Zbohatli sme. Ale málo

Existuje viacero štatistík bohatstva.Veľa z nich však do výpočtu zahŕňa nehnuteľnosti. Nie že by domy nemali hodnotu. Nehnuteľnosti však majú nízku likviditu a nízku homogenitu, obzvlášť v krajinách ako Slovensko. Ako bohatá je 70-ročná vdova, ktorej drvivú väčšinu bohatstva tvorí starší dvojgeneračný dom ležiaci napríklad v gemerskej obci? Žiadna globálna štatistika ho nedokáže zmysluplne oceniť.

Za výpovednejšie považujem meranie bohatstva obmedzené na finančné aktíva. Jedno z najznámejších robí Allianz, aktuálne z jesene 2024 s dátami za rok 2023. Sleduje hrubé a čisté (očistené o dlh) finančné aktíva tvorené hotovosťou, akciami, dlhopismi a ďalšími cennými papiermi a takisto poistnými a dôchodkovými fondami v 57 krajinách sveta.  

Globálne dáta sú povzbudzujúce. Po mínusovom roku 2022 narástli finančné aktíva o solídnych 7,6 percenta. Väčšina nárastu bola však vďaka rastu trhovej hodnoty, a nie novým úsporám. Najmä vynútené pandemické hotovostné úspory sa vo veľkom rozpúšťali, čerstvé čisté úspory smerovali primárne do dlhopisov.

Zaujmú najmä dve zistenia. Prvým je veľký rozdiel v štruktúre nárastu bohatstva medzi USA a Európou. V Európe narástlo bohatstvo skôr vďaka čerstvým úsporám (v Nemecku to bol výhradný dôvod), v USA skôr vďaka rastu trhu. Američania teda menej sporili, ale ich existujúce investície im viac vynášali než Európanom.