Markéta Malá

To však rozhodne neznamená, že je vhodné nechať sa ukolísať a že k colnej vojne nedôjde. Čína už reagovala na dodatočné clá zavedené Trumpom a žiadna eskalácia nie je potrebná. Pritom clá na dovoz z EÚ vo výške až 20 percent môžu byť stále na programe dňa.

Neúspech v boji proti nelegálnej migrácii a pašovaniu fentanylu je totiž skôr zástupným dôvodom na zavedenie ciel. Telefonáty s Mexikom a Kanadou, v ktorých prisľúbili väčšiu ochranu hraníc, však zatiaľ Trumpovi stačili na to, aby clá o mesiac odložil.

Ide teda predovšetkým o nástroj nátlaku. Okrem toho si Trump od vyšších ciel sľubuje viac peňazí do federálneho rozpočtu, aby mohol splniť sľubované zníženie daní. Plánuje totiž ísť s daňami pre firmy dole. Tá dosahuje sadzbu 21 percent. Na túto úroveň klesla sadzba počas Trumpovej prvej vlády. Teraz ju možno chce znížiť dokonca na 15 percent, čo znamená, že výpadok príjmov musí nejako dotovať. Konkrétne výnosmi z ciel.

A s tým súvisí aj snaha dostať čo najviac výroby do USA. To sa dialo už za Joea Bidena. Ale na rozdiel od neho Trump láka spoločnosti práve na nižšie dane. Nedávno to zopakoval v Davose predstaviteľom EÚ a európskeho biznisu, teda že EÚ je „pre nás zlá“, a preto na ňu uvalí clá. Alebo, že spoločnosti sa tomu môžu vyhnúť tým, že pôjdu vyrábať do Ameriky, kde budú mať nulové clá a ešte lepšie obchodné podmienky.