Prečo už ovocie a zelenina nechutia ako kedysi? Teplé zimy menia chuť plodov

Profesor Marián Brestič z Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov SPU v Nitre je uznávaný rastlinný fyziológ, ktorý sa špecializuje na fyziológiu poľnohospodárskych plodín.

O svoj odborný pohľad na aktuálne výzvy, ktorým čelí poľnohospodárstvo, najmä v súvislosti s klimatickými zmenami a ich vplyvom na rast a vývoj plodín, sa s redakciou Štandard podelil počas návštevy Shandongskej poľnohospodárskej univerzity v Číne.

Tento rok niektoré rastliny začali pučať už v zime. Prečo?

Rastliny môžu začať vyháňať puky už v januári alebo februári, aj keď je to mimo ich obvyklého obdobia, a to v dôsledku rôznych faktorov. Jedným z hlavných dôvodov je zvýšenie teplôt počas obdobia prechodu zo zimy do jari.

Ak sú teploty vyššie než zvyčajne, rastliny môžu toto teplo vnímať ako signál prichádzajúcej jari. Tento jav je často spojený s nadpriemerne teplými zimami, ktoré môžu "oklamať" rastliny a spustiť predčasný rast.

Zohráva v predčasnom vyháňaní pukov rastlín rolu aj mikroklíma?

Samozrejme, ďalším faktorom je mikroklíma. Tento jav je častejší v južných polohách alebo na južných svahoch, kde sú teploty často vyššie ako v iných oblastiach. Okrem toho sa môže líšiť aj podľa nadmorskej výšky, čo ovplyvňuje, kedy rastliny začnú pučať.

Tento proces je spojený i s vnútornými biologickými hodinami rastlín, ktoré môžu byť ovplyvnené zmenami vonkajšieho prostredia. Uvedený jav je výsledkom komplexných fyziologických a biochemických zmien, pričom významné sú aj hormonálne zmeny v rastlinách. Tieto faktory spoločne vytvárajú predpoklady na predčasný rast a vyháňanie pukov mimo ich obvyklého obdobia.

[link url =https://standard.sk/840535/eu-rok-2024-bude-najteplejsim-v-dejinach-merani]

Čo je najväčším rizikom pre predčasne pučiace rastliny?

Neobvyklý rastový cyklus, ktorý je spôsobený klimatickými zmenami, prináša viacero rizík, ktoré dokážu negatívne ovplyvniť rast a vývoj živých organizmov. Jedným z najväčších rizík sú neskoré mrazy, ktoré môžu poškodiť rastliny, ktoré už začali pučať alebo kvitnúť.

Predčasne otvorené púčiky a kvety sú veľmi citlivé na nízke teploty, a tak môže dôjsť k ich poškodeniu alebo úplnému zmrznutiu.

Môže predčasný rast živých organizmov ovplyvniť ich kvitnutie a opeľovanie?

Okrem poškodenia púčikov a kvetov neskorými mrazmi môže tento neobvyklý rastový cyklus spôsobiť aj urýchlenie ďalších fenologických fáz rastlín. Tie, ktoré začnú rásť príliš skoro, vedia dosiahnuť fázu kvitnutia alebo rastu výhonkov skôr, než je pre ne prirodzené.

Tento zrýchlený vývoj dokáže viesť k problémom so synchronizáciou vývojových štádií organizmov s prírodnými faktormi, ako sú napríklad opeľovače. Keď rastliny kvitnú príliš skoro, môže to znamenať, že v čase kvitnutia nie sú k dispozícii dostatočné počty opeľovačov, čo môže poškodiť ich schopnosť vytvárať plody.

A čo ochorenia týchto rastlín a napadnutie škodcami?

Neobvyklý rastový cyklus dokáže zvýšiť riziko ochorení a napadnutia škodcami. Organizmy, ktoré sú vystavené teplotným výkyvom a ďalším stresovým faktorom, sú často náchylnejšie na infekcie a útoky škodcov, pretože ich prirodzená odolnosť sa znižuje. Týmto spôsobom sa rastliny oslabujú a stávajú sa menej schopnými čeliť externým hrozbám.

Tento proces môže tiež viesť k celkovému oslabeniu vitality rastlín. Narušenie ich prirodzeného rastového cyklu môže spôsobiť, že nebudú schopné efektívne využívať dostupné zdroje, ako sú voda, živiny a slnečné svetlo.

Výsledkom je, že organizmy sú slabšie, menej odolné voči stresu a ich rast sa stáva nevyrovnaným. To všetko sú faktory, ktoré môžu ovplyvniť nielen kvalitu úrody, ale aj celkovú produktivitu rastlín v danom vegetačnom období.

[link url =https://standard.sk/869692/eu-ostava-oddana-parizskej-klimatickej-dohode-vyhlasila-von-der-leyenova]

Spomínali ste, že tento jav môže ovplyvniť aj úrodu...

Áno, vyššie teploty a následné poškodenie púčikov a kvetov mrazom majú vplyv na úrodu ovocia a zeleniny. Tieto zmeny môžu ovplyvniť nielen množstvo, ale aj kvalitu plodov.

Poškodenie kvetov, najmä u ovocných drevín, je obzvlášť problematické, pretože aj mierne mrazy dokážu narušiť citlivé časti kvetov, ako sú tyčinky a piestiky. Tento typ poškodenia môže viesť k výraznému poklesu úrody, pretože rastliny nebudú schopné vyprodukovať dostatočný počet zdravých plodov.

Ktoré plodiny sú najviac citlivé?

Zvlášť citlivé sú niektoré ovocné stromy, ako marhule, broskyne a čerešne, ktoré patria medzi najzraniteľnejšie voči mrazom. Okrem toho môže byť zasiahnutá aj skorá zelenina, ktorá, podobne ako ovocné stromy, reaguje na mrazivé podmienky negatívne. Znehodnotenie kvetov spôsobuje i úplné zničenie čerstvo otvorených kvetov, čo následne vedie k tomu, že rastliny nedokážu vytvoriť dostatočný počet plodov.

Má takéto poškodenie vplyv aj na chuť plodov?

V praxi to znamená, že po takomto narušení môžeme pozorovať rôzne poruchy v kvalite úrody, ako je nerovnomerné dozrievanie plodov, menšia veľkosť, deformácie plodov a tiež horšie chuťové vlastnosti. Tento typ poškodenia dokáže výrazne znížiť komerčnú hodnotu plodín a ovocie či zelenina nemusí dosiahnuť požadovanú kvalitu, čo sa prejavuje v nestabilite produkcie medzi rokmi.

Okrem toho môže tento jav viesť aj k ekonomickým dôsledkom, ako sú potenciálne zvýšenie cien a zníženie efektívnosti pestovania, keďže poškodené plodiny znižujú celkovú úrodu. Tento problém sa stáva vážnou výzvou pre poľnohospodárov, ktorí musia prispôsobiť svoje pestovateľské postupy novým klimatickým podmienkam.

[link url =https://standard.sk/882170/europska-unia-reaguje-na-tlak-farmarov-chce-znizit-byrokraciu]

Riešia poľnohospodári dopady klimatických zmien na úrodu?

Aby sa tento problém riešil, poľnohospodári musia zvažovať nové stratégie, napríklad výber odolnejších odrôd, ktoré sú menej náchylné na mrazy a iné klimatické extrémy, ako aj používanie ochranných systémov proti mrazu.

Diverzifikácia plodín vie pomôcť rozložiť riziko a minimalizovať straty. Dôležitou súčasťou adaptácie na zmeny klímy je aj šľachtenie rastlín, ktoré využíva moderné nástroje a najnovšie poznatky o regulácii rastu a odolnosti rastlín voči nepriaznivým podmienkam.

Bojovali s podobnými problémami aj naši predkovia?

Tento jav je úzko spojený s celkovými klimatickými zmenami, ktoré sú v značnej miere dôsledkom ľudských aktivít. Popisované fenomény, ako sú neobvyklé teplotné výkyvy a predčasné pučanie rastlín, sú priamym dôsledkom globálneho otepľovania.

Hoci sa v minulosti občas vyskytovali teplé zimy, tieto javy boli zvyčajne krátkodobé a mali lokálny charakter. Fenologické anomálie, ako sú výkyvy v období kvitnutia alebo rastu, sa vyskytovali, no ich trvanie a rozsah boli obmedzené.

V súčasnosti však vidíme nárast frekvencie týchto javov, pričom teplé obdobia trvajú dlhšie. Tento trend je zreteľnejší a intenzívnejší než v minulosti, čo znamená, že klimatické extrémy sa stali bežnejšími a častejšími. V posledných desaťročiach sa zvyšuje nielen frekvencia, ale aj intenzita týchto extrémov, čo má vážne dôsledky pre prírodu a spoločnosť. Tento fenomén sa stal obzvlášť závažným v 21. storočí.

Sú terajšie dopady na prírodu vážnejšie ako v minulosti?

Aj keď sa extrémy počasia vyskytovali aj v minulosti, ich súčasná frekvencia a intenzita majú omnoho širšie dopady. To všetko ukazuje na to, že zmeny v klíme sú skutočné a majú veľký vplyv na ekologické a spoločenské systémy.

Je preto dôležité venovať pozornosť opatreniam na zmiernenie týchto zmien, ako aj na adaptáciu na nové klimatické podmienky. To zahŕňa zamedzenie prehrievaniu prírody a implementáciu efektívnych stratégií na ochranu ekosystémov, čo môže pomôcť zmierniť negatívne dôsledky týchto klimatických zmien.