Zdá sa, že tu niečo naozaj smrdí

Podľa knihy bol nakrútený seriál. (Na Slovensku premietaný na streamovacej platforme.) V tieto dni prichádza do kín film Zuzany Piussi Pachová stopa. A popisuje podobnú situáciu.

Napísať, že slovenský justičný systém nie je bez chýb je veľmi láskavé hodnotenie. Kritici tohto stavu veľmi často uvádzajú ako pozitívny príklad justíciu českú, ale zdá sa, že ani tá nie je bez chýb. Zuzana Piussi sa téme nefungujúceho súdnictva venuje už niekoľko rokov a z jej posledného filmu mrazí.

Popisuje v ňom rozsudky na základe jediného usvedčujúceho dôkazu - pachovej stopy. Špeciálne vycvičený pes je schopný ju spoznať a určiť aj po dlhšej dobe. Naozaj? Je výsledok natoľko nespochybniteľný, že len na základe tohto dôkazu je obžalovaný uznaný za páchateľa trestného činu?

Táto metóda a spôsob akým sa prevádza nie je je vo väčšine krajín považovaná za dôkaz. Vo filme sú predložené odborné analýzy, prečo to tak je. V Českej republike sa od tejto metódy upúšťa, ale ešte donedávna bola často využívaná a niekoľko rozsudkov na jej základe vyvoláva veľmi oprávnené pochybnosti. Podnetom pre film boli zistenia Spolku pre nezávislú justíciu v ČR Šalamoun. Jeho dvaja členovia nás filmom aj sprevádzajú.

Film neponúka jednoduchú tému - pretože spochybňuje odborné postupy a metódy. Ako divák nemáte inú možnosť len veriť dôkazom, ktoré vám tvorcovia predkladajú. Keďže kritikmi sú odborníci, obhajcovia používanej metódy sú často bez potrebného vzdelania a len minimálne ochotní obhájiť výsledky svojich postupov – máme tendenciu kritike veriť a zdvíha sa nám žalúdok. No a potom je tu justícia ako celok, hrdo prezentujúca vysokú objasnenosť závažných trestných činov, ktorá absolútne nemá záujem rozsudky spochybňovať a podnety na otvorenie a revíziu prípadov zamieta. Zdá sa, že tu niečo naozaj smrdí. A poriadne.

No a potom vidíme odsúdených, ktorí sú vo väzení už niekoľko rokov. Uvedomíme si, ako je dôležité mať peniaze na skutočne dobrého advokáta a platiť ho dlhé roky. Práve tento fakt môže byť v boji za spravodlivý rozsudok rozhodujúci. 

Autorka filmu dokázala zložitú tému vyrozprávať vecne a prehľadne, čo vôbec nebolo jednoduché. Po rokoch sme si u nej zvykli na absenciu kultivovanejšieho filmového vyjadrovania a tento film rozhodne obrazovo zaujímavý nie je. Prináša však tému, ktorá by mohla vyvolať spoločenský ohlas. Justícia by samozrejme mala byť nezávislá, ale potrebuje mechanizmy na kontrolu svojich rozhodnutí. Chyby sa nedajú vylúčiť v žiadnom procese, a preto by ich náprava mala byť jeho súčasťou. Zdá sa, že práve to sa nedeje.