Starnúci ľudia budú menej dopytovať autá a lyžiarske vleky a viac rehabilitáciu, opatrovateľky a dôchodkové sporenie. Kde bude dopyt, bude aj ponuka.

Percentá HDP do týchto oblastí preto nebude pridávať len štát, ale aj trh. Ten však bude odmeňovať emancipovaných spotrebiteľov, ktorí budú tieto služby vedieť nakupovať. Mali by sme sa na to pripraviť.