Pasenie dobytka v národných parkoch má byť ľahšie. Huliak chce pozemky pod Takáčom

Začiatkom roka predložili poslanci SNS a nezaradení poslanci z Národnej koalície dva návrhy na zmenu zákona o ochrane prírody.

Poslanci SNS Adam Lučanský, Milan Garaj a Dagmar Kramplová pripravovali novelu v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia (MŽP). Legislatívne zmeny predstavili na tlačovej konferencii spolu so štátnym tajomníkom evirorezortu Filipom Kuffom.

Zmenou zákona chcú zmeniť proces vydávania povolení na pasenie hospodárskych zvierat na chránených územiach, ktoré sa nachádzajú väčšinou v národných parkoch.

Štátna ochrana prírody pasenie dobytka podporuje

Pokiaľ by sa prijala predkladaná novela, na území s druhým stupňom ochrany by sa už nevyžadoval súhlas orgánu Štátnej ochrany prírody (ŠOP) na pasenie, napájanie, preháňanie a nocovanie hospodárskych zvierat na voľných ležoviskách, ani na ich ustajnenie mimo stavieb alebo zariadení pri veľkosti stáda nad 30 dobytčích jednotiek.

V treťom a štvrtom pásme ochrany by mal chovateľ takýto zámer písomne oznámiť orgánu ochrany prírody. ŠOP bude mať 15 dní na podanie nesúhlasného stanoviska, pokiaľ tak neurobí, chovateľ môže svoje hospodárske zvieratá v chránenom území pásť.

Štátna ochrana prírody pasenie hospodárskych zvierat v územiach s tretím a štvrtým stupňom ochrany odporúča. „Z odborného hľadiska je jednoznačné, že v 3. a 4. stupni ochrany je v mnohých prípadoch veľmi potrebné hospodárenie formou pasenia hospodárskych zvierat,“ odpovedal na otázku Štandardu Odbor komunikácie a propagácie ŠOP.

Zároveň ochrana prírody dodala, že každá lokalita sa má posudzovať špecificky a úrady MŽP by mali mať kompetenciu na zabránenie vzniku škôd v chránených územiach.

Zonácia je podmienkou Plánu obnovy

Nezaradení poslanci z Národnej koalície Rudolf Huliak, Roman Malatinec, Ivan Ševčík a Pavel Ľupták navrhujú, aby štátne pozemky v národných parkoch spravovali úrady ministerstva pôdohospodárstva, ktoré vedie Richard Takáč zo Smeru.

Rudolf Huliak (zľava) a Roman Malatinec. Foto: Jaroslav Novák/TASR

V praxi by to vyzeralo tak, že lesné pozemky by spravovali Lesy Slovenskej republiky a ostatné parcely by spravoval Slovenský pozemkový fond (SPF).

Podmienkou zonácie národných parkov, vďaka ktorej Slovensko môže čerpať peniaze z Plánu obnovy, je to, aby národné parky spravovali lesy vo vlastníctve štátu. Tá sa uskutočnila v národných parkoch Slovenský kras, Muránska planina, Slovenský raj, Pieniny a Veľká Fatra. Do roku 2030 má zonáciou prejsť ešte Tatranský národný park, Národný park Nízke Tatry, Malá Fatra a Poloniny.

Michal Kiča (Demokrati) tvrdí, že novela huliakovcov môže narušiť čerpanie peňazí z Plánu obnovy. „Dôsledkom prijatia tohto návrhu zákona by bolo okrem finančných sankcií pozastavenie ďalších žiadostí o platby až do obnovenia stavu pred zvratom reformy. Nateraz ide o ohrozenie 3,39 mld eur zo zvyšných piatich žiadostí o platbu,“ uviedol Kiča. Myslí si, že novela by umožňovala drancovanie národných parkov.

Poslanec Malatinec 21. januára pre Denník N povedal, že sa plánuje rozprávať s vicepremiérom pre Plán obnovy Petrom Kmecom (Hlas), aby sa čerpanie týchto finančných prostriedkov neohrozilo. „Ešte som sa s vicepremiérom nerozprával, v priebehu februára s ním mám o tom komunikovať,“ uviedol pre Štandard Malatinec.

Dôvodová správa predkladanej legislatívnej zmeny neobsahuje zdôvodnenie prechodu pozemkov pod ministerstvo pôdohospodárstva.

„Celkovo štát väčšinou iba prikazuje alebo nariaďuje. Kompenzácie pre majiteľov tých pozemkov, samosprávy atď. neprichádzajú. Nemáme to na Slovensku nastavené, takže chceme diskusiu, aby sme otvorili túto tému,“ vyjadril sa Malatinec s tým, že o bližších detailoch nemôže teraz viac povedať.

Dodal, že štvorica predkladateľov rokuje s koaličnými partnermi. Zmena zákona by sa mohla prerokovať na marcovej schôdzi Národnej rady.

(tasr, lh)