Lekárski odborári: Prijatie zákonov zahŕňa zmeny, ktoré sú v zdravotníctve nevyhnutné

Predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský hovorí, že prijatie zákonov je nevyhnutné na zlepšenie slovenského zdravotníctva.

„Veríme, že v takej zásadnej téme, akou je ochrana zdravia a životov občanov, dokážeme nájsť konsenzus naprieč politickým spektrom. Choroba si nevyberá podľa straníckeho trička a zdravotná starostlivosť musí byť zabezpečená pre každého bez ohľadu na jeho politické presvedčenie. Prijatie týchto zákonov nie je o podpore vlády či opozície, ale o systémových zmenách, ktoré sú už dlho potrebné a neriešené,“ uviedol Visolajský.

Čoho sa majú nové zákony týkať?

Zmeny, na ktorých sa vláda s lekármi dohodla na konci minulého roka, keď hrozili výpoveďami, sa majú týkať valorizácie platov lekárov, zavedenia personálnych normatívov v nemocniciach či skrátenia pracovného času zamestnancov nemocníc.

Ako v utorok informoval Visolajský na tlačovom brífingu, konkrétne ide o šesť právnych noriem, a to Zákon o zrušení kriminalizačného zákona, Zákon o oprave miezd všetkých zdravotníckych pracovníkov, Zákon o nižšom pracovnom čase zdravotníkov, Zákon na ochranu pacientov a dve kľúčové právne normy LOZ, a to Zákon o rozpočtovej vyhláške a Zákon o zverejňovaní dát o financovaní nemocníc.

Zrušenie kriminalizačného zákona by znamenalo zrušenie právnej normy, ktorá zavádzala na Slovensku nútené práce pre zdravotníkov. Zákon opravy miezd všetkých zdravotníkov v nemocniciach by mal priniesť zamestnancom vyššie mzdy.

[link url =https://standard.sk/875798/vlada-schvalila-legislativu-k-dohode-s-lekarmi]

„Aj Asociácia nemocníc Slovenska (ANS) potvrdila, že máme nedostatok zdravotníkov. Slovensko bolo krajinou, v ktorej dlhodobo počty zdravotných sestier klesali. Najnovšie dáta Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) hovoria o tom, že vďaka nášmu zákonu o mzdách sestier ich počet našťastie stúpol. Za posledný rok konkrétne o 863. Lekárov pribudlo za posledný rok 898,“ ozrejmuje výsledky ich práce Visolajský.

Šéf lekárskych odborov ďalej informoval o detailoch Zákona o nižšom pracovnom čase zdravotníkov. Uviedol, že v niektorých nemocniciach, v ktorých funguje nepretržité poskytovanie zdravotnej starostlivosti, je stále 40-hodinový týždenný pracovný čas.

„Zákonník práce hovorí, že tam, kde je nepretržitá prevádzka, má byť týždenná pracovná doba 37,5 hodiny. Pri zmennej prevádzke je to 38 hodín, to sa týka napríklad zdravotných sestier v nemocniciach, ktoré pracujú na zmeny. Načo máme na Slovensku zákony, keď ich nechceme dodržiavať?,“ pýta sa.

Adekvátny počet zdravotníckeho personálu na jedného pacienta má zabezpečiť Zákon na ochranu pacientov. Podľa Visolajského má preklopiť doteraz platné vyhlášky o personálnych normách do zákonnej formy.

„Pretože pokiaľ sú veci vo vyhláške, nedodržiavajú sa. Ohrozujú sa tým pacienti. Ak nemocnica zníži počet personálu na pacienta, ak je napríklad jedna sestra na ôsmich ľudí namiesto na šiestich, stúpa úmrtnosť týchto pacientov až o 30 percent,“ dodal.

Kľúčové sú zákony o transparentnom financovaní nemocníc

Ako vyhlásil šéf LOZ, kľúčovými zákonmi pre nich budú dva, tie majú priniesť väčšiu transparentnosť vo financovaní nemocníc.

„Ide o Zákon o rozpočtovej vyhláške – určuje, kam zdravotné poisťovne majú v danom roku poslať peniaze. Taká vyhláška funguje už celé desaťročia v Českej republike a tá ma jedno z troch najefektívnejších zdravotníctiev v Európe. Druhý je Zákon o zverejňovaní dát financovania nemocníc, v rámci ktorého Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bude mať touto našou právnou úpravou povinnosť, aby každý štvrťrok zverejnil dáta, ktoré hovoria o tom, ako kvalitne nemocnica liečila,“ vysvetľuje Visolajský s tým, že pôjde o podrobné údaje.

[link url =https://standard.sk/875454/zakon-k-dohode-s-lekarmi-moze-ohrozit-dostupnost-zdravotnej-starostlivosti-varuje-stachura]

„Úrad zverejní všetky nemocnice a poisťovne. Údaje, ktoré sa týkajú financovania zdravotníckych zariadení, aké platby nemocnica dostáva, čo si zazmluvnila, akú kvalitu poskytla, koľko pacientov zoperovala a akých náročných pacientov mala. To pomôže k tomu, aby boli nemocnice transparentne a spravodlivo financované. Cez ne ide každý rok vyše troch miliárd eur a verejnosť má právo vedieť, kam tie peniaze idú,“ konštatoval.

Ako podotkol, LOZ vníma tlak finančných skupín na to, aby tieto zákony neprešli, pretože prinesú väčšiu transparentnosť. „Sme tu aj preto, aby konečne Slovensko a Národná rada SR prijali zmeny, ktoré pomôžu slovenskému zdravotníctvu a prestanú z neho robiť biznis,“ upresnil.  

Zmeny za 500 miliónov?

Prezident Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) Marián Petko vraví, že dohoda medzi vládou a LOZ si vyžiada vyše 500 miliónov eur navyše a rozvráti slovenské zdravotníctvo do dvoch rokov.

„Požiadavky z memoranda sú finančne a personálne nevykonateľné. Pacient z toho nebude mať nič a následky pocítime všetci,“ informoval na sociálnej sieti.

[link url =https://standard.sk/865792/petko-slovenske-nemocnice-potrebuju-na-zabezpecenie-kvalitnej-starostlivosti-viac-penazi]

Dodal, že zmeny by priniesli potrebu prijať 240 lekárov a 1 500 zamestnancov, čo by si vyžiadalo 70 miliónov eur navyše. V prípade normatívov ďalších 1 200 zamestnancov a náklady nad 500 miliónov eur.

„V prípade ambulancií, nedostatok financií spôsobí odchod personálu do nemocníc, pričom v ambulanciách sa vykonáva 70 percent zdravotnej starostlivosti,“ domnieva sa Petko.

Visolajský poukazuje na existujúce zdravotnícke zariadenia, ktoré fungujú v režime zákonného pracovného času. „Pri týchto nemocniciach sa dá aj reálne preukázať, že prechod zo 40 hodín na 37,5 hodiny pre ne neznamenal ani významný finančný náklad, ani navýšenie počtu personálu, ba ani zníženie počtu liečených pacientov,“ tvrdí.

Znenia zákonov predložil po dohode s LOZ do parlamentu minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas). Hlasovať o nich budú poslanci od utorka. Visolajský uviedol, že v prípade, ak nebudú schválené, prípadne budú schválené v inom znení, budú to brať ako porušenie dohody a lekári podajú výpovede.

(tasr, ber)