Aká armáda? Demografické limity vyzbrojovania v Poľsku

Ešte pred ruskou inváziou na Ukrajinu vo februári 2022 bolo jednou z mála európskych krajín, ktoré spĺňali cieľ NATO, aby výdavky na obranu predstavovali dve percentá hrubého domáceho produktu. Vojna však radikálne zmenila bezpečnostnú politiku Poľska. V súčasnosti existuje široký politický a spoločenský konsenzus v tom, že dve percentá nepostačujú na ochranu Poľska pred jeho historickým protivníkom na východe.

V roku 2022 Poľsko vynaložilo na obranu približne 2,3 percenta svojho HDP. V roku 2023 sa táto hodnota zvýšila na 3,26 percenta a v roku 2024 na 4,1 percenta, pričom v rozpočte na rok 2025 sa plánuje 4,7 percenta. Podľa údajov Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) v roku 2023 len 11 krajín na svete vynakladalo na obranu viac ako 4,7 percenta.

V rámci NATO Poľsko v súčasnosti prekonáva všetkých ostatných členov v pomere vojenských výdavkov k svojej ekonomike. Do roku 2025 sa vďaka svojmu obrannému rozpočtu vo výške 45 miliárd amerických dolárov vyrovná Južnej Kórei a výrazne predbehne väčšie ekonomiky, ako je Španielsko a Taliansko. Ak bude táto trajektória pokračovať, Poľsko by sa čoskoro mohlo dostať do prvej desiatky krajín, ktoré v absolútnom vyjadrení vynakladajú najviac prostriedkov na obranu.

Štát Aliancie v prvej línii

Vojenská expanzia Poľska presahuje rámec obyčajného regionálneho významu, keďže Poľsko je teraz v pozícii kľúčového štátu NATO v prvej línii. Napriek politickým sporom a administratívnym prekážkam sa táto expanzia teší širokej podpore. Avšak rýchle vyzbrojovanie Poľska čelí vážnym hospodárskym a demografickým obmedzeniam. Udržanie takých vysokých výdavkov na obranu v podmienkach starnúcej populácie a napätého trhu práce by mohlo predstavovať dlhodobé štrukturálne výzvy.

Výrazné zvýšenie vojenských výdavkov si vyžaduje buď prerozdelenie rozpočtu, alebo zvýšenie štátneho dlhu. S výdavkami na obranu, ktoré by mali v roku 2025 dosiahnuť 4,7 percenta HDP, budú zákonodarcovia čeliť náročnému vyvažovaniu. Ak budú rozpočty na obranu naďalej rásť, môžu utrpieť sociálne služby a investície do infraštruktúry, čo môže mať za následok odpor verejnosti.

Ďalšie obavy vyvoláva vývoj štátneho dlhu Poľska. Hoci pomer jeho dlhu k HDP zostáva od roku 2023 na primeranej úrovni 50 percent, rastúce výdavky na obranu by mohli zvýšiť zadlženosť. Ak Poľsko financuje svoje vyzbrojovanie prostredníctvom dlhu namiesto rastu príjmov, rastúce platby úrokov by v dlhodobom horizonte mohli zaťažiť verejné financie. V porovnaní s Južnou Kóreou, ktorá si udržiava vysoké výdavky na obranu pri zachovaní rozpočtovej disciplíny, sa zdá, že Poľsko bude zrejme musieť zvýšiť vývoz výrobkov obranného priemyslu alebo diverzifikovať zdroje financovania, aby udržalo svoju vojenskú expanziu bez ohrozenia hospodárskej stability.

Je to o demografii, hlúposť

Odhliadnuc od finančných úvah, Poľsko čelí zásadnejšej výzve: zmenšujúcemu sa a starnúcemu obyvateľstvu. Počet mužov vo veku 18 až 39 rokov klesol zo 6,1 milióna v roku 2000 na 5,2 milióna v roku 2023, pričom tento pokles sa v nasledujúcich desaťročiach ešte zrýchli. Miera pôrodnosti v krajine je jednou z najnižších na svete a predpokladá sa, že celkový počet obyvateľov Poľska sa do roku 2050 zníži zo súčasných 38 miliónov na približne 34 miliónov. V tom čase sa priemerný vek zvýši zo 42 na takmer 50 rokov, čo vyvoláva otázky o udržateľnosti rozširovania ozbrojených síl.

Cieľom predchádzajúcej konzervatívnej vlády PiS bolo zvýšiť počet poľských profesionálnych vojakov na 300-tisíc, pričom cieľ súčasnej liberálnej vlády Donalda Tuska zostal v princípe rovnaký. Problémy s náborom však naznačujú, že tento cieľ môže byť nereálny. Poľská armáda má v súčasnosti 200-tisíc vojakov, pričom prilákať ďalších stotisíc bude na zužujúcom sa trhu práce čoraz ťažšie.

Kľúčovou výzvou je, že armáda musí súperiť o pracovníkov so súkromným sektorom – v ktorom sú mzdy a podmienky často atraktívnejšie – a s ďalšími verejnými službami, ako sú orgány činné v trestnom konaní a záchranné služby. Priemerný plat v poľskej armáde sa pohybuje vo výške okolo 9-tisíc zlotých (2 200 dolárov) mesačne, čo je o niečo viac ako v súkromnom sektore, pričom podmienky majú sklon meniť sa k horšiemu. Otázkou zostáva, či to bude udržateľné vzhľadom na silný rast miezd v Poľsku a obrovský nárast počtu vojenského personálu.

Globálny problém

Poľsko nie je jedinou krajinou, ktorá čelí demografickým ťažkostiam pri vojenskej expanzii. V Južnej Kórei, ktorá má najnižšiu mieru pôrodnosti na svete (0,72 v roku 2023), sa už armáda v aktívnej službe zmenšila zo 620-tisíc v roku 2017 na 500-tisíc v roku 2022 v dôsledku klesajúceho počtu mladých brancov. Rusko, ktoré zažíva svoju vlastnú dlhodobú demografickú krízu, sa uchýlilo k agresívnej brannej politike,
teda k náboru zahraničných bojovníkov, a dokonca k využívaniu odsúdených na doplnenie svojich síl.

Ukrajina, kde vojnové straty a emigrácia urýchlili demografický pokles, bola pod tlakom znížiť vekovú hranicu na odvody, aby udržala svoju armádu. V apríli 2024 prezident Zelenskyj znížil povolávací vek z 27 na 25 rokov, čím uznal naliehavú potrebu väčšieho počtu vojakov, ale aj riziko nezvratného povojnového demografického kolapsu Ukrajiny, ak by tieto ročníky utrpeli veľké straty.

Tieto prípady podčiarkujú vznikajúcu realitu: masová mobilizácia mladých mužov sa v mnohých rozvinutých krajinách môže čoskoro stať neuskutočniteľnou. V dôsledku toho bude Poľsko musieť – podobne ako jeho partneri – prehodnotiť svoj prístup k vojenským ľudským zdrojom.

Poľsko vstupuje na neprebádané územie – a to tak v postavení štátu s najambicióznejšími vojenskými výdavkami v rámci NATO, ako aj krajiny, ktorá zápasí s vážnym demografickým poklesom. To, či dokáže udržať túto trajektóriu, bude závisieť nielen od finančných zdrojov, ale aj od jeho schopnosti prispôsobiť sa realite vojny 21. storočia.

Ak sa to Poľsku podarí, môže sa stať vzorom pre ostatné krajiny NATO, ktoré čelia podobným demografickým obmedzeniam. Ak sa mu to nepodarí, jeho vojenské ambície môžu byť nakoniec obmedzené nie rozpočtom alebo politickou vôľou, ale jednoduchou otázkou: kto pôjde do služby?