Americké zbrane za ukrajinské nerastné bohatstvo? V Trumpovi sa zobúdza biznismen

So zastavením vojenskej pomoci Ukrajine zo strany Spojených štátov po znovuzvolení Donalda Trumpa za prezidenta by to vôbec nemuselo byť tak horúce, ako sa ešte pred niekoľkými týždňami zdalo.

Podľa najnovších vyhlásení šéfa Bieleho domu by sa totiž mohla realizovať aj naďalej, no nie na báze dobrovoľných zásielok, ale formou akéhosi výmenného obchodu medzi Kyjevom a Washingtonom.

„Snažíme sa uzavrieť dohodu s Ukrajinou, kde si zabezpečia to, čo im dávame, svojimi vzácnymi zeminami a inými vecami,“ povedal Trump novinárom v Oválnej pracovni tento týždeň v pondelok.

„Chcem mať istotu vzácnych zemín. Vkladáme do toho stovky miliárd dolárov. Majú skvelé vzácne zeminy. A ja chcem mať istotu vzácnych zemín a oni sú ochotní to urobiť,“ dodal kostrbato republikánsky líder.

Trump sa posťažoval, že USA poslali Ukrajine viac vojenskej a ekonomickej pomoci ako ich európski partneri a tiež naznačil, že dostal správu od ukrajinskej vlády, v zmysle ktorej by bola ochotná dohodu skutočne uzavrieť.

Lítium? Urán? Železo?

Hoci formálne najmocnejší muž sveta nespresnil, aké materiály na oplátku požaduje, Ukrajina je známa tým, že patrí medzi krajiny s najväčšími zásobami nerastných surovín v Európe. V tomto ohľade možno spomenúť najmä uhlie, lítium, urán či železnú, mangánovú alebo titánovú rudu.

Podľa niektorých odhadov majú ložiská spomenutých surovín hodnotu desiatok biliónov dolárov. Pokiaľ je reč napríklad o lítiu - čoraz dôležitejšom prvku v modernej batériovej dobe - hovorí sa o nevyužitých približne 500-tisíc tonách.

Tlačová agentúra Reuters však upozornila na paradox, že samotné USA majú k dispozícii svoje vlastné nevyužité zásoby týchto a ďalších kritických nerastov.

Anonymné zdroje záujem Kyjeva potvrdili

Zdroj z kancelárie Volodymyra Zelenského pre anglofónny spravodajský web Kyiv Independent povedal, že zdieľanie ukrajinských zdrojov so spojencami bolo súčasťou „plánu víťazstva“, ktorý prezident ešte vlani na jeseň predstavil zahraničným lídrom vrátane Trumpa.

„Ale na to musí byť (ukrajinská) bezpečnosť zaručená, aby Rusi neokupovali túto ukrajinskú zem s nerastnými surovinami,“ povedal zdroj pre Kyiv Independent.

Pripomeňme, že Zelenskyj po predstavení plánu víťazstva zdôraznil, že ložiská kritických zdrojov na Ukrajine spolu s globálnym potenciálom Ukrajiny v oblasti výroby energie a potravín patria medzi kľúčové ciele Ruska vo vojne. To vraj predstavuje príležitosť na rast.

Na svoj zdroj blízky Zelenskému sa odvolal aj britský denník Financial Times. Podľa neho ponúkli Washingtonu v tejto veci „osobitné podmienky“. „Samozrejme, sme pripravení spolupracovať s Amerikou,“ dodal, pričom zdôraznil, že nerastné bohatstvo by sa nemalo dostať do rúk Ruska či Iránu.

Ukrajina vraj nebojuje len o územie

„Kontrola nad nerastnými zdrojmi sa stala súčasťou vojny,“ povedal pre Financial Times Mustafa Najm, bývalý šéf ukrajinskej štátnej agentúry pre obnovu a rozvoj infraštruktúry.

Krajina podľa jeho mienky nebojuje len o svoje územie, dodal, „ale aj o právo spravovať svoje strategické bohatstvo, čo by mohlo byť kľúčovým faktorom pri jej obnove“.

Stretnutie s podnikateľmi v USA

Denník New York Times pripomenul, že Ukrajina plánovala koncom minulého roka podpísať dohodu s Bidenovou administratívou o spolupráci pri ťažbe a spracovaní nerastov. Ukrajinské úrady však podpis odložili, čo vraj bolo signálom, že Kyjev čaká na návrat Trumpa.

„V decembri sa ukrajinská vládna delegácia, podľa vládnej prezentácie, ktorú videl The New York Times, stretla s americkými podnikateľmi vo Washingtone a predstavila im potenciálne obchodné dohody, ktoré zahŕňali získanie licencií na výrobu kritických nerastov, či už priamo alebo prostredníctvom partnerstiev s existujúcimi držiteľmi licencií,“ napísal denník.

Peskov: USA by mali prispieť ku koncu vojny

Na aktuálny vývoj reagoval podľa tlačovej agentúry TASS aj hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina Dmitrij Peskov. „Ide o návrh na nákup pomoci, to znamená nepokračovať v jej poskytovaní bezodplatne alebo inak, ale poskytovať ju na komerčnom základe,“ skonštatoval.

Tlačový tajomník ruského prezidenta zároveň zdôraznil, že pre Washington by bolo lepšie [Ukrajine, pozn. red.] „vôbec neposkytovať pomoc, a prispieť tak k ukončeniu konfliktu“.