Európsku úchylku nevylieči ani Trump

To však rozhodne neznamená, že je vhodné nechať sa ukolísať a že k colnej vojne nedôjde. Čína už reagovala na dodatočné clá zavedené Trumpom a žiadna eskalácia nie je potrebná. Pritom clá na dovoz z EÚ vo výške až 20 percent môžu byť stále na programe dňa.

Neúspech v boji proti nelegálnej migrácii a pašovaniu fentanylu je totiž skôr zástupným dôvodom na zavedenie ciel. Telefonáty s Mexikom a Kanadou, v ktorých prisľúbili väčšiu ochranu hraníc, však zatiaľ Trumpovi stačili na to, aby clá o mesiac odložil.

Ide teda predovšetkým o nástroj nátlaku. Okrem toho si Trump od vyšších ciel sľubuje viac peňazí do federálneho rozpočtu, aby mohol splniť sľubované zníženie daní. Plánuje totiž ísť s daňami pre firmy dole. Tá dosahuje sadzbu 21 percent. Na túto úroveň klesla sadzba počas Trumpovej prvej vlády. Teraz ju možno chce znížiť dokonca na 15 percent, čo znamená, že výpadok príjmov musí nejako dotovať. Konkrétne výnosmi z ciel.

A s tým súvisí aj snaha dostať čo najviac výroby do USA. To sa dialo už za Joea Bidena. Ale na rozdiel od neho Trump láka spoločnosti práve na nižšie dane. Nedávno to zopakoval v Davose predstaviteľom EÚ a európskeho biznisu, teda že EÚ je „pre nás zlá“, a preto na ňu uvalí clá. Alebo, že spoločnosti sa tomu môžu vyhnúť tým, že pôjdu vyrábať do Ameriky, kde budú mať nulové clá a ešte lepšie obchodné podmienky. 

A prečo je EÚ „zlá“? Pretože obchodná bilancia je záporná, v neprospech Američanov. Okrem toho podľa Trumpa Únia poškodzuje americké technologické giganty tým, že im ukladá pokuty a sťažuje im tu pôsobenie. A tieto giganty sú teraz na Trumpovej strane a veria, že za nich bude bojovať.

Tak či onak, Amerika má s Európou obchodný deficit viac ako 150 miliárd dolárov. Najviac sa na ňom podieľa Nemecko dovozom áut a vývozom poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov. Európa od Spojených štátov takmer nič nekupuje, ako sa sťažoval Trump, a navyše na dovoz áut uvaľuje štyrikrát vyššie clá ako USA na európske autá. Pre úplnosť však dodajme, že v prípade služieb je to naopak a Európa má obchodný deficit.

EÚ by sa teraz naozaj nemala snažiť Trumpa ešte viac dráždiť a je v prospech všetkých, aby sa clá na oboch stranách čo najviac znížili, alebo ešte lepšie, aby sa úplne zrušili. To znamená pokúsiť sa prinútiť amerického prezidenta, aby to urobil jednoduchým spôsobom. Ale predovšetkým konať, niečo vymyslieť a nečakať. 

V tejto súvislosti teraz prichádza na myseľ Transatlantická dohoda o voľnom obchode z roku 2016, ktorú sám Trump v roku 2018 prerušil. Problém bol však vtedy na oboch stranách, pričom proti nej boli aj niektoré európske štáty. 

Pri tomto všetkom sa plán EÚ zaviesť uhlíkové tarify voči vonkajšiemu svetu javí čoraz viac ako úlet. Ide o mechanizmus vyrovnávania emisií oxidu uhličitého na hraniciach, ktorý je súčasťou opatrení balíka Greendeal Fit for 55. Od minulého roka sa zatiaľ zaviedlo „len“ monitorovanie pre dovozcov, ale od roku 2026 sa má zaviesť v plnom rozsahu, čo znamená, že dovozcovia začnú platiť.

Stručne povedané, EÚ chce, aby emisné kvóty platili aj všetci ostatní, preto ich bude zavádzať nepriamo. Zatiaľ sa má uhlíkové clo vzťahovať na dovoz železa a ocele, cementu, hnojív, hliníka, elektriny a výrobkov z nich. Znamená to ďalšie zvyšovanie cien a infláciu. Momentálne to nevyzerá, že by sa malo niečo zmeniť, bude sa pokračovať podľa plánu. Úchylka EÚ zavádzať dane a regulácie sa zdá byť v súčasnej situácii nekonečná a čoraz smiešnejšia.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.