Klimatológ Faško: Ľudia sa ťažšie prispôsobujú teplotným výkyvom. Musia sa s tým vyrovnať 

Opakujúce sa vlny tepla, rekordne nízke prietoky slovenských riek alebo otepľujúce sa oceány. To je iba úzky výber symptómov, ktoré potvrdzujú prebiehajúce klimatické zmeny, ku ktorým dochádza prakticky na celej planéte. Klimatológ Pavel Faško si myslí, že aj keď Slovensko nebude patriť medzi najnegatívnejšie zasiahnuté krajiny, budeme sa musieť v mnohom prispôsobovať.

Aké sú hlavné príčiny toho, že v našich geografických podmienkach panujú v ostatných rokoch takéto zimy?

Určite na to vplýva klimatická zmena. K rekordne teplej zime 2023/2024 pomohol aj fenomén El Niño. Nesmieme zabudnúť, že globálne otepľovanie sa už veľmi prejavuje aj v hodnotách teploty morskej vody povrchových vrstiev morí a oceánov a tieto tvoria približne dve tretiny zemského povrchu. Takže aj vzduchové hmoty, ktoré k nám z oblastí svojho pôvodu potenciálne môžu prúdiť, sú teplejšie.

Príkladom je Botnický záliv, ktorý je aktuálne zamrznutý iba vo svojom najsevernejšom cípe a plocha morského ľadu by tam mala byť na konci zimy výrazne väčšia. Takže vzduchové hmoty prúdiace k nám od severu, zo Škandinávie, nemusia byť také studené, ako by mali byť v štandardných podmienkach. A potom, keď sa k nám dostanú, sa tu ďalej rýchlo transformujú, lebo aj u nás prevažne chýba snehová pokrývka. Tieto vzduchové hmoty rýchlo strácajú pôvodné vlastnosti a nemôžu spôsobiť výrazné a dlhšie trvajúce ochladenie.

Aký dosah môže mať súčasná zima na poľnohospodárstvo, stromy či budúcu úrodu? Môže charakter zimy ovplyvniť nasledujúce ročné obdobie?

Zimy, ktoré prežívame v posledných rokoch, sa vyznačujú pomerne výraznými teplotnými výkyvmi, s ktorými sa môžu ľudia horšie vyrovnávať a musia sa snažiť týmto novým skúsenostiam prispôsobiť. To isté platí aj pre flóru a faunu, pričom minimálne u niektorých živočíšnych a rastlinných druhov je problémom všeobecne teplejšie prírodné prostredie. Uvedená skutočnosť ovplyvňuje vegetačné fázy rastlín a správanie sa živočíchov a zmeny, ktorým podliehajú, ich môžu vyčerpávať. A potom môžu ťažšie odolávať prípadným chorobám alebo škodcom.

Čo sa týka vplyvu na nasledujúce ročné obdobie je dôležité, či na konci zimy je prítomná alebo neprítomná snehová pokrývka. Nedostatok alebo neprítomnosť snehu napríklad spôsobuje nárast rizika výskytu sucha na jar.

[link url =https://standard.sk/840535/eu-rok-2024-bude-najteplejsim-v-dejinach-merani]

Podľa Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) stúpla priemerná globálna teplota vzduchu o rekordných 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnou dobou (rokov 1850 až 1900). Kam by sa mali vybrať popierači tohto faktu, aby uverili, že klimatické zmeny skutočne prebiehajú?

Napríklad by každý rok mali navštevovať horské ľadovce v Alpách. Mohli by sa spýtať lyžiarov, ktorí súťažili alebo súťažia vo Svetovom pohári v zjazdovom lyžovaní, kde končil ľadovec v niektorých zimných strediskách na začiatku ich kariéry a kde na jej konci. Zamyslieť sa treba aj nad tým, prečo sa sústreďuje stále väčšia pozornosť (politická, aj ekonomická) na Severný ľadový oceán. Nerastné bohatstvo jeho šelfu sa zhoršeným zamŕzaním tohto morského ľadu stáva dostupnejším. Preto sa teraz otvárajú diskusie, kto môže mať nárok ťažiť toto nerastné bohatstvo.

Zmeny klímy sa dotýkajú každej krajiny. Čo nás čaká? Na čo sa máme pripraviť? Existuje klimatický model Slovenska na ďalších 20 rokov? Aké sú prognózy?

Klimatické modely a ich výstupy sú alternatívne. Podľa toho, ako sa bude meniť produkcia skleníkových plynov, aké bude mať ľudstvo ekonomické aktivity a ako sa budú meniť vstupné hodnoty parametrov klimatických modelov.

Môžeme však využiť aj reálne výsledky meteorologických meraní. Z nich vyplýva, že dlhodobá priemerná ročná teplota vzduchu by za desaťročie 2031 - 2040 mohla v Žiline dosiahnuť hodnotu aj o viac ako dva °C vyššiu, ako bola na tom mieste dlhodobá priemerná ročná teplota vzduchu na začiatku 21. storočia v dekáde 2001 - 2010 (8,4°C).

[link url =https://standard.sk/869692/eu-ostava-oddana-parizskej-klimatickej-dohode-vyhlasila-von-der-leyenova]

Pri súčasnom tempe rastu emisií skleníkových plynov budeme aj na Slovensku v budúcich rokoch svedkami javov ako sú tornáda, zúrivé búrky, rekordné zrážky, ničivé záplavy, extrémne suchá a rozsiahle lesné požiare?

Slovensko nebude patriť medzi regióny sveta najnegatívnejšie zasiahnuté klimatickou zmenou, ale aj my sa budeme musieť prispôsobovať. Zmenený ročný režim atmosférických zrážok prispeje k výskytu výraznejšieho sucha, ktoré sa bude medzičasom v určitých obdobiach striedať s výdatnejšími zrážkami, ktorých dôsledkom môžu byť aj povodne väčšieho rozsahu. Škody, ktoré bude musieť niekto zaplatiť, budú spôsobovať razantnejšie búrky, sprevádzané nebezpečnými poveternostnými javmi (intenzívny dážď, veľké krúpy, silný vietor, blesky a prípadné lokálne povodne).

Menej príležitostí budeme mať aj na aktivity na prírodnom snehu, ktorý by mal v nižších polohách vo všeobecnosti ubúdať. No a zdravotný stav obyvateľstva môžu v lete ovplyvňovať dlhšie trvajúce a výraznejšie horúčavy, pričom v priebehu celého roka sa budeme musieť vysporiadať s výraznejšími výkyvmi teploty vzduchu.

Hrozia nám v budúcnosti v našich zemepisných šírkach extrémne vysoké až 50-stupňové horúčavy? Dokázali by sme sa na takéto podmienky adaptovať?

U nás by maximálne hodnoty teploty vzduchu nemali dosiahnuť predbežne takéto vysoké hodnoty (50 °C). Slovensko je v priestore severnej pologule vo vyšších zemepisných šírkach, čo limituje výšku Slnka nad obzorom. Je tu stále prirodzené striedanie teplejších a chladnejších vzduchových hmôt, čo bráni až takémuto výraznému prehrievaniu.

[link url =https://standard.sk/877626/stredna-sportova-skola-v-trencine-prehrava-sudne-spory-riaditelka-vsak-ma-podporu-zupy]

Riešenie otázky klimatických zmien je veľkou výzvou pre ľudstvo. Vyžaduje si to dlhodobé riešenie naprieč vládami sveta. Čo však môžeme urobiť priamo u seba doma a meniť v našom okolí či krajine?

Ak nám to naše možnosti dovolia, môžeme sa racionálnejšie správať. To by malo obsahovať napríklad kontrolovanejší proces rozhodovania pri plánovaní nákupov. Ak máme dostatok finančných prostriedkov, bolo by rozumné nakupovať iba to, čo skutočne potrebujeme.

Pri nakupovaní elektrospotrebičov by sme mali zohľadňovať ich energetickú náročnosť. V bežnom každodennom živote by sme nemali plytvať energiami a vodou, s čím súvisí aj plytvanie potravinami. To môže urobiť dosť početná skupina spoločnosti, predovšetkým v štátoch s vyššou životnou úrovňou.

Klimatológ Pavel Faško pôsobí od roku 1983 v Slovenskom hydrometeorologickom ústave (SHMÚ) v Bratislave, v odbore Klimatologická služba. V klimatológii sa dlhodobo venuje problematike, ktorá súvisí s atmosférickými zrážkami a snehovou pokrývkou. Spolupracuje s príbuznými vedeckými inštitúciami na Slovensku a v zahraničí a zároveň pôsobí na niektorých vysokých školách.