Szijjártó: Sankcie voči Rusku zašli priďaleko a spôsobili obrovské škody hospodárstvu EÚ

Šéf maďarskej diplomacie sa nestretol s nikým z vlády, ale v programe mal stretnutie s Andrejom Babišom. Premiér Petr Fiala sa proti tomu ohradil slovami, že „český minister zahraničných vecí určite tajne nenavštevuje iné krajiny, aby kritizoval ich vlády a podporoval opozíciu“. Maďarsko-české vzťahy a vôbec súdržnosť Vyšehradskej štvorky v rámci EÚ boli už predtým vystavené skúške. Len tri dni pred Szijjártóovou cestou do Prahy vyšlo najavo, že Česká republika sa pripojí k žalobe Európskej komisie proti Budapešti. 

Čo viedlo českú diplomaciu k tomuto nezvyčajnému kroku? Zákon o ochrane štátnej suverenity, ktorý predovšetkým zakazuje financovanie politických strán zo zahraničia. Naši vládni politici však v súkromí priznávajú, že ich odpor k Viktorovi Orbánovi je spôsobený najmä rozdielnymi názormi na rusko-ukrajinskú vojnu.

Maďarsko bolo celý čas kritizované za to, že zastáva neutrálny postoj k ruskej vojne proti Ukrajine a že je vlastne proruské. Ste?

Táto stigmatizácia Maďarska podľa mňa celkom jasne ukazuje, ako veľmi v poslednom čase klesla úroveň intelektuálnej diskusie v Európe. Ak nekriticky alebo s nedostatočným nadšením neopakujete mainstream, okamžite vás stigmatizujú: priateľ Lavrova [takto býva vykresľovaný Lavrovov rezortný kolega Szijjártó, od ktorého v roku 2021 dostal Rad priateľstva, pozn. red.], Putinov špión, propagandista Kremľa. Čo je smutné, pretože tam, kde nie je priestor na racionálnu diskusiu o takej dôležitej téme, akou je vojna na Ukrajine, sa nedajú prijať dobré rozhodnutia.

Keď sme sa pokúsili diskutovať o skutočných dôsledkoch politiky EÚ na Ukrajine, namiesto toho, aby sme predložili fakty na stôl a vymenili si argumenty a protiargumenty, okamžite sme boli stigmatizovaní. Keď sme sa pýtali, ako je možné, že komisár EÚ pre sankčný režim voči Rusku David O'Sullivan predniesol 45-minútovú prezentáciu o tom, akými rôznymi spôsobmi sa sankcie obchádzajú, a potom pri rekapitulácii len konštatuje, že sankčný režim bude fungovať tak, ako má, a keď sa nad tým pozastavíme, sme stigmatizovaní.

Teraz sa však ukazuje, že sme mali pravdu. Keď EÚ začala uplatňovať sankcie, očakávalo sa, že sankcie položia Rusko na kolená a prinútia ho prestať bojovať. O tri roky a 15 balíkov sankcií neskôr si Rusko nielenže nekľaklo na kolená, ale ani neprestalo bojovať. Možno je čas hľadať iné riešenie.

Niektorí by mohli namietať, že sankcie nezašli dostatočne ďaleko.

Naopak, sankcie zašli príliš ďaleko a spôsobili obrovské škody európskemu hospodárstvu. Stačí sa pozrieť na Maďarsko: za posledné tri roky sme v dôsledku sankcií prišli o približne 19 miliárd EUR. Šesť až sedem miliárd eur ročne na škodách pre maďarské hospodárstvo. Nie sme zodpovední za túto vojnu, nezačala sa pre nás, a napriek tomu za ňu stále platíme.

A viete, čo nemôžem akceptovať? To, že kým my naďalej platíme za vojnu, ktorá nie je naša, tí, ktorým prinášame obete, neustále ohrozujú našu energetickú bezpečnosť. Zatiaľ čo my podporujeme Ukrajinu, Ukrajinci sa k nám správajú, akoby to bola ich veľkorysosť, že im môžeme pomáhať. Čo je moc, to je moc.

Nie je trochu egoistické očakávať, že sused, ktorý je vo vojne, sa bude správať kultivovane ako v čase mieru?

Náš sused je vo vojne a my sme uskutočnili najväčšiu humanitárnu operáciu v našich dejinách. Z nejakého dôvodu sa to nehovorí, ale prijali sme 1,4 milióna utečencov z Ukrajiny.

Väčšinou pokračovali ďalej cez Maďarsko.

Niektorí zostali u nás, niektorí len na chvíľu - ale ktokoľvek prišiel, pustili sme ho k nám, dostal bezplatný prístup k vzdelaniu, bezplatný prístup k zdravotnej starostlivosti, pustili sme ho na trh práce. Dnes sme číslo 1 a niekedy číslo 2 v dodávkach elektriny na Ukrajinu, ale ani to nestojí za reč. Nemyslím si, že je prehnané naše očakávanie žiadať Ukrajincov, aby nebombardovali infraštruktúru Južného prúdu - čo presne urobili v januári tohto roku.

Ostreľovali túto infraštruktúru na ruskom území, ale chápem vás správne, že to považujete za útok na vaše záujmy?

Áno, pretože odtiaľto dostávame dodávky plynu. A keď Ukrajinci útočia na naše dodávky, logicky útočia aj na našu energetickú bezpečnosť. Alebo keď sa rozhodli čiastočne zablokovať tranzit ruskej ropy do Maďarska, nemôžem sa nepýtať: prečo nám to robia? Aj my sme ich žiadali, aby neútočili na infraštruktúru ropovodu Družba, že to nepoškodí len Rusov, ale aj nás. Viete, energia je fyzika. Dnes je fyzikálne nemožné zásobovať Maďarsko bez ruského plynu a ropy. Prečo? Pretože sme vo vnútrozemí, rovnako ako vy. Pokiaľ ide o plyn, máme prepojenú sieť so šiestimi zo siedmich susedov. Chceli sme sa spojiť aj so siedmym, ale Slovinsko, žiaľ, nebolo také ochotné. Aj tak však nie sme schopní pokryť našu spotrebu bez surovín z Ruska. Nie je to naša chyba, je to naša poloha v Európe.

Povedali by ste, že interpretácia tejto vojny sa dnes vyvíja vaším smerom? Donald Trump niekedy formuluje veci rovnako ako vaša administratíva už dlhší čas - že jedným z dôvodov vojny bola perspektíva členstva Ukrajiny v NATO a že chápe Rusov, keď ich to znepokojuje.

Iste. Európska únia a Spojené štáty sa za minulej administratívy dostali k červenej línii. Nasledovali stovky miliárd eur pomoci Ukrajine a hromada zbraní. Ale realita na bojisku bola celý čas v prospech Ruska. Bez ohľadu na finančnú a vojenskú pomoc Ukrajine je to Rusko, ktoré postupuje na frontovej línii, nie Ukrajina. Rusko naďalej okupuje Ukrajinu, nie je to Ukrajina, ktorá obsadila územie Ruska. Ukrajina túto vojnu jednoducho nemôže vyhrať. To je predsa také očividné.

Ak teda chcete, aby Ukrajina bola pri rokovacom stole čo najsilnejšia, rokovania sa musia začať ešte dnes. Zajtra bude Kyjev slabší ako dnes a pozajtra bude slabší ako zajtra. Myslím si, že najväčším hriechom, ktorého sa EÚ a Bidenova administratíva dopustili, bolo toto popieranie reality. Správali sa, akoby Ukrajina mohla vyhrať vojnu.

Možno si to naozaj mysleli, aspoň na jar 2022.

Prepáčte, ale potom máme ešte väčší problém, lebo máme do činenia s ľuďmi, ktorí nemajú schopnosť viesť čokoľvek, nieto ešte svoju vlastnú krajinu. Ak si myslíte, že môžete poraziť Rusko v konvenčnej vojne, ste zaslepený.

Čo očakávate od prezidenta Trumpa? Myslíte si, že Washington bude mať teraz rovnaký názor na vojnu ako vy? Trump má niekedy ostré slová na adresu Vladimira Putina.

Poviem to takto: Keďže európski lídri stratili v očiach ruského vedenia dôveryhodnosť, je jasné, že Rusi nebudú akceptovať žiadne európske sprostredkovanie. Jediný, kto má dostatočný vplyv a dôveryhodnosť na oboch stranách, je nový prezident USA. Veľký pokrok sa už dosiahol v tom zmysle, že odkedy sa Trump vrátil, môže aspoň hovoriť o potrebe usilovať sa o mier a rokovať.

Pred jeho návratom sme boli vystavení obrovským útokom, kedykoľvek sme len zašepkali slovo mier. Som presvedčený, že priama komunikácia medzi Rusmi a Američanmi je najlepšou nádejou na zmierlivé riešenie. Možno si spomínate, že sme neustále zdôrazňovali, že komunikačné kanály medzi Ruskom a Západom by mali zostať otvorené, že keď sa tieto kanály uzavrú, môžeme zabudnúť na mier alebo aspoň na šancu dosiahnuť mier. Preto teraz držíme palce, aby sa uskutočnili priame americko-ruské rozhovory. To je jediná šanca, že sa vojna jedného dňa skončí.

Na ostatnom samite EÚ podporil najnovší balík sankcií proti Rusku aj váš premiér. Čo ste za to dostali?

V prvom rade jasne hovorím, že myšlienka, že sankciami sa niečo dosiahne, je nezmysel. Nedosiahli stanovené ciele, namiesto toho spôsobili ťažkosti európskemu hospodárstvu.

Prečo potom premiér Orbán hlasoval za tento nezmysel?

Bolo zrejmé, že ostatných 26 vlád to vidí inak ako my. Preto sme sa sústredili na to, aby v sankciách nebolo nič, čo by fatálne poškodzovalo naše národné záujmy. Preto sme sa dôrazne postavili proti všetkým návrhom, ktoré sú zamerané na energetiku. Poliaci, Pobalťania a Škandinávci vždy chceli do sankcií zahrnúť energetiku: jadrovú energiu, plyn, ropu a konkrétne ropovod Družba. Chceli to všetko obmedziť. A my sme vždy jasne povedali, že v takom prípade ich budeme vetovať. Na úrovni EÚ sme mali veľmi tvrdé debaty, pretože sme za nimi išli s tvrdým stanoviskom: nie, nie a nie energetickému sektoru v balíkoch sankcií.

Prečo sme rozšírenie sankčného režimu teraz nevetovali? Európska komisia nám poskytla záruky bezpečnosti našich dodávok energie a prisľúbila, že bude vyvíjať tlak na Ukrajinu, aby nenarušila dodávky ropy a neútočila na ropovod TurkStream. Komisia prisľúbila, že sa zapojí do rokovaní o obnovení tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu. Zasadala Rada ministrov zahraničia a ja som mal jasný mandát od predsedu vlády, že s predĺžením sankčného režimu môžem súhlasiť len vtedy, ak budú poskytnuté tieto záruky. Teraz si počkajme, ako sa to vyvinie. V marci sa uskutoční ďalšie hlasovanie o predĺžení sankcií, tentoraz však nie na ruský tovar, ale na ľudí. Ak uvidíme, že tieto záruky nefungujú, predĺženie sankcií jednoducho nepodporíme.

A čo výnimka na dovoz produktov vyrobených z ruskej ropy? Tá vyprší v júni.

Ani tu nechceme, aby sankcie poškodili naše národné záujmy, najmä v energetickom sektore. Budeme chcieť výnimku predĺžiť.

Ďalší spor medzi Európskou komisiou a Maďarskom sa týka vášho zákona o ochrane národnej suverenity. Tento týždeň sa česká vláda rozhodla pripojiť v tomto prípade ku Komisii ako vedľajší účastník.

Aké priateľstvo!

Prečo ste cítili potrebu prijať tento zákon?

V posledných rokoch sme boli svedkami pomerne mnohých pokusov o zasahovanie do našej domácej politiky. Pred poslednými voľbami v roku 2022 boli prostredníctvom rôznych kanálov zo Spojených štátov investované desiatky miliónov dolárov do našich oponentov, či už išlo o opozičné strany, opozičné médiá alebo opozičné mimovládne organizácie. To je v demokracii neprijateľné.

Boli to vládne alebo súkromné peniaze?

Oboje. Išlo to cez ministerstvo zahraničných vecí USA, cez ich veľvyslanectvo, cez fondy, cez mimovládne skupiny.

Aj prostredníctvom dnes už známej Americkej agentúry pre medzinárodný rozvoj, USAID?

Áno. A som veľmi rád za to, čo teraz urobil prezident Trump. Dal jasne najavo, že už nechce financovať intervencie v iných krajinách, ktoré nie sú v záujme Spojených štátov. Sme spojencami Spojených štátov v NATO, a napriek tomu financovali nepriateľské aktivity v našej krajine - aby sme zmenili našu politiku, politiku nulovej migrácie, žiadnej vojny, žiadneho genderu. S týmto programom sme jednoznačne vyhrali voľby.

Aj keď akosi chápem, že Bidenova administratíva nebola spokojná s vaším postojom k vojne a Rusku, nerozumiem, prečo ich tak dráždila napríklad vaša imigračná politika. Čo je ich do toho?

Pretože sami mali inú imigračnú politiku a prekážalo im, že európsky spojenec hovorí veci inak a k tomu nahlas.

Možno sa im to nepáčilo aj preto, že ich oponenti doma, Trump a MAGA, vám za to tlieskali.

Určite. Predchádzajúcej administratíve sa nepáčilo naše priateľstvo s prezidentom Trumpom. A veci, ktoré nám robili: napríklad chceli od nás, aby sme súhlasili s globálnym minimom dane z príjmu právnických osôb. To sme do poslednej chvíle odmietali. Nová americká administratíva od globálnej minimálnej dane ustúpila. Dane, do ktorej nás tlačila predchádzajúca administratíva. Alebo nás nútili, aby sme im dali zoznam našich občanov narodených mimo Maďarska. Opäť sme to odmietli, a tak niektorých z nich zablokovali systémom ESTA. [Zjednodušený vízový systém, pozn. red.]

Alebo tesne pred odchodom Bidenova administratíva zaradila Antala Rogána, ministra zodpovedného za tajné služby, na Magnitského zoznam. [Sankčný zoznam pre zahraničné osoby podozrievané z defraudácie či korupcie, pozn. red.] To nie je práve priateľské správanie. Snažili sa urobiť všetko pre to, aby nás doma oslabili.

Očakávate, že za Trumpa sa toto zasahovanie zastaví?

Áno. Zastavenie platieb USAID je jasným signálom. A ak tomu správne rozumieme, nielenže tieto prostriedky znižujú, ale aj prepúšťajú ľudí, ktorí tento systém riadili.

A čo Európska komisia, tiež zasahovala do maďarskej politiky?

Samozrejme. Zmrazením dotácií EÚ alebo opatreniami v oblasti právneho štátu. Didiera Reyndersa, ktorý bol v minulej Komisii tým, ktorý proti nám začal konanie pre údajné nedostatky v oblasti právneho štátu, teraz vyšetruje belgická polícia pre pranie špinavých peňazí. Chápete? Celé je to také absurdné. Inak nám Komisia robí to, čo kedysi robila Poľsku. Im zasahovala do politiky tým, že v podstate ľuďom hovorila: Poliaci, nedostanete fondy EÚ, kým nezmeníte vládu.

Financuje Európska komisia aj nejaké mimovládne organizácie vo vašej krajine?

Samozrejme, je to prostredníctvom týchto fondov EÚ.

Prečo si myslíte, že česká vláda teraz pocítila potrebu pripojiť sa ku konaniu proti Maďarsku v súvislosti so zákazom financovania politiky zo zahraničia?

Ak mám byť úprimný, je to pre nás sklamanie. Stále považujeme Českú republiku, český národ za priateľov. My Maďari si český národ absolútne vážime. Nikdy by sme neurobili takýto nepriateľský krok voči vám, aj keď môžu byť veci, v ktorých sa naše vlády nezhodnú. Nikdy ste nepočuli maďarského politika urážať českých politikov. Každé ráno dostávam na stôl z nášho veľvyslanectva takúto hrubú správu o výrokoch niektorých vašich vládnych politikov na adresu Maďarska.

Nerozumiem tomu. Chápem, že niektoré veci vidíme inak. No a čo? Mali by sme sa navzájom rešpektovať a sústrediť sa na veci, v ktorých sa zhodneme a môžeme spolupracovať. Takýto krok jednoducho nemožno považovať za nič iné ako nepriateľský akt. Dúfam, že budúca česká vláda zaujme k Maďarsku a maďarskému ľudu iný postoj.

Viem, že niektorých politikov z ODS, ktorá sa k vám tradične správa priateľsky a nevyhľadáva spory s Viktorom Orbánom, nahnevalo, keď Orbán pred poslednými voľbami sprevádzal Andreja Babiša na mítingu v Ústí nad Labem. Bolo to potrebné?

Pozrite sa, Babiš a Orbán sú dobrí priatelia. Premiér Babiš nikdy neurážal Maďarsko, vždy sa k nám správal priateľsky. Za Babiša sa naše vzťahy dostali na doteraz najvyššiu úroveň. Pomohli sme Českej republike, keď ste potrebovali vakcíny. Babiš pomohol Maďarsku, keď sme potrebovali politickú pomoc, napríklad v otázke migrácie, a poslal vašich policajtov na našu južnú hranicu. Vždy nám pomáhal, my sme vždy pomáhali jemu. A bolo jasné, že ak potom pozve nášho premiéra, náš premiér príde. Ale vždy rozlišujeme medzi politickou príbuznosťou a medzištátnymi vzťahmi. Rešpektujeme rozhodnutie českých voličov a chceme spolupracovať s vašou súčasnou vládou. Nikdy sme však nemali dojem, že táto česká vláda to cíti rovnako. Bohužiaľ, bohužiaľ.

Ako si to vysvetľujete?

Nemám predstavu, spýtajte sa ich. Nechápem, prečo majú potrebu nás denne urážať.

Aký bol účel vašej cesty do Prahy? Denník N dokonca uviedol, že ste boli na tajnej návšteve.

Nezmysel. Prišiel som z troch dôvodov, všetky sú legálne. Stretol som sa s Andrejom Babišom a Karlom Havlíčkom.

Zasahovanie do českej vnútornej politiky.

Nechápem, aký je problém s tým, že bývalého premiéra navštívil minister zahraničných vecí. Ak váš minister zahraničných vecí príde do našej krajiny a navštívi maďarské politické subjekty, budem to brať ako úplne prirodzenú vec. V Európskom parlamente sedíme v jednej frakcii s hnutím ANO. Možno bude ANO opäť vládnuť. Prebiehajúce konzultácie považujem za niečo absolútne nevyhnutné.

Po druhé som sa stretol so šéfom spoločnosti Innogy. Viete, že Innogy v Českej republike vlastní maďarská skupina MVM. Otázka bezpečných dodávok energie pre našu časť Európy je kľúčová. Zvyčajne vyhľadávam diskusie s energetickými spoločnosťami, zaujíma ma pohľad odborníkov, mám záujem o seriózne informácie z odvetvia.

Po tretie naša vláda finančne prispela na internát v centre Prahy pre maďarsky hovoriacich študentov. Nachádza sa vo farskom kostole svätej Hedvigy, kde slúži omšu maďarský kňaz. V Českej republike študuje veľa Maďarov. Samozrejme, o mojej ceste sme riadne informovali české ministerstvo zahraničných vecí a bol som pripravený stretnúť sa s vaším ministrom, ak bude mať čas.

Práve odcestoval na návštevu USA.

To je pravda. Ale stretávam sa s ním každý mesiac na Rade ministrov. S Janom Lipavským som nikdy nemal žiadny konflikt. Aj keď ho novinári mnohokrát vyprovokovali, aby hovoril zlé veci o Maďarsku, bol v tomto smere veľmi rezistentný. Osobne si ho za to vážim.

A ešte jedna vec: Myslíte si, že keď sa vojna skončí, uľahčí to spoluprácu medzi pravicou a populistickou pravicou v EÚ?

Nemyslím si, že vojna tu hrá až takú zásadnú úlohu. Ak ste suverénny, ste suverénny bez ohľadu na to, čo sa deje za hranicami.

Mám na mysli najmä spoluprácu medzi vašimi Patriotmi pre Európu a skupinou Európskych konzervatívcov a reformistov, ktorej súčasťou je aj česká ODS. Tam by koniec vojny mohol uľahčiť vzťahy, nie?

To je pravda. Keď z agendy zmizne vojna, zmizne aj vec, v ktorej nenachádzame vzájomnú zhodu. Ale zase, ak ste suverénny, ste suverénny za každých okolností.

Péter Szijjártó (1978)

Narodil sa za československými hranicami v Komárome. Po štúdiu medzinárodných vzťahov a športového manažmentu je od roku 2002 poslancom za stranu Fidesz. V roku 2010 sa stal prvým hovorcom a o štyri roky neskôr ministrom zahraničných vzťahov a zahraničného obchodu v Orbánovej vláde. Je ženatý a má dve deti.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.