Ide o oblasť rýchlych technologických a ekonomických inovácií, ktorá so sebou prináša vznik finančných aplikácií ako NFT, memecoiny, decentralizované finančné platformy a tokenizované cenné papiere. Vyšehradská štvorka (V4) sa snaží presadiť na tejto digitálnej úrovni.

Úloha krajín V4 ako kľúčových hráčov sa však stále len rozvíja, zatiaľ čo iné európske krajiny, ako napríklad Estónsko alebo Litva, v tejto oblasti už vykonali pozoruhodné kroky. Cieľom nariadení EÚ, najmä nariadenia o európskych kryptoaktívach (MiCA), je právna jednoznačnosť, ochrana spotrebiteľa a stabilita trhu, zároveň však hrozí, že tieto potlačia inovácie, ktoré sa V4 snaží zužitkovať. Vyšehradské štáty teraz na to, aby sa mohli stať stredoeurópskymi technologickými centrami, musia urýchliť inovácie a zároveň sa popasovať s regulačnými brzdami EÚ.

Presadzovanie inovácií

V oblasti technológie blockchain a digitálnych financií sú krajiny V4 už aktívnymi hráčmi. Kapitál prúdi do startupov zameraných na zvýšenie bezpečnosti, transparentnosti a nákladovej efektívnosti aplikácií. Tieto sú relevantnými aj ďaleko za hranicami finančných aplikácií, napríklad v odvetviach, ako je výroba a logistika. V týchto sektoroch mnohí považujú technológiu blockchain za nevyhnutnú pre ďalšiu digitalizáciu a automatizáciu.

Poľský dynamický IT sektor produkuje medzinárodne úspešné startupy zamerané na technológie blockchain, kryptomeny a finančné technológie. V Česku, kde sa venujú robotike a umelej inteligencii, pravdepodobne zaznamenávajú čoraz väčšiu integráciu priemyselných aplikácií a technológií blockchain. V Maďarsku a na Slovensku sa univerzity a technologické centrá zapájajú do výskumu súvisiaceho s blockchainom a digitálnymi menami. Maďarsko so svojím relatívne laxným prístupom ku kryptomenám zaznamenalo prílev spoločností zaoberajúcich sa kryptomenami, ktoré hľadajú priestor s menšou reguláciou, hoci zároveň vyslovuje obavy vo veci ochrany spotrebiteľov.