Na pozadí dramatickej situácie zaujme zdanlivý detail. Zelený minister hospodárstva Robert Habeck, mimochodom doktor filozofie, podal trestné oznámenie na dôchodcu, ktorý vytvoril meme z fotografie politika a reklamy na kozmetickú značku Schwarzkopf. Dôchodca prevzal vizuál Schwarzkopf, ale zmenil názov spoločnosti na Schwachkopf, čo znamená „hlupák“.
Habeck podal trestné oznámenie a nasledovala domová prehliadka u dotyčného. Keď sa prípad dostal na verejnosť, politik sa bránil tým, že dôchodca dlhodobo podnecoval k nenávisti. Muž, ktorý žije so svojou tridsaťtriročnou dcérou trpiacou Downovým syndrómom, priznal, že trávi veľa času na internete. Popiera však, že by podnecoval k nenávisti, a zároveň sa sám vyhrážal trestným oznámením.
Zdanlivo nesúvisiace okolnosti sa mnohým v Nemecku spojili, najmä po útoku v Aschaffenburgu, pri ktorom okrem iného zomrel dvojročný chlapec. Kto bol páchateľom? Afganec, ktorý mal za sebou dlhú históriu násilného správania, bol zapojený do obchodu s drogami, bol zrejme psychicky chorý a navyše od 11. januára 2025 nemal v Nemecku čo robiť. Otázkou je, či skôr v tomto prípade úrady nemali vykonať domovú prehliadku. Dodajme, že dôchodca pochádzal z Bavorska, kde sa zdržiaval aj Afganec.
Keď úrady vysvetľovali zásah proti dôchodcovi aj inými nenávistnými prejavmi, veci to nepomohlo. Práve rozsah, v akom sa polícia, politici a akademici zameriavajú na to, ako ľudia hovoria a čo sa deje na sociálnych sieťach, je zarážajúci vo svetle toho, čo sa deje inak. Dodajme, že nikdy predtým nebolo v Nemecku stíhaných toľko ľudí za „obyčajné“ slová, za verbálne trestné činy.
Pravdepodobne nejde len o slová, čo nás privádza späť k Angele Merkelovej a jej priamo historickému výroku Wir schaffen das. Bola za ním aj myšlienka, pravdepodobne úprimné presvedčenie, že by sme sa mali držať hodnôt solidarity. Až na to, že v Nemecku sa medzitým začínajú obávať aj hostia. Dodajme, že medzi obeťami posledného útoku bol aj chlapec marockého pôvodu a malé sýrske dievčatko bolo vážne zranené.
Okrem úvah o dezinformáciách či nenávistných prejavoch sa nielen v nemeckých médiách stretávame s tézami o absencii hodnôt a vízií. V tomto smere by som bola opatrná. Nemecká politika, intelektuáli a médiá majú dostatok hodnôt. V skutočnosti sú živé aj pri inej súčasnej téme, klimatickej politike.
Problémom nie sú samotné ideály, ale to, keď sa nimi necháme oklamať a v záujme vízie odmietame vidieť realitu. A pod „realitou“ nemyslím nič filozofické. Ide o základnú štruktúru byrokracie, bývania, vzdelávania, zdravotníctva. Bude ju treba rešpektovať. Navyše je zrejmé, že pekné slová bez opory v realite vypúšťajú práve tie strašidlá, ktoré mali umlčať.
Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.
