Staronový americký prezident Donald Trump vzniesol bezprostredne po svojej inaugurácii niekoľko odvážnych požiadaviek, medzi ktorými zaznelo aj to, že chce získať kontrolu nad Panamským prieplavom. Na nadobudnutie tejto strategickej vodnej cesty pritom Trump nevylúčil ani použitie vojenskej sily.
Pred pár dňami zdôvodnil svoju požiadavku konkrétnou obavou. Panama podľa neho umožnila Číne kontrolovať prieplav, a to prostredníctvom dvoch prístavov, ktoré spravuje hongkonská spoločnosť CK Hutchinson. Pretože sa prístavy nachádzajú na oboch stranách prieplavu, podľa Trumpa môže Peking v prípade konfliktu so Spojenými štátmi nariadiť jeho blokádu.
„Ak tieto spoločnosti v čase konfliktu ovládajú oba konce prieplavu a Číňania im povedia: ‘Zatvorte ho a nepúšťajte ich tam‘, máme veľký, veľký problém. Veľký hospodársky problém a veľký problém národnej bezpečnosti,“ komunikoval Trumpove obavy americký minister zahraničných vecí Marco Rubio, ktorý v nedeľu navštívil panamského prezidenta Joseho Raula Mulina.
Panama na ústupe, no Trump nie je spokojný
Panamská vláda upozorňuje, že prieplav spravuje spoločnosť nezávislá od vlády. V okolí sa navyše nachádzajú aj ďalšie prístavy, ktoré zase prevádzkujú súkromné spoločnosti zo Spojených štátov, Singapuru a Taiwanu.
Mulino však napriek tomu prisľúbil Spojeným štátom americkým preveriť niektoré čínske podniky v Paname vrátane spoločnosti CK Hutchinson, ktorá má so správou prieplavu zmluvu na 25 rokov.
Navyše panamský prezident deklaroval bezplatný prechod lodiam armády USA a odstúpenie od úverovej dohody s Čínou, známej ako iniciatíva Jeden pás jedna cesta. Táto iniciatíva financuje infraštruktúrne projekty v krajinách Latinskej Ameriky a na globálnom juhu podnecuje ekonomický rast. Kritici však upozorňujú, že chudobné krajiny zaťažuje obrovským dlhom.
Mulino týmito krokmi síce zmiernil napätie medzi Panamou a Spojenými štátmi, no zároveň razantne vyhlásil, že jeho krajina sa prieplavu nevzdá. Pre Trumpa je tak celá záležitosť naďalej otvorená.
„Dohodli sa na určitých veciach, ale nie som s tým spokojný,“ povedal americký prezident novinárom v Bielom dome. „Buď ho chceme späť, alebo dostaneme niečo veľmi silné,“ doplnil Trump, ktorý zároveň naznačil, že je otvorený aj inej možnosti riešenia otázky Panamského prieplavu ako jeho prevzatie.
Rubio v pondelok vyjadril nádej, že Panama po jeho návšteve bude primerane riešiť obavy Spojených štátov z čínskeho vplyvu v Panamskom prieplave. Návštevu Panamy označil za užitočnú a veľmi úctivú. "Myslím si, že sa ňou dosiahnu potenciálne dobré veci, ktoré zmiernia naše obavy," povedal šéf americkej diplomacie.
Čína ako zámienka na prevzatie silou?
Začiatok prvej zahraničnej návštevy nového ministra zahraničia však nebol vôbec taký prívetivý. Hneď na úvod Rubio obvinil Panamu z porušenia dohody o odovzdaní Panamského prieplavu a Mulina varoval, ak Panama okamžite neobmedzí údajný vplyv Číny v oblasti prieplavu, Amerika bude reagovať.
V spomínanej zmluve z roku 1977 sa pritom píše, že Spojené štáty majú „primárnu zodpovednosť za ochranu a obranu kanála“. Naratív o čínskom strategickom postavení v prístavoch prieplavu preto môže pre Trumpa predstavovať silný argument, ktorým by pred Američanmi obhájil prípadný vojenský zásah.
Panamský prezident však podľa vlastných slov momentálne nevidí skutočnú hrozbu použitia vojenskej sily zo strany USA. Na vyjasnenie prípadných pochybností navrhol rozhovory na odbornej úrovni.