Hazard troch morí: môže Poľsko zjednotiť strednú Európu?

Britský geograf Halford Mackinder považoval strednú Európu za kľúčovú z hľadiska geopolitiky. Pred viac ako sto rokmi definoval svoju „Teóriu Heartland [Oblasti srdca]“ takto: „Kto vládne východnej Európe, ovláda Heartland [Oblasť srdca], kto vládne Heartlandu [Oblasti srdca], ovláda Svetový ostrov, kto vládne Svetovému ostrovu, ovláda svet.“

Poľsko, ktoré je srdcom strednej Európy, má jedinečnú pozíciu, pretože je vymedzené a zároveň obmedzované svojou geografickou polohou. Je príliš malé na to, aby mohlo súperiť s európskymi veľmocami, a zároveň príliš veľké na to, sa mohlo porovnávať so svojimi menšími susedmi.

Poľsko dosiahlo jeden z najrýchlejších a najudržateľnejších hospodárskych rastov v 21. storočí, a to predovšetkým v Európe, zaznamenávajúc mimoriadny úspech v postkomunistickej hospodárskej transformácii.

Dedičstvo Poľsko-litovskej únie (1569 až 1795) – zlatého veku Poľska, počas ktorého malo veľký vplyv na rozsiahle oblasti Európy – zostáva v súčasnej poľskej politike zdrojom inšpirácie. V 16. a 17. storočí sa rozprestierala na území s rozlohou milión štvorcových kilometrov, pričom jej súčasťou bolo aj dnešné Bielorusko, Litva, Lotyšsko a väčšina územia Ukrajiny.

Potom nastala éra delení Poľska (ku koncu 18. storočia celkovo tri), keď si ho jeho mocní susedia (Rusko, Prusko a Rakúsko) krájali a rozdeľovali medzi sebou ako kúsky torty. Po prvej svetovej vojne krajina zažila znovuzrodenie, keď sa jej vodca Józef Piłsudski pokúsil vytvoriť stredoeurópsku federáciu (známu aj ako Intermarium), ktorá sa rozprestierala od Pobaltia až po Karpatskú kotlinu. Jeho ambiciózne plány sa však nikdy neuskutočnili.

Krajina ako kľúčový uzol

Dnes Poľsko opäť zasadzuje údery vo vyššej váhe, než na akú má. Cieľom Iniciatívy troch morí (Iniciatíva 3SI) je premeniť Poľsko na kľúčový uzol pre energetiku, dopravu a digitálne prepojenie v strednej a východnej Európe (SVE).

Jej cieľom je zároveň prehĺbiť spoluprácu medzi 12 členskými štátmi EÚ, ktoré sa nachádzajú medzi Baltským, Jadranským a Čiernym morom. Vďaka svojmu zameraniu na infraštruktúru, energetiku a digitálne prepojenie ponúka Iniciatíva 3SI Poľsku platformu na jeho vedúce postavenie, posilňujúc pritom jeho geopolitický vplyv.

Potenciál Iniciatívy 3SI je potrebné vyzdvihnúť, keďže predstavuje približne štvrtinu obyvateľstva EÚ a zhruba tretinu jej územia. Avšak z hľadiska infraštruktúry, hospodárskej konvergencie, výskumu a inovácií tento región za západnou Európou zaostáva. Rozhodujúcou je preto strategická spolupráca krajín strednej a východnej Európy so Spojenými štátmi, ktorej cieľom je znížiť závislosť od silných regionálnych hráčov, ako sú Nemecko a Rusko.

Základným kameňom Iniciatívy 3SI je Investičný fond Iniciatívy troch morí (3SIIF), ktorý bol zriadený v roku 2019 s cieľom financovať projekty kritickej infraštruktúry v rámci celého regiónu. Vo fonde sa združujú príspevky rozvojových bánk členských štátov a súkromných investorov na podporu energetických, dopravných a digitálnych projektov.

Medzi významné príklady patrí Via Carpatia, nadnárodná diaľnica spájajúca Pobaltie s Egejským morom, a Rail Baltica, vysokorýchlostná železnica spájajúca pobaltské štáty s Poľskom a zvyškom EÚ. Cieľom týchto projektov je zlepšiť prepojenie severu s juhom, ktoré je historicky zanedbávanou osou v rozvoji európskej infraštruktúry.

Krátkozrakosť Tuskovej vlády

Prečo Poľsko nevyužilo svoj geopolitický vplyv na presadenie ďalšieho rozvoja Iniciatívy troch morí? Odpoveďou je, že Poľsko už malo čo robiť s konsolidáciou oveľa menšej Vyšehradskej skupiny (V4), ktorá sa náhle oživila v roku 2015 v čase migračnej krízy.

Do roku 2022 sa však objavili vnútorné nezhody týkajúce sa vojny medzi Ukrajinou a Ruskom, ktoré zoskupeniu znemožnili vystupovať ako jeden celok. Jedným z cieľov aliancie V4 bolo posilniť prepojenie medzi severom a juhom, pokrok bol však pozoruhodne pomalý. Medzi výnimky patrí už spomínaná Via Carpatia alebo Rail Baltica.

Čína tiež rozšírila svoj vplyv v strednej a východnej Európe prostredníctvom formátu 16+1 a iniciatívy Novej hodvábnej cesty (BRI), ktorej cieľom je integrovať krajiny SVE do svojej globálnej obchodnej siete a získať v regióne oporu. V reakcii na to prezident Donald Trump počas svojho prvého funkčného obdobia posilnil Iniciatívu 3SI, podporujúc pritom vývoz amerického skvapalneného zemného plynu a investície pod vedením Západu s cieľom posilniť väzby SVE s transatlantickými partnermi.

Keďže ide o rôzne krajiny, znamená to, že v hre sú rozličné strategické záujmy. Región zostáva mozaikou národov a kultúr, z ktorých každá má svoje špecifiká. Napríklad zatiaľ čo Poľsko a pobaltské štáty bezvýhradne podporujú Ukrajinu v jej vojne proti Rusku, Maďarsko a Slovensko zaujímajú neutrálnejší postoj.

Poľsko stojí na križovatke. Iniciatíva troch morí predstavuje pre Varšavu príležitosť a zároveň skúšku jej vedúceho postavenia. Ak chce Poľsko uspieť, musí najprv definovať svoju víziu Iniciatívy 3SI a zabezpečiť, aby bola viac než len zbierkou projektov infraštruktúry. Preto potrebuje ambiciózne vedenie a jasne definovanú víziu. Zdá sa, že táto úloha bude pre vládu premiéra Donalda Tuska, ktorá už mnohokrát preukázala svoju krátkozrakosť, príliš zložitá.

Najzjavnejším príkladom toho bolo upustenie od takej kľúčovej investície, akou je Centrálny komunikačný prístav (CKP). Ten mal byť významným dopravným uzlom, ktorý sa plánoval vybudovať neďaleko Varšavy a mal integrovať leteckú, železničnú a cestnú dopravu, čím by sa zlepšilo prepojenie v rámci krajiny a celej Európy. Rafał Trzaskowki, primátor Varšavy a kandidát na prezidenta z Tuskovej Občianskej platformy, v roku 2018 vyhlásil, že projekt je „gigantomániou“, a položil si otázku: „Načo potrebujeme letisko tu [v Poľsku], keď podobné letisko môže byť postavené v Berlíne za dva roky?“

CKP bol vlajkovým projektom predchádzajúcej vlády pod vedením strany Právo a spravodlivosť (PiS). Tá je v súčasnosti hlavnou opozičnou stranou, ale do roku 2027 by sa mohla opäť dostať k moci. Vláda PiS podporovaná novou Trumpovou administratívou by sa mohla ukázať ako magický vzorec, ktorý projekt Iniciatívy troch morí opäť nakopne.

V súčasnosti veľká stratégia Poľska čo do ambícií zostáva frustrujúco malou. Vedenie si vyžaduje jasnosť, jednotu a činy. Aby sa Iniciatíva 3SI stala niečím viac než len historickou poznámkou pod čiarou, musí sa Varšava postaviť na nohy. Potrebuje vytvoriť koalície, ktoré presahujú národné záujmy, a vypracovať jednotný regionálny program. Je Poľsko pripravené viesť? Alebo zvädne a bude snívať o tom, čím mohlo byť, a nie je?