V Ďubákove si vydýchli, za kopcom sú ľudia v šoku. Straší ich výstavba vodnej elektrárne

Prečerpávacia vodná elektráreň by mala byť rozdelená na hornú nádrž Detvianska Huta, privádzače, vodnú elektráreň a vodnú nádrž Málinec.

Envirorezort predložil pred týždňom na pripomienkové konanie nelegislatívny všeobecný materiál, ktorým navrhuje určiť investičný projekt Prečerpávacia vodná elektráreň Málinec za strategickú investíciu. Verejnosť však dostala na vyjadrenie len päť dní, termín uplynul 10. februára. Ministerstvo argumentuje tento krok tým, že lehotu na pripomienky skrátili kvôli špekulantom s výkupom pozemkov.

Plány štátu na výstavbu prečerpávacej vodnej elektrárne na rieke Ipeľ sú staré desiatky rokov. Pôvodným zámerom bolo vybudovať hornú nádrž v obci Ďubákovo, v ktorej bola od roku 1982 limitovaná akákoľvek stavebná činnosť.

V Ďubákove si tak môžu nateraz vydýchnuť, lebo výstavba vodnej elektrárne by sa podľa súčasných plánov mala „presunúť“ za susedný kopec.

Napriek argumentom envirorezortu sa projekt nestretol s jednoznačnou podporou. Viacerí obyvatelia, ktorých by sa mala výstavba dotknúť, vyjadrili nespokojnosť s tým, že štát v rámci strategickej investície môže ich pozemky jednoducho vyvlastniť.

Zasiahnuté by mali byť katastre obcí Málinec, Detvianska Huta, Látky a Cinobane. „Vodná elektráreň Málinec je najväčšia ekologická a ekonomická príležitosť pre stredné Slovensko, ktorá by z Podpoľania urobila jeden z najbohatších kútov Slovenska. Netreba zatápať žiadne mestá, žiadne dediny, áno, bolo by treba odškodniť päť rodín s piatimi chalúpkami a jedno družstvo,“ napísal na sociálnej sieti cez víkend šéf rezortu Tomáš Taraba.

Prídeme nielen o strechu nad hlavou

Tieto slová doslova zdvihli zo stoličiek ľudí, ktorí žijú v tejto lokalite. Pre výstavbu prečerpávacej vodnej elektrárne podľa nich ľudia v tomto regióne prídu nielen o domov, ale aj o živobytie. Príkladom sú Katarína a René, ktorí nad Detvianskou Hutou farmárčia, pracujú na poliach a chovajú dobytok.

Šmahom ruky môžu o toto všetko prísť. Takisto ako neďaleký ranč či chovatelia včiel v susedstve. A to je podľa nich iba zlomok. „K tejto téme sa nám ťažko vyjadruje. Zatiaľ môžeme vychádzať iba z jednej ‚áštvorky‘, ktorú si nakreslili a predstavili to ako megaprojekt. Chýba tam, kde to bude konkrétne zrealizované a kde budú ochranné pásma. Sú to všetko domnienky. Zatiaľ,“ hovorí pre Štandard René.

„Naše pocity sú také, že my síce nebudeme v zaplavenej zóne, medzi nami je horizont, ale môžeme sa ocitnúť v ochrannom pásme. Určite to bude prvé ochranné pásmo, teda najvyššie. Alebo druhé. Od toho sa to bude odvíjať, ako sa nás to bude dotýkať,“ dopĺňa farmár.

Ten so svojou partnerkou hospodári v tejto lokalite už sedem rokov. On je z Dobšinej a ona z Bratislavy. Stretli sa na strednom Slovensku, kde kúpili dom a začali „farmárčiť“. Kúpili dom s pozemkami a spoločnými silami vybudovali farmu.

„Ak by sme boli v spomínanom ochrannom pásme, čo je dosť reálne, budeme sa musieť vysťahovať a budeme vyvlastnení štátom. Príkladom bola v minulosti výstavba priehrady Málinec, kde bolo prvé pásmo vyvlastnené. Aj keď sa potom ľudia vrátili, lebo štát zistil, že nemá financie, aby sa staral o tieto pozemky. Tí ľudia sú tam však v nájme,“ vysvetľuje pre Štandard Katarína.

Obávajú sa, že vyschnú studne

Ak by sa ich farma a pozemky ocitli v druhom ochrannom pásme, nemuseli by z farmy odísť, ale zrejme tam nebudú môcť chovať hospodárske zvieratá, ako to robia teraz. Takisto nebudú môcť ani vykonávať činnosť, akú teraz vykonávajú a ktorá ich živí. Takže ich celoživotný zámer a životný štýl, ktorý majú teraz, sa rozplynie.

„Výstavba je plánovaná na 10 rokov, čo sa môže teoreticky aj predĺžiť. Keď už sa sem človek presťahuje, aby tu mal pokoj, zrazu mu po ceste popri farme, po ktorej prejde denne asi 20 áut, prejde 200 áut, a nie osobných, ale nákladných,“ dodáva Katarína.

Bude tam podľa nej hluk, prach, znečistené ovzdušie zo stavby, čo sú ďalšie veľké obavy. Znepokojuje ju aj to, aký dosah to bude mať na farmu, na ktorú sa viaže aj ich spoločné bývanie a podnikanie.

„Okrem toho, ak by sa to schválilo ako strategická investícia, bývať by sme tu mohli, ale nemohli by sme tu s tým absolútne hýbať. Ani budovať, ani predať, ani pristavať prístrešky, čo je pre farmárov kľúčové. Nič,“ vysvetľuje Katarína.   

Podľa nich si veľa ľudí neuvedomuje ani to, že pri výstavbe nebudú zatopení, ale môžu prísť o zdroj pitnej vody. „Týka sa to širokého okolia, ktoré nie je v záplavovej zóne. Začne sa tu narúšať podložie. Zmienili sa, že priehradný múr má byť kilometer dlhý a 50 metrov vysoký. Neviem si ani predstaviť, aký enormne hlboký a široký bude treba základ,“ dopĺňa René.

Tvrdí, že môžu byť narušené všetky podzemné toky vôd, ktoré tam sú. "Sme tu na lazoch, vodovody tu nie sú. Fungujeme tu roky na studniach. Ak geologickými zásahmi narušia toky podzemných vôd, tak sa môže stať, že okolité obce prídu v studniach o vodu," dodáva.

Ak to tu zahynie, zahynieme všetci

Pre Štandard sa vyjadril aj Štefan, ktorý v dotknutej lokalite žije s manželkou a troma deťmi. Na farme po svojich predkoch žije a hospodári už roky. Priehrada by mala byť doslova iba pár metrov za jeho domom. So slzami v očiach ukazuje na stromy na konci lúky a hovorí, že tie miesta by mali byť zaplavené.

„S manželkou tu hospodárime viac ako 20 rokov. Predtým tu boli moji rodičia i prarodičia. My z toho žijeme. Pestujeme zemiaky, chováme hovädzí dobytok, ošípané či ovce. Síce v malom, ale je to náš život. Neviem, kam by sme išli, kde by sme sa podeli,“ dodáva Štefan.

„Kompetentní najskôr mali prísť sem. Riešiť to s nami, a nie na diaľku. Ja som sa to dozvedel pred týždňom. Doslova z druhej ruky. Zruinuje to veľa ľudí. My tu máme aj citový vzťah. Pán minister hovorí, že je tu päť domčekov. Je to desaťnásobne viac. Až 25 domov bude zaplavených a 28 bude v prvom stupni,“ vysvetľuje farmár pre Štandard.

„Nikoho neodsudzujem, ale pán minister musí prísť sem. Nech si to pozrú naživo a potom môžu riešiť ďalšie plány. Nikto tu z nich nebol a aj touto cestou ich k nám pozývam. Nech vidia aj osudy týchto ľudí. Je tu krásne, ak to tu zahynie, zahynieme všetci,“ konštatuje Štefan.

Výstavba vodnej priehrady by sa mala dotknúť aj známeho bývalého hokejového brankára Jána Lašáka. Ten vo svojom príspevku na sociálnej sieti neskrýval doslova strach a obavy, že môže prísť o chalupu, ktorú zdedil po svojich rodičoch. Aj tú by totiž negatívne postihla výstavba vodnej priehrady.

„Dvadsať rokov som bol vo svete a vždy som sa pýšil, že sa vrátim, chalúpku si sám opravím a zanechám ju zase svojim deťom. Doteraz som si všetko splnil, po kariére si chalupu opravujem štyri roky, štyri krásne roky. A zrazu bum, len tak sa dozviem, že mi to idú zobrať. Áno, zobrať,“ napísal rozhorčený majster sveta z roku 2002.

Obyvatelia dotknutých obcí už spustili petíciu proti schváleniu strategickej investície, ktorú do dnešného dňa podpísalo viac ako 18-tisíc ľudí. "Projekt nebol konzultovaný s dotknutými obcami, ich obyvateľmi, ani s vlastníkmi dotknutých nehnuteľností, pritom sa týka oblasti, ktorá je využívaná a obľúbená u širokej verejnosti na športové a rekreačné účely, ale aj na podnikateľské aktivity a bývanie,“ uvádza sa v nej.

Touto petíciou vyjadrujú nesúhlas s realizáciou projektu v uvedenej lokalite a žiadajú, aby sa od jeho realizácie upustilo.