Svojím tretím návratom do vlády si FPÖ nielenže po prvýkrát zabezpečila post kancelára, ale zároveň sa na jej čele ocitol Herbert Kickl, ktorý sa výrazne odlišuje od svojich charizmatických predchodcov Jörga Haidera a Heinza-Christiana Stracheho.

Kickl svojím prísnym a nekompromisným vystupovaním pripomína skôr disciplinovaného štátnika starej rakúsko-uhorskej byrokracie než moderného populistického politika. Táto historická asociácia nie je len kozmetická – môže dokonca formovať budúce diplomatické ambície Rakúska.

Rakúsko už dlho vyniká v úlohe sprostredkovateľa. Či už počas habsburskej monarchie, keď obratná diplomacia oddialila rozpad impéria, alebo počas studenej vojny, keď sa neutrálne Rakúsko stalo kľúčovou nárazníkovou zónou medzi NATO a Varšavskou zmluvou, geopolitická úloha Viedne bola zriedkakedy pasívna.

Na rozdiel od Švajčiarska, ktorého neutralita vychádza z izolacionizmu, neutralita Rakúska bola vždy aktívna, budujúca mosty medzi Východom a Západom. Pod Kicklovým vedením sa krajina môže k tejto úlohe vrátiť, najmä keď sa v rámci Vyšehradskej skupiny otvoria nové diplomatické uličky, po ktorých - kráčajúc - môže Rakúsko oživiť svoj historický vplyv.

Návrat Strednej Európy

Kickl spolu s maďarským premiérom Viktorom Orbánom a bývalým českým premiérom Andrejom Babišom zohrali kľúčovú úlohu pri založení frakcie Patrioti pre Európu v Európskom parlamente. Táto iniciatíva je viac než len politickým projektom – je totiž náznakom pokusu o vytvorenie nového konzervatívneho mocenského bloku v strednej Európe.

Po oslabení Vyšehradskej skupiny (V4), v dôsledku návratu Poľska do Bruselu pod vedením Donalda Tuska a vnútorných rozporov v českej a slovenskej vláde, sa naskytla príležitosť na obnovenie Strednej Európy – v zmysle habsburskej tradície stredoeurópskeho mocenského bloku, nie podľa plánu nemeckého politika Friedricha Naumanna na dosiahnutie kultúrnej a hospodárskej hegemónie v regióne.

Preto neprekvapuje, že Rakúsko zostáva kľúčovým hráčom skupiny Stredoeurópska obranná spolupráca (CEDC), v bezpečnostnom rámci vytvorenom v roku 2010, ktorý dnes združuje Rakúsko, Maďarsko, Slovensko, Slovinsko, Chorvátsko a Českú republiku.

Hoci Rakúsko zachováva svoju ústavnú neutralitu, aktívne sa zapája do spoločných vojenských cvičení, ochrany hraníc a protiteroristických opatrení. CEDC v mnohých ohľadoch odráža historickú víziu Strednej Európy – hospodársku a vojenskú spoluprácu zameranú na vyváženie vplyvu veľmocí v regióne.

Keďže V4 oslabuje, vedúca úloha Rakúska v rámci CEDC by mohla so sebou priniesť vznik nového bloku, ktorý by slúžil ako protiváha federalistickým ambíciám Bruselu a dominancii NATO v európskej bezpečnostnej politike.

Hospodársky a strategický vplyv Rakúska

Hospodárska váha Rakúska v strednej Európe sa často prehliada. Len v roku 2023 predstavoval obchod medzi Rakúskom a vyšehradskými štátmi viac ako 49 miliárd eur, čo predstavuje 15,54 percenta celkového zahraničného obchodu Rakúska.

To znamená, že krajiny V4 sú pre Rakúsko významnejším hospodárskym partnerom ako Spojené štáty, Čína alebo dokonca Taliansko. Najdôležitejším hospodárskym partnerom Rakúska zostáva Nemecko, ktoré sa na celkovom objeme rakúskeho zahraničného obchodu podieľa takmer tretinou.

Táto vzájomná hospodárska prepojenosť predstavuje zároveň príležitosť aj výzvu. Rakúsko síce disponuje ekonomickým vplyvom potrebným na to, aby viedlo nový blok Strednej Európy, musí tak však urobiť bez toho, aby si znepriatelilo Berlín.

Nemecko historicky považovalo strednú Európu za svoj strategický dvor. Vzhľadom na to, že Poľsko sa pod Tuskovým vedením viac približuje Bruselu a Berlínu, akýkoľvek pokus o vytvorenie alternatívnej konzervatívnej aliancie budú nemeckí politici pozorne sledovať – prípadne mu dokonca brániť.

V prípade, že AfD nebude v Nemecku ani naďalej pripustená k moci, Berlín bude pravdepodobne pokračovať vo vnímaní Kicklovej spolupráce s Orbánom a Babišom s podozrením, prípadne využije ekonomický tlak na vyváženie akéhokoľvek posunu vplyvu smerom od Bruselu.

História Rakúska je v tomto smere varovným príkladom. Keď FPÖ v roku 2000 prvýkrát vstúpila do vlády, členské štáty EÚ uvalili na Rakúsko diplomatické sankcie a izolovali ho od európskeho rozhodovania.

Posledné pôsobenie FPÖ vo vláde v koalícii s ÖVP sa skončilo škandálom po afére Ibiza, čo poskytlo vtedajšiemu kancelárovi Sebastianovi Kurzovi zámienku na rozpustenie koalície a prechod k Zeleným. Kickl, ktorý v tom období pôsobil ako minister vnútra, si veľmi dobre uvedomuje vonkajšie tlaky, ktoré by mohli byť vyvíjané na vládu pod vedením FPÖ.

Staré diplomatické dvorenie

Od poslednej politickej izolácie Rakúska sa situácia zmenila. Na rozdiel od roku 2000, v súčasnosti v mnohých európskych krajinách vládnu konzervatívne alebo pravicové koalície. Medzinárodná ostrakizácia, ktorou si vtedy Rakúsko prešlo, sa dnes zdá byť oveľa menej pravdepodobná.

Na rozdiel od predchádzajúcich vlád pod vedením FPÖ, Kickl nebude v koalícii len mladším partnerom – bude ju viesť. Podmienky na vznik formalizovaného bloku Strednej Európy, teda na hospodársku a politickú expanziu už aj tak silných obchodných väzieb v tomto regióne, sú dnes priaznivejšie ako kedykoľvek predtým.

Rakúsko by pod vedením Kickla mohlo vyšehradské štáty pozdvihnúť nad úroveň trochu hlučného obrazu protestovania len z dôvodu protestovania, a poskytnúť im niečo, čo im doteraz chýbalo: most na západ a juh Európy, kde majú potenciálni spojenci ako Taliansko Giorgie Meloniovej podobný záujem o posilnenie európskej suverenity v globálnom súboji medzi USA, Ruskom a Čínou.

Výzva, samozrejme, spočíva v tom, či Rakúsko dokáže udržať túto rovnováhu bez toho, aby vyvolalo hospodársku alebo diplomatickú odvetu zo strany Berlína a Bruselu.

Cesta do budúcnosti: obroda Strednej Európy?

Predtým, ako sa Rakúsko môže ujať tejto úlohy, musí najprv dôjsť k úspešnému vytvoreniu novej vlády. Ak Kickl prekoná túto počiatočnú prekážku, ocitne sa na čele Rakúska, ktoré už nebude v európskej politike len divákom.

Nanovo definovaná Stredná Európa, ktorá by sa stala silnejším a súdržnejším nástupcom slabnúcej Vyšehradskej skupiny, nie je nereálnou ambíciou.

Neutralita Rakúska nikdy nebola synonymom izolacionizmu. Naopak, v minulosti bola využívaná ako diplomatická výhoda. Habsburské dedičstvo ponúka hlavnú zásadu, ktorá je stručne vyjadrená starým heslom: Bella gerant alii, tu felix Austria nube – „Vojny nech vedú iní, ty, šťastné Rakúsko, sa žeň!“

Otázka znie: dokáže Kickl zohrať úlohu ženícha, ktorý vedie vyšehradské štáty k oltáru menom Stredná Európa? Pragmatizmus naznačuje, že tento zväzok má zmysel; len čas ukáže, či ho budú nasledovať aj city. V dnešnej Európe, na rozdiel od minulých storočí, majú takéto úvahy stále svoj význam – hoci môžu byť otravnými.