Nemecko a USA: príbeh lásky a nenávisti

Nemecko, dlhoročný partner Spojených štátov v oblasti obchodu a bezpečnosti, v minulosti výrazne ťažilo zo vzájomnej spolupráce, ale Trumpovo hnutie vníma toto partnerstvo skôr ako toxický vzťah než ako funkčné manželstvo. S Trumpom v Bielom dome sa spojenectvo zdá napäté, nárast vplyvu pravicových strán v blížiacich sa voľbách v Nemecku by však tento kurz mohol zvrátiť.

Priatelia s výhodami

Vzťahy medzi Spojenými štátmi a Nemeckom sa zväčša točili okolo ich spoločných geopolitických cieľov a vzájomných obchodných záväzkov. Obe krajiny zotrvávajú v pozícii kľúčových členov NATO od jeho raných čias s tým, že Spojené štáty sú zakladajúcim členom od roku 1949 a Nemecko spoľahlivým partnerom už sedem desaťročí.

Vojna medzi Ukrajinou a Ruskom bola v posledných rokoch do značnej miery zjednocujúcim prvkom, keďže obe krajiny podporovali obranu Ukrajiny, hoci medzi signalizovanou a realizovanou materiálnou podporou Nemecka pretrváva nepomer.

Steven Sokol, predseda Americkej rady pre Nemecko, vyjadril v novembri 2024 solidaritu medzi národmi takto: „Nemecko bolo a zostáva jedným z našich najbližších spojencov a neochvejným bezpečnostným partnerom.“

Z hospodárskeho hľadiska sú Spojené štáty najväčším obchodným partnerom Nemecka a majú veľký prospech zo značných zahraničných investícií do technológií obnoviteľných zdrojov energie, na ktorých čele stojí tento stredoeurópsky štát, ako aj z takmer milióna amerických pracovných miest, ktoré so sebou prinášajú dcérske spoločnosti nemeckých podnikov.

Napätie vo vzťahu

Hoci ich spojenectvo vyzerá na papieri skvele, skutočnosť je komplikovanejšia. Závislosť Nemecka od vývozu by mohla viesť k hospodárskym problémom, keďže Trump po čerstvo vydanom dekréte o uvalení ciel na Kanadu, Čínu a Mexiko sľubuje uvaliť clá aj na EÚ.

Americký prezident v januári vyhlásil: „Zavediem clá na Európsku úniu? Chcete pravdivú odpoveď alebo vám mám dať politickú odpoveď? Určite, určite.” Keďže takmer desať percent nemeckého vývozu prichádza na americké pobrežie, clo by mohlo destabilizovať čoraz naštrbenejšie vzťahy medzi dlhoročnými spojencami.

V oblasti bezpečnosti považujú zástancovia hesla „Amerika na prvom mieste“ („America First“) americko-nemecké vzťahy za príliš jednostranné. Príspevok Washingtonu do NATO, ktorý je najväčší zo všetkých členov, výrazne prevyšuje skromnú podporu Berlína.

Hoci v roku 2024 Nemecko splnilo cieľ NATO vyčleniť dve percentá HDP na obranu, stále je to výrazne menej ako predchádzajúce výzvy amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý požadoval až päť percent, pričom toto prichádza až po rokoch neplnenia uvedeného cieľa NATO.

Trumpovo hnutie spochybňuje proporcionalitu medzi záväzkami USA a EÚ voči NATO a kladie otázku: priživuje sa EÚ – vrátane Nemecka – a používa na to peniaze amerických daňových poplatníkov? Táto otázka sa stáva relevantnejšou, keď si uvedomíme, že podpora prebiehajúcej vojny na Ukrajine zostáva medzi týmito daňovými poplatníkmi polarizujúca. Trump opakovane pohrozil, že úplne stiahne americkú podporu z NATO, čo by v Nemecku (a celkovo v Európe) spôsobilo rozruch a prinieslo by to so sebou potrebu nového usporiadania vojenských výdavkov.

Z pohľadu Nemecka by sa dalo povedať, že dominancia Spojených štátov v NATO tak aj v minulosti umožňovala ovplyvňovať nemeckú politiku, pričom tento aspekt v ich vzájomnom vzťahu spôsobuje, že Nemecko sa cíti byť skôr zneužívaným partnerom. Trumpove hrozby vystúpenia z paktu určite rozrušili mnohých Nemcov, keďže drvivá väčšina (82 percent) verí, že Aliancia je „dôležitá pre zabezpečenie mieru v Európe“.

Prevažujúci kultúrny vplyv Washingtonu a využívanie jeho dominantného postavenia na trhu mu dáva aj značný vplyv na európskych politikov. Spojené štáty napríklad podporujú zníženie európskej závislosti od ruskej energie a žiadajú, aby európske štáty nakupovali americký plyn. Okrem toho americká politika, ktorá je čoraz viac zameraná proti Číne, vyvíja tlak na EÚ, aby ekonomicky sankcionovala túto ázijskú veľmoc, hoci najmä Nemecko sa tak stále zdráha urobiť pre svoju veľkú závislosť od čínskych ziskov.

Zatiaľ čo prevládajúci americký pohľad na vzťahy s Nemeckom je za posledných osem rokov stále pozitívny, nemecký pohľad priamo súvisí s tým, kto sedí v Bielom dome. Za Trumpa takmer 79 percent opýtaných Nemcov považovalo americko-nemecké vzťahy za „zlé“. Len o rok neskôr za prezidenta Bidena tento podiel klesol na iba 24 percent.

Teraz, keď sa Trump vrátil do Bieleho domu, sa vnímanie pravdepodobne opäť zmení, keďže Nemci budú medzinárodné vzťahy vnímať opäť negatívnejšie. Nemecká verejná mienka by však mohla byť na pokraji výraznej zmeny v dôsledku rastu nemeckej pravice.

Rozvod po dobrom?

Zatiaľ čo si Trump a Nemecko v snahe zachovať status quo naďalej budú podávať ruky a zároveň rozdávať údery, víťazstvo pravice v blížiacich sa nemeckých voľbách by mohlo ich spojenectvo zlepšiť. Z kultúrneho hľadiska sa vzrastajúca pravicová AfD v Nemecku hodnotovo zhoduje s pravicovými silami vo Washingtone.

Napríklad programy Amerika na prvom mieste a Nemecko na prvom mieste majú spoločné ciele v oblasti kontroly prisťahovalectva, podpory priemyslu na pevnine, zníženia dotácií pre drahé projekty obnoviteľných zdrojov energie a rýchleho ukončenia vojny na Ukrajine.

Okrem toho Trumpovi spojenci, konkrétne jeho pravá ruka a technologický miliardár Elon Musk, vyjadrili podporu AfD. Podobne mnohí významní členovia AfD sa tešili z víťazstva Trumpa, čo poukazuje na novoobjavenú synergiu medzi tímom Trump/Musk a vedením AfD.

AfD aj Trumpova administratíva napríklad presadzovali diplomatické riešenia na ukončenie vojny na Ukrajine, hoci AfD – mnohými médiami charakterizovaná ako „proruská“ – zaujala ešte tvrdší postoj, keď sa vyslovila za stiahnutie nemeckej vojenskej pomoci z tejto východoeurópskej krajiny. Inak obe strany presadzujú nacionalistické platformy, ktoré uprednostňujú blaho svojej domovskej krajiny pred spojenectvami a nadnárodnými organizáciami.

Paradoxne však práve ich nacionalistické platformy, ktoré historicky oslabujú spojenectvá, môžu Nemecko a USA zblížiť tým, že zachovajú ich kultúrnu zhodu a zároveň dosiahnu svoje nezávislé politické ciele. Nacionalistickejšie Nemecko by mohlo privítať obmedzenie americkej stopy v Európe nie z nenávisti, ale skôr z dôvodu spoločnej vízie vo veci smerovania k národnej nezávislosti a odklonu od ťažkopádnych nadnárodných organizácií.

Nemecko a Spojené štáty môžu v súvislosti s blížiacimi sa nemeckými voľbami čoskoro vstúpiť do paradoxného vzťahu. Mohlo by nacionalistickejšie Nemecko pod vedením AfD v skutočnosti zlepšiť svoje vzťahy s USA tým, že si zachová zdravý odstup medzi politikou Amerika na prvom mieste a Nemecko na prvom mieste?

Americká ľudová múdrosť, ktorá hovorí, že dobré ploty robia dobrých susedov, by sa mohla v prípade nezávislejšieho Nemecka ukázať ako pravdivá, čím by sa americko-nemecké vzťahy povýšili na rovnocenné. Ak v Nemecku prostredníctvom AfD zvíťazí rovnaký duch Trumpovho hnutia, rozvod po dobrom môže byť pre Nemecko, USA a Západ len to najlepšie.