Slovensko opäť straší africký mor ošípaných. Dobrou správou je, že na človeka sa neprenáša

Denník Štandard zisťoval, aká situácia s nakazenými diviakmi je v Banskobystrickom a Nitrianskom samosprávnom kraji - teda na území s najväčším výskytom moru.

"Momentálne sme v rámci okresu Komárno zachytili pozitívne diviaky iba vo Svätom Petri, kde bol ulovený nakazený diviak, uhynuté diviaky sa naši v Iži. V rámci okresu sú v podstate všetky obce na východ od Váhu, okrem Imeľa a Nesvad, v druhej reštrikčnej zóne, teda ako keby infikované,“ uviedol pre Štandard riaditeľ Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy (RVPS) v Komárne Milan Dudáš.

Podľa Dudáša sa nákaza do súkromných chovov ani veľkochovov - teda z diviakov na domáce ošípané - zatiaľ nepreniesla.

Šírenie môžu urýchliť „zhodári“ 

Podľa Dudáša sa zintenzívnil individuálny odlov diviakov, pričom všetky sa následne vzorkujú. Keď sa nájde nejaký pozitívny kus, odvezie sa do kafilérie.

„Šírenie afrického moru ošípaných zatiaľ neeliminujeme, hoci sa objavujú aj prípady v revíroch, v ktorých sme AMO doteraz nemali. Momentálne sa to ešte šíri, ale mám obavy, že teraz, keď budú chodiť takzvaní zhodári - teda tí, ktorí na biznis zbierajú zhodené parožie - sa to bude šíriť ešte viac,“ vysvetlila vo vyjadrení pre redakciu Beata Janovická, riaditeľka Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Levice.

„Práve zhodári budú totiž rušiť zver, takže toto napomôže k ďalšiemu šíreniu AMO. Aj v dôsledku toho Lesný úrad po konzultácii s nami vydal zákaz vstupu do tých najkritickejších katastrov. Chvála Bohu, zatiaľ sme nejaké hromadné úhyny nezaznamenali, ale stále sa nájdu nejaké uhynuté kusy, alebo aj riadne ulovené diviaky,“ doplnila Janovická.

V ohrození najmä drobnochovatelia

Podľa riaditeľky levickej regionálnej veterinárnej a potravinovej správy bola zatiaľ nákaza AMO zistená len u diviakov.

V okrese Levice sa pritom nachodia dva veľké chovy a keby nákaza zasiahla tamojšie ošípané, bolo by to podľa Janovickej "dosť zlé“ - aj preto okresná veterinárna správa prijala rad opatrení, aby rozšíreniu zabránila.

Opatrenia platia od 21. januára až do odvolania. V prípade ich porušenia hrozí pokuta do výšky až 3 320 eur.

Podľa Janovickej nie sú v súčasnosti veľké chovy až tak kriticky ohrozené, keďže hmyz nelieta - ohrozenejšie sú skôr ošípané u drobnochovateľov, ktorí chovajú jeden či dva kusy.

„A potom sú kritickí aj tí chovatelia, ktorí nedodržiavajú legislatívu, respektíve nezahlásia svoj chov. Oni vlastne ani nevedia, čo všetko je nebezpečné, aby si mor nezavliekli do vlastných chovov,“ skonštatovala Janovická.

V súčasnosti má Levický okres najkritickejšie územie v okolí Demandíc, Sazdíc, Sokolca či Želiezoviec. „V Hontianskych Nemciach vraj našli hromadne uhynutých asi 40 kusov, takže tam je toho asi tiež požehnane,“ dodala riaditeľka.

Zákaz spoločných poľovačiek

Poľovníci by mali chodiť loviť iba individuálne, aby sa diviačia zver nevyrušovala a veľmi neemigrovala - takzvané sanitárne odstrely teda vykonávajú nie skupiny, lež jednotlivci.

Vírus afrického moru ošípaných sa našťastie na človeka neprenáša a ani mu neškodí. Mäso alebo mäsové výrobky z takto nakazenej ošípanej sa podľa Janovnickej však musia v každom prípade tepelne ošetriť.

„Povinnosťou chovateľa je, keď sa mu niečo na tej ošípanej nezdá, ohlásiť to veterinárnemu lekárovi, aby také zviera vyšetril a prípadne odobral z neho vzorky,“ skonštatovala na dôvažok riaditeľka Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Levice.

Problémom podľa nej je však aj to, keď sa z chorej ošípanej urobia nejaké výrobky, tie sa tepelne neošetria a ich zvyšok sa z nejakého dôvodu vyhodí - aj takýto odpad je následne zdrojom nákazy AMO.

Problémom sú migrujúce diviaky

Za účelom znižovania populačnej hustoty diviakov sa na Slovensku poľovníkom vypláca takzvané zástrelné, ktoré by ich malo motivovať k tomu, aby intenzívne lovili a nečakali, až kým zníženie stavov vykoná vírus - jeho šírenie totiž ohrozuje chovy domácich ošípaných.

S nakazenými diviakmi majú problém aj v Banskobystrickom kraji. Zverolekár a okresný epizootológ Milan Cikraj tvrdí, že v spojitosti s africkým morom ošípaných bol v Banskobystrickom okrese za posledný rok a pol pokoj. Za súčasný stav teda môžu najmä diviaky migrujúce z nakazených oblastí.

„V okrese Banská Bystrica sme v ostatnom období zachytili šesť pozitívnych prípadov AMO, pričom v chovoch ošípaných sme nemali žiadny prípad. Náš okres je v súčasnosti zaradený do reštrikčného pásma infikovanej oblasti II. stupňa, pričom jednotlivým poľovným združeniam vydali určité opatrenia,“ priblížil pre redakciu Cikraj.

Situácia sa však rôzni okres od okresu: napríklad v susednom Zvolenskom okrese v súčasnosti nie sú žiadne nálezy AMO, ako pre Štandard potvrdil Fridolín Pokorný z Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy vo Zvolene.

Nové výskyty nie sú vylúčené

Denník Štandard oslovil aj riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) SR Martina Chudého. „V súčasnosti evidujeme AMO v diviačej populácii, u domácich ošípaných nemáme od leta 2024 hlásenie, ani podozrenie, ani potvrdenie na výskyt tejto choroby,“ prezradil riaditeľ, ktorý podľa vlastných slov nedokáže predpovedať, ako sa bude mor šíriť.

„Trend šírenia AMO je juho-západným smerom, kde je populácia diviačej zveri najpočetnejšia. Na území kde AMO populáciu diviačej zveri zdecimoval sa situácia javí ako pokojná, avšak nevylučujeme pri náraste stavov nový výskyt ochorenia,“ skonštatoval na záver Chudý.

Sankcie nie sú zanedbateľné

Aké sú povinnosti chovateľov ošípaných v prípade akejkoľvek zmeny správania, respektíve narušenia zdravotného stavu, alebo v prípade úhynu domácej ošípanej?

„Povinnosť nahlásenia úhynu zvieraťa a podozrenie z nákazy vyplýva chovateľovi zo Zákona č.39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a následných právnych predpisov. Pri nedodržaní týchto povinností hrozí chovateľovi sankcia v zmysle platnej legislatívy a to vo výške od 400 do 1 000 eur v prípade fyzickej osoby, a od 10 000 do 160-tisíc eur v prípade fyzickej osoby podnikateľa alebo právnickej osoby,“ píše sa na stránke Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR.

Chovateľ je podľa ŠVPS tiež okrem toho zo zákona povinný oznámiť na príslušnú RVPS aj dátum a čas vykonania domácej zakáľačky minimálne jeden pracovný deň vopred.

Chovatelia sú navyše zo zákona povinní mať svoje chovy zaregistrované, a to aj keď chovajú iba jednu ošípanú, pričom daná povinnosť sa nevzťahuje iba na územie zasiahnuté africkým morom ošípaných.