Agrominister Takáč tvrdí, že ceny potravín klesli. Aká je realita

„Inflácia v roku 2024 dosiahla 2,8 percenta a najradikálnejšie sa spomalila za 25 rokov. V predchádzajúcich obdobiach inflácia dosahovala dvojciferné čísla. Nemusím nikomu pripomínať rok 2022, kedy potravinová inflácia atakovala 30 percent,“ informoval vo štvrtok na tlačovej besede minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (MPRV SR) Richard Takáč.

Ako príklad minister uviedol december 2023 a december 2024. Slovenská republika v prvom prípade dosiahla potravinovú infláciu 6,3 percenta. O spomínaný rok neskôr bola na úrovni 2,4 percenta.

Podľa neho ceny potravín dosiahli na konci roka najvýznamnejší medzimesačný pokles. Išlo o najdynamickejší úbytok za posledných 28 rokov. V decembri 2024 spadli ceny potravín oproti predchádzajúcemu mesiacu november o 2,4 percenta. Zníženie zaznamenalo všetkých deväť zložiek, respektíve tried požívatín. Išlo o ovocie, zeleninu, olej, tuk, mäso, chlieb a obilniny, mlieko, syry, vajcia a nealko nápoje.

„Vplývalo na to viacero faktorov. Jedným z nich bolo, že ešte koncom októbra sme začali s Robertom Ficom, predsedom vlády na Úrade vlády SR, praktizovať okrúhle stoly, kde sme sedeli s dotknutými stranami – poľnohospodármi, potravinármi či zástupcami obchodných reťazcov. Diskutovali sme o tom, že aj obchodné systémy musia prísť s niečím, aby konečný spotrebiteľ pocítil zníženie cien potravín,“ doplnil Takáč.

Mohlo by Vás zaujímaťInflácia rozdeľuje spoločnosť. Koncoročný pokles cien potravín bol skôr výnimkou

„Teraz reálne vidieť, že aj obchodné reťazce si to uvedomovali a v novembri a hlavne v decembri bol medzi nimi súboj. Predbiehali sa v zľavách i akciách. To malo za následok aj reálne znižovanie cien potravín,“ spresnil agrominister. Ďalším faktorom podľa jeho slov je aj zníženie DPH z desať na päť percent na základné potraviny a celkovo z 20 na 19 percent, čo platí od januára.       

Ako príklad nákupné košíky

Ako príklad Takáč uviedol nákup základných potravín v obchodoch, ktorý sám realizoval. V decembri za nákup ešte so „starou“ DPH zaplatil 75 eur. Začiatkom januára v tom istom obchodnom reťazci za ten istý nákup dal 70 eur.

„Rovnakú kúpu som zrealizoval aj 31. januára. Vtedy som nakupoval aj zľavnené potraviny. Tento nákupný košík ma stál 63,35 eura. To je citeľný pokles, ceny reálne klesli. Takáto je realita,“ doplnil.

Podľa šéfa rezortu sa nemôžeme s cenami potravín porovnávať napríklad s Poliakmi, lebo ide o potravinovú veľmoc. „Chcem apelovať. Nikto tu nehovorí, že sme najlacnejší, ale nemôžeme hovoriť, že máme najdrahšie potraviny v celej Európskej únii. To je úplný nezmysel. Ja si myslím, že kroky, ktoré vláda spravila, priniesli to, že zákazníci a spotrebitelia to reálne pocítili. Potvrdzujú to aj čísla,“ doplnil.

Z chvosta takmer na vrchol

„Roky sme boli presvedčení, že máme drahé potraviny – jedny z najdrahších v eurozóne. No stačilo, že sa odborníci pozreli na reálne sumy priamo z pokladní v obchodoch, a realita sa ukázala. Na Slovensku sme sa razom dostali z chvosta rebríčka cien potravín takmer na jeho vrchol. Potraviny, ktoré nakupujeme, nie sú najdrahšie v eurozóne,“ dodal Takáč.        

Minister zdôraznil, že vláda bude naďalej robiť všetko pre to, aby boli na Slovensku ceny primerané, aby bolo dostupných čo najviac slovenských produktov. Podľa neho nie je správne, keď sa porovnávame s potravinárstvom v spomínanom susednom Poľsku.

Táto krajina je totiž potravinárska európska veľmoc, kde je takmer v každej obci potravinárska firma. Výhodou našich susedov bolo aj to, že pri vstupe do Európskej únie si prevzali viacero dobrých opatrení, ktoré teraz aplikujú.

Mohlo by Vás zaujímaťAnalytici ukázali osem dôvodov, prečo potraviny nebudú lacnejšie

„Som rád, že aj napriek konsolidácii, ktorú zažívame tento rok, sektor pôdohospodárstva dostáva do štátnej schémy pomoci a v národných podporách presne tú istú sumu, čo mal minulý rok v rozpočte. Ide o viac ako 60 miliónov eur. Budeme hľadať aj ďalšie financie. Keď budeme vedieť vyčleniť každý rok takéto zdroje, myslím si, že sa to odzrkadlí,“ dodal Takáč.  

Vláda je neschopná, nič nezlacnelo

Opozičný poslanec Alojz Hlina spochybnil nákupy Richarda Takáča. Podľa neho bol ministrov druhý, respektíve tretí nákup, lacnejší preto, lebo ceny potravín, ktoré kúpil, boli v tom čase v akciách, a tak nezohľadnil reálny stav cien.

„Ja som si dal vo štvrtok tú prácu, že čo kupoval pán minister trikrát po sebe, som nakúpil aj ja. Presne v tom istom reťazci, presne tie isté položky, aby nevzniklo nejaké nedorozumenie,“ povedal v reakcii na tlačovú konferenciu ministra Takáča poslanec SaS Alojz Hlina.

„Nevýhoda môjho nákupu spočívala v tom, že ja som nakupoval po skončení akcie. Minister, ktorý sa nákupom chválil, ako všetko ide dole, zabudol povedať, že z 22 položiek bolo 15 v zľave. Akcia začala deň predtým, ako začal nakupovať, a skončila v stredu,“ vysvetlil Hlina s tým, že vo štvrtok ráno, keď robil nákup on, už akcia neprebiehala.

Takáč nakúpil spomínaného 31. januára potraviny za 63,35 eura. Alojz Hlina urobil nákup vo štvrtok 6. februára, keď už podľa neho skončili akciové ceny. „To, čo šéf rezortu nakúpil, vás už dnes vyjde na 72,66 eura a aj ja som nakúpil v akcii. Keby som nekúpil bravčové plece v zľave, tak ten nákup je drahší, ako bol ministrov v decembri. Teda 74,90 eura. Takže tých 63,35 eura platilo iba štyri dni a niečo. Celé je to veľký ‚Potemkin‘ [Potemkinove dediny, nejestvujúce veci vymyslené na zakrytie skutočnosti, pozn. red.],“ doplnil Hlina.

pekár

Mohlo by Vás zaujímaťVláda: Nie je možné tvrdiť, že spotreba základných potravín je ohrozená

Podľa Júliusa Jakaba z klubu Slovensko, Za ľudí, KÚ za pôsobenia súčasnej garnitúry vzrástli ceny potravín na Slovensku najviac spomedzi všetkých európskych krajín. „Táto vláda je neschopná, nič nezlacnelo. Je to všetko iba obrovské klamstvo súčasnej vlády,“ povedal Jakab.

Po zdražovaní prišlo k zlacneniu

„Dáta Štatistického úradu SR ukázali, že v decembri, čo sú posledné dáta za potraviny, ktoré máme, k uvedenému zlacneniu medzimesačne prišlo, keď ročne boli stále drahšie o približne 2,4 percenta. Rýchly odhad Eurostatu za január ešte neukázal iba kategóriu potravín. Takže za tento mesiac ešte nevieme presne povedať, ako to bolo,“ povedal pre Štandard analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.

„Faktom však zostáva, že v októbri aj v novembri potraviny medzimesačne zdraželi a pomerne výrazne. V decembri prišlo k zlacneniu. Dôležité je však povedať, že prišlo aj k zmene metodiky merania zo strany štatistického úradu. Začali totiž zohľadňovať aj akciové produkty, čo sa predtým vlastne nerobilo a z toho dôvodu bola metodika upravená,“ vysvetlil analytik.

Do akej miery podľa neho toto ovplyvnilo konečnú cenu, nevedia úplne povedať. Faktom zostáva, že medzimesačné zlacnenie o 2,4 percenta bolo jedno z najvyšších, aké tu bolo a aj z toho dôvodu visia nad tým otázniky, keďže to bolo spôsobené reálnym vývojom a faktormi, ako je napríklad zmena počítania cien.

Očakávajú nárast cien

„My očakávame, že príde ešte k zrýchleniu rastu súm za potraviny. Priemer nárastu cien potravín za tento rok bude okolo štyroch percent. Veľmi veľa sa nás pýtajú na DPH, že prišlo k jej zníženiu pri základných potravinách a automaticky sa očakáva, že by ceny mali poklesnúť. DPH sa prejaví, len treba myslieť na to, že ju vypočítavame z hodnoty sumy za tovar. Takže keď vzrastie samotná cena tovaru, darmo budeme z toho rátať nižšiu DPH, a druhá vec je, že nie všetky potraviny spadajú pod nižšiu DPH,“ doplnil Horňák.

Preto analytici predpokladajú, že vplyv nižšej DPH nebude vidieť v poklese cien potravín a medziročne už vôbec nie. Tu očakávajú nárast o spomínané štyri percentá, a to z dôvodov, že nie všetky potraviny pod nižšiu DPH patria.

Okrem toho predpokladajú, že aj cena tovarov bude rásť, pretože firmy budú čeliť vyšším nákladom. Jednak kvôli prirodzenému rastu miezd, nárastu príplatkov za neštandardné formy práce, za prácu v noci, cez víkend a podobne.

„Tretí dôvod, na ktorý nesmieme zabúdať, je ten, že tu máme konsolidáciu, ktorá do veľkej miery kladie nové náklady na plecia firiem. Predovšetkým môžem spomenúť daň z finančných transakcií, čo sú čisté náklady pre firmy, a tie budú, samozrejme, zohľadňovať aj pri cenotvorbe svojich výrobkov,“ dodal na záver Horňák.