Ide o oblasť rýchlych technologických a ekonomických inovácií, ktorá so sebou prináša vznik finančných aplikácií ako NFT, memecoiny, decentralizované finančné platformy a tokenizované cenné papiere. Vyšehradská štvorka (V4) sa snaží presadiť na tejto digitálnej úrovni.
Úloha krajín V4 ako kľúčových hráčov sa však stále len rozvíja, zatiaľ čo iné európske krajiny, ako napríklad Estónsko alebo Litva, v tejto oblasti už vykonali pozoruhodné kroky. Cieľom nariadení EÚ, najmä nariadenia o európskych kryptoaktívach (MiCA), je právna jednoznačnosť, ochrana spotrebiteľa a stabilita trhu, zároveň však hrozí, že tieto potlačia inovácie, ktoré sa V4 snaží zužitkovať. Vyšehradské štáty teraz na to, aby sa mohli stať stredoeurópskymi technologickými centrami, musia urýchliť inovácie a zároveň sa popasovať s regulačnými brzdami EÚ.
Presadzovanie inovácií
V oblasti technológie blockchain a digitálnych financií sú krajiny V4 už aktívnymi hráčmi. Kapitál prúdi do startupov zameraných na zvýšenie bezpečnosti, transparentnosti a nákladovej efektívnosti aplikácií. Tieto sú relevantnými aj ďaleko za hranicami finančných aplikácií, napríklad v odvetviach, ako je výroba a logistika. V týchto sektoroch mnohí považujú technológiu blockchain za nevyhnutnú pre ďalšiu digitalizáciu a automatizáciu.
Poľský dynamický IT sektor produkuje medzinárodne úspešné startupy zamerané na technológie blockchain, kryptomeny a finančné technológie. V Česku, kde sa venujú robotike a umelej inteligencii, pravdepodobne zaznamenávajú čoraz väčšiu integráciu priemyselných aplikácií a technológií blockchain. V Maďarsku a na Slovensku sa univerzity a technologické centrá zapájajú do výskumu súvisiaceho s blockchainom a digitálnymi menami. Maďarsko so svojím relatívne laxným prístupom ku kryptomenám zaznamenalo prílev spoločností zaoberajúcich sa kryptomenami, ktoré hľadajú priestor s menšou reguláciou, hoci zároveň vyslovuje obavy vo veci ochrany spotrebiteľov.
V roku 2025 sa očakáva, že predpokladané príjmy na trhu s kryptomenami v krajinách V4 dosiahnu približne 500 miliónov amerických dolárov (z toho v Poľsku 57 percent, v Českej republike a Maďarsku 21 percent a na Slovensku len dve percentá). Hoci konkrétne údaje o objemoch ťažby kryptomien nie sú k dispozícii, rast záujmu o technológiu blockchain a priaznivá regulácia v krajinách V4 naznačujú nárast ťažobných aktivít.
Vzhľadom na to, že všetky digitálne technológie sú energeticky náročné, nízke ceny energií v krajinách V4 predstavujú konkurenčnú výhodu a priťahujú spoločnosti zaoberajúce sa kryptomenami a ťažobnú činnosť. Napríklad cena elektriny v Maďarsku je 12 centov za kilowatthodinu v porovnaní so 40 centami v Nemecku, čo tento región robí mimoriadne atraktívnym pre energeticky náročné aplikácie, ako napríklad ťažba alebo serverové farmy.
Tancovanie do rytmu nariadení
Zatiaľ čo americký prezident Donald Trump a argentínsky prezident Javier Milei vyjadrili silnú podporu kryptomenám, EÚ od decembra 2024 sprísnila svoju reguláciu prostredníctvom nariadenia MiCA, ktorého cieľom je znížiť trhové a technologické riziká stanovením prísnejších pravidiel pre poskytovateľov služieb a emitentov kryptoaktív. To síce môže prilákať serióznych investorov, zároveň to však vyvoláva diskusiu o tom, či inovácie nie sú dusené byrokraciou a vyššími nákladmi na dodržiavanie predpisov.
Každá krajina V4 má k regulácii vlastný prístup. Maďarsko si chce spoločnosti zaoberajúce sa kryptomenami nakloniť prostredníctvom laxných predpisov, hoci nie bez obáv o ochranu spotrebiteľa (ktorá je vždy hlavným cieľom regulačných orgánov EÚ). Poľská národná banka, ktorá zaujíma skôr skeptický postoj k neregulovaným kryptomenám, sa zameriava na digitálny zlotý. Česká republika vyvažuje nové blockchainové podniky a kryptoburzy ochranou spotrebiteľa. Slovensko – aj keď zdanlivo menej odvážne – tiež naskakuje na vlak s kryptomenami, v rámci čoho univerzity a technologické centrá skúmajú ich možné aplikácie.
Prístup krajín V4 k digitálnym menám má aj širší geopolitický rozmer. Využitím príležitostí spojených s kryptomenami a technológiou blockchain by mohli zaujať pozíciu vstupnej brány do EÚ pre globálne spoločnosti zaoberajúce sa kryptomenami – podobne ako Estónsko. Prečo neurobiť z Varšavy alebo Budapešti hostiteľov spoľahlivo, ale voľne regulovaných kryptobúrz?
Mohlo by to priniesť výhody, ako je vytváranie pracovných miest, zvýšenie investícií do technológií a umiestnenie týchto miest v úlohe finančno-technologických centier do Európy. Kryptoaktíva by v budúcnosti mohli zabrať veľmi veľký podiel na globálnych finančných trhoch a tým, že by sa krajiny V4 dostali v tomto priestore dopredu, by mohli nielen diverzifikovať, ale aj ďalej globalizovať svoje národné hospodárstva, čím by sa tieto krajiny – pokiaľ ide o rast – stali menej závislými od výroby alebo poľnohospodárstva.
Poľsko, Maďarsko a Česká republika, ktoré používajú vlastné meny, môžu s aplikáciami digitálnych mien experimentovať voľnejšie. Ich menová nezávislosť im umožňuje skúmať možnosti digitálnych mien centrálnych bánk a ďalších finančných inovácií založených na technológii blockchain bez komplikácií, ktoré sú spojené s nadnárodnou menou, akou je euro. Poľská národná banka aktívne diskutuje o zavedení digitálneho zlotého, ktorý by na základe štúdií vykonaných v iných krajinách mohol potenciálne zvýšiť efektívnosť transakcií až o 30 percent. Poľsko by sa mohlo dostať do jedinečnej pozície, ktorá mu umožní testovať a zavádzať digitálne finančné riešenia, a tak v rámci EÚ vytvoriť precedens.
Existuje tu však aj riziko. V4 by sa mohla stať pešiakom v regulačnom šachu EÚ. Záväzok Únie harmonizovať finančné predpisy znamená, že príliš laxný regulačný prístup by mohol viesť k napätiu s Bruselom. Krajiny V4 musia manévrovať opatrne a svoje ambície stať sa lídrami v oblasti kryptomien vyvažovať nevyhnutnosťou dodržiavať smernice EÚ.
Ďalšie riziko spojené s možnosťou stať sa regulačným rajom je v tom, že tieto oblasti priťahujú nezákonné aktivity. Anonymná a decentralizovaná povaha kryptomien priam pozýva páchať trestnú činnosť, ako napríklad podvody, pranie špinavých peňazí a daňové úniky. Odhaduje sa, že v roku 2022 bolo v rámci blockchainových transakcií nelegálnych 20,1 miliardy dolárov, čo predstavuje 0,24 percenta všetkých transakcií s kryptomenami.
Pre krajiny V4 to predstavuje dvojakú výzvu: na jednej strane by menej reštriktívne prostredie mohlo prilákať investorov a inovátorov, čo by podporilo a modernizovalo ich ekonomiky. Na strane druhej by to však mohlo viesť k prísnejším reguláciám alebo sankciám zo strany EÚ v prípade, že zákony na ochranu pred praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu sa nebudú presadzovať prísne. Krajiny V4 musia vytvoriť robustné regulačné rámce, aby vyvážili podporu inovácií v oblasti kryptomien a predchádzanie ich zneužívaniu, inak riskujú, že sa zmarí ich cieľ stať sa kryptocentrami.
Manévrovanie ku kryptobudúcnosti
V budúcnosti bude úspech vyšehradských krajín v oblasti kryptomien závisieť od ich schopnosti orientovať sa a inovovať v meniacom sa regulačnom rámci. Snaha o zavedenie digitálnych mien centrálnych bánk v EÚ by mohla týmto krajinám ponúknuť nové možnosti na prezentovanie ich technologickej zdatnosti, pričom Poľsko a Česko o digitálnych verziách svojich mien už diskutujú.
Výzvou pre tieto krajiny bude podporiť inovácie a hospodársky rast prostredníctvom technológií blockchain a kryptomien a zároveň zabezpečiť, aby neohrozili ochranu spotrebiteľov, finančnú stabilitu alebo postavenie daných štátov v rámci EÚ. Táto stratégia si vyžaduje citlivú rovnováhu medzi národnými záujmami a regionálnymi záväzkami – s potenciálom buď výrazne pozdvihnúť ich postavenie v globálnej ekonomike, alebo ich vystaviť spätnému účinku regulácie.
Ak sa im podarí dosiahnuť správnu rovnováhu, krajiny V4 by sa mohli stať nielen mostom medzi Východom a Západom v oblasti digitálnych financií, ale aj majákom toho, ako harmonizovať inovácie s reguláciou v 21. storočí. Z toho by profitovali najmä startupy V4, ktoré už nejaký ten čas stoja v štartovacích blokoch.