Stoj, lebo ťa preclím! Tariff Trump
Trump najprv zaviedol 25-percentné clo na dovoz z Mexika a Kanady, na 10 percent zvýšil clo na čínsky import a 10 percent je pokuta za kanadské energetické nosiče. Clá mali začať platiť v utorok 4. februára a majú tu byť dovtedy, „kým sa USA nepresvedčia, že tieto krajiny zastavili vstup fentanylu a nelegálnych prisťahovalcov do USA“.
Kanadský premiér Justin Trudeau v rámci odvetných opatrení uviedol, že zavedie 25-percentné clo na americký tovar v hodnote 105 miliárd dolárov. Mexická prezidentka Claudia Sheinbaumová povedala, že Mexiko bude reagovať colnými aj necolnými opatreniami.
Po pondelňajších telefonátoch s kanadským premiérom a mexickou prezidentkou Trump napokon platnosť ciel pre tieto dve krajiny odložil, keďže mu vraj prisľúbili, čo chcel. Zopakoval sa scenár, keď vyhlásené clá na Kolumbiu po niekoľkých hodinách zrušil.
Čína zasa v utorok oznámila, že v reakcii na uvalenie zvýšených ciel zo strany USA zavedie dovozné clá na určitý tovar zo Spojených štátov, najmä na fosílne palivá. Oznámila tiež, že bude vyšetrovať americký technologický gigant Google pre porušovanie protimonopolných zákonov.
Riešiť deravé hranice a nízko kvalifikovanú, nelegálnu pracujúcu imigrantskú chudobu clami? Či chce cez Mexiko potrestať Čínu? Aj jedno aj druhé vysvetlenie je podivné. Prečo, preboha. Trestať Kanadu? A dvaapolkrát viac, než Čínu?
Spojené štáty dovážajú z Kanady množstvo kľúčových surovín a ide o spolupracujúceho suseda. So začlenením Kanady do USA to dúfam nemyslí Trump vážne.
Že sa chcel pomstiť tamojšiemu progresívnemu premiérovi Justinovi Trudeauovi? Ten bol už beztak odpísaný a odstúpil z vedenia strany. Takto mu skôr nabil. Clá budú mať opačný efekt. Nepriateľ nepriateľa je priateľ. Trudeau teraz ešte bude za hrdinu bojujúceho za kanadské záujmy proti Tariff Trumpovi.
Strieľanie vlastných spotrebiteľov
Obchodná vojna sa vedie tak, že v boji proti nepriateľovi strieľate vlastných spotrebiteľov. Náklady ciel si rozdelia zahraniční exportéri a americkí spotrebitelia. No bolí to vždy viac toho, kto vystrelí, v tomto prípade americké domácnosti.
Jedna vec je hrozbu ciel používať ako nástroj vyjednávania, druhá - clá skutočne zaviesť. V snahe neuspokojiť sa s vysvetlením, že Trump nevie, čo robí a má nejaký prefíkaný plán, podobne ako “majster stratégie” Putin, som bádal po všetkých možných vysvetleniach, prečo by sa skutočné zavedenie ciel mohlo Trumpovi oplatiť. Jediné, ešte ako tak pre laikov možno dobre znejúce, vysvetlenie som našiel na sieti X:
„USA sú v deficite 2 bilióny dolárov. Vláda musí znížiť výdavky o 1 bilión a zvýšiť dane o 1 bilión. Clá sú spotrebnou daňou, ktorá zvýhodňuje domácich výrobcov. Je to pravdepodobne najmenej hlúpy spôsob, ako odstrániť deficit.“
Tu však ide o falošnú dilemu. USA môžu znížiť výdavky aj o 2 bilióny, keď ich v priebehu pár rokov vedeli o toľko zvýšiť. Bude z toho menej plytvania, korupcie, viac rastu a vyššia životná úroveň. Ak Trump nevie, ako na to, nech sa spýta Javiera Mileia, ktorý to momentálne robí v Argentíne.
V argumente nesedí ani označenie ciel ako dobrého zdroja daňových príjmov. Čo skutočne zaplatia zahraniční exportéri bude zlomok celkových daňových príjmov. V roku 2023 boli príjmy zo všetkých ciel USA len 80 miliárd dolárov, čiže takmer 13-krát menej než ten bilión.
Zhruba polovica importov totiž vstupuje len ako medziprodukt do ďalšej domácej výroby. „Americké“ produkty sa zvyčajne vyrábajú v juhovýchodnej Ázii (oblečenie ako napríklad Ralph Lauren vo Vietname) respektíve v Číne (iPhone). Clá tak zaplatia hlavne americké domácnosti.
Trump a skok do studne
Clá sú zároveň z ekonomického hľadiska horšie než plošné spotrebné dane ako daň z obratu alebo DPH. Menia totiž štruktúru produkcie v prospech tej menej efektívnej. Selektívne nimi totiž dotujete to, čo je neefektívne a nevie súťažiť na trhu. Áno, ak sa clá zachovajú na vysokej úrovni dlhšiu dobu, mohli by prinútiť zahraničných výrobcov presunúť časť svojej výroby do USA. To však nechcete.
Bude to mať za následok vyššie náklady, keďže dôjde k zániku výnosov z deľby práce medzinárodným obchodom. Výsledkom bude neefektívna alokácia kapitálu, nižšia produktivita, platy a životná úroveň Američanov.
Trump hrozí clami aj pre krajiny skupiny BRICS, vraj aby chránil pozíciu amerického dolára ako svetovej rezervnej meny. Aj tento argument je absurdný, keďže zníženie obchodných prebytkov týchto krajín skôr zníži dopyt po dolároch a americkom štátnom dlhu, čo naopak môže ohroziť fiškálnu udržateľnosť amerických verejných financií a tým aj kúpnu silu amerického dolára.
Clá vraj chystá aj na nás, na celú Európsku úniu. Tu odporúčam zachovať chladnú hlavu. Keď si Trump strieľa do nohy, neznamená to, že do vlastných domácností musíme strieľať aj my. Racionálnou pomstou v tomto druhu vojny je neurobiť nič. Veď, ak skočí Trump do studne, musíme aj my?
