Nemecko malo svoj vlastný kurz v oblasti čínskych vzťahov, a to na veľké sklamanie Emmanuela Macrona, ktorý opakovane – a celkom márne – volal v tejto otázke po koordinácii s Berlínom.
Aj podpora Ukrajiny v konflikte s Ruskom viedla k podobnému nesúladu. Olaf Scholz vyzýva na mierové rozhovory medzi Ukrajinou a Ruskom už od septembra 2024, zatiaľ čo Emmanuel Macron navrhol, aby spojenci vyslali vojakov, ktorí by Ukrajine pomohli bojovať priamo na jej území.
Kým Scholz výrazne podporil obchodnú dohodu s krajinami združenia Mercosur v Latinskej Amerike, Emmanuel Macron sa zaviazal, že dohodu, naopak, nikdy nepodporí. Dohodu nakoniec Európska komisia podpísala v decembri 2024 proti Macronovej vôli.
Okrem toho mali obaja lídri medzi sebou hlboké nezhody v oblasti energetickej politiky. Zatiaľ čo sa Macron stal silným zástancom jadrovej energie, Scholz nechal zatvoriť posledné nemecké jadrové elektrárne ešte v roku 2023.
Perspektívu víťazstva Friedricha Merza v najbližších všeobecných voľbách tak Paríž vníma ako príležitosť na oživenie francúzsko-nemeckých vzťahov.
Prísľub obnovy
Presne toto bol jeden z hlavných prísľubov lídra CDU po jeho zvolení za predsedu kresťanských demokratov v roku 2022 a Merz odvtedy tento záväzok opakovane potvrdzuje. Počas svojho januárového rozhovoru s bývalým nórskym ministrom financií Børgeom Brendom na Svetovom ekonomickom fóre v Davose Merz povedal: „Mám veľmi blízky vzťah s Emmanuelom Macronom a pravidelne sa stretávame a diskutujeme o týchto otázkach.“
Narážal pritom na viaceré nezhody medzi Nemeckom a Francúzskom. Konkrétne na tú o spoločnom kapitálovom trhu, ktorý prezident Macron podporuje spoločne s obchodnou dohodou so združením Mercosur.
Pokiaľ ide o druhú uvedenú otázku, líder CDU trval na tom, že „musíme prekonať naše nezhody v otázke dohody s Mercosurom. Dotiahnuť do konca obchodnú dohodu CETA s Kanadou trvalo príliš dlho pre nekonečné diskusie“.
Dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a juhoamerickými krajinami združenými v Mercosure predstavuje pre francúzsky poľnohospodársky sektor citlivú otázku. Mnohí farmári sa obávajú, že táto dohoda umožní preniknutie lacnejšieho hovädzieho mäsa a obilnín z Latinskej Ameriky na trhy EÚ, čo povedie k zníženiu cien.
Spomínaná zmluva umožňuje juhoamerickým krajinám predať do Európy až 99-tisíc ton hovädzieho mäsa, milión ton kukurice bez dovozného cla a podľa doterajších dohôd taký objem pšenice a krmiva, aký uznajú za vhodný. Nemecku na druhej strane dohoda s krajinami Mercosuru prináša mnoho výhod, v neposlednom rade pre jeho vývoz v automobilovom a chemickom sektore.
Čínske strasti
Ďalším významným zdrojom treníc medzi Francúzskom a Nemeckom je vzťah s Čínou. V posledných troch rokoch bola obchodná politika odchádzajúceho kancelára smerom k Pekingu v rozpore s pokusmi Emmanuela Macrona podporovať v tejto otázke spoločný európsky postup.
Skutočnosť, že Scholz v apríli 2024 odmietol pozvanie Emmanuela Macrona, aby sa zúčastnil na štátnej návšteve Si Ťin-pchinga, prijali v Paríži ako znak toho, že Scholz nemal záujem zladiť svoje kroky s Francúzskom. Namiesto toho Scholz navštívil Pobaltie.
Čínske elektrické autá, lacnejšie a neraz rovnako dobré ako nemecké, značne poškodili nemecký automobilový priemysel. Zároveň stúpajúce náklady na elektrickú energiu v Nemecku od začiatku vojny na Ukrajine spôsobili, že nemeckí výrobcovia čelia bezprecedentnej kríze. Od pandémie a najmä od začiatku vojny na Ukrajine sa Scholz snaží sprostredkovať dohody s Čínou, ktoré by podporili nemeckých výrobcov.
Dajte šancu mieru
Pokiaľ ide o vojnu na Ukrajine, koordinácia medzi Francúzskom a Nemeckom nebola o nič lepšia. Paríž pravidelne karhá nemeckého kancelára za to, že neustále odmieta posilniť ukrajinský vojenský arzenál novými typmi zbraní a vyzýva na mierové rozhovory. Scholzove typicky nemecké pacifistické ambície ostro kontrastovali s pomerne jastrabím prístupom francúzskeho prezidenta, ktorý bol motorom väčšiny politík EÚ v rámci pomoci Ukrajine.
Nakoniec sa Zelenského hlavným partnerom v západnej Európe po britskom premiérovi stal práve Emmanuel Macron. Scholzovi však treba priznať, že Nemecko je z celej EÚ doposiaľ najväčším prispievateľom v podpore Ukrajiny. V rokoch 2022 až 2024 získala Ukrajina od Nemecka pomoc vo výške 44 miliárd eur vrátane vojenskej pomoci vo výške 10,6 miliardy eur.
Ihneď po začiatku vojny na Ukrajine Scholz poskytol Bundeswehru (nemeckej armáde) dodatočné finančné prostriedky vo výške 100 miliárd eur a zaviazal sa zvýšiť rozpočet na obranu na dve percentá nemeckého HDP. Naopak, Francúzsko poskytlo Ukrajine len osem miliárd eur vrátane vojenského vybavenia vo výške 2,6 miliardy eur, čo zaostáva nielen za Spojeným kráľovstvom, ale aj za Dánskom, Holandskom a Švédskom. Navyše rozpočet Francúzska na obranu zostáva ďaleko od úrovne dvoch percent HDP, hoci je to jeho ambíciou.
Jednotný front voči Trumpovi
Macronova pozícia z hľadiska vzťahov medzi EÚ a USA je v súlade s Merzovým želaním mať koordinovanú politiku EÚ vo vzťahu k novej Trumpovej administratíve, ktorá tu počas Bidenovej éry chýbala.
Už od konca druhej svetovej vojny má Nemecko so Spojenými štátmi užšie väzby ako ktorákoľvek iná európska krajina okrem Spojeného kráľovstva. Tieto väzby by sa však mohli oslabiť, ak Donald Trump uvalí silné clá na vývoz EÚ do USA, ktorý je z veľkej časti práve nemecký. Doteraz bol obchodný prebytok Nemecka s USA zďaleka najväčší v EÚ: 65 miliárd eur v roku 2024, zatiaľ čo obchodný deficit USA dosiahol v tom istom roku 150 miliárd eur.
A nakoniec – pokiaľ ide o jadrovú energiu, Merz označil zatvorenie jadrových elektrární za „chybu“ a sľúbil, že po tom, ako bude zvolený, niekoľko z nich znovu otvorí.
Merz aj Macron veria vo voľný trh a sú pragmatici, ktorí by mohli urobiť veľa pre podporu dobrých francúzsko-nemeckých vzťahov. Stabilita ich vlád bude rozhodujúca pre nadviazanie a udržanie si dobrých vzťahov.
Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že Merz – aj keď má veľký náskok pred populisticko-pravicovou AfD a Scholzovou SPD – možno bude musieť vládnuť ako súčasť koalície, ktorá by mohla zahŕňať SPD a Zelených. Macron, ktorý má zmiešanú vládu a parlament bez jasnej väčšiny, v súčasnosti čelí svojim vlastným výzvam, s ktorými si musí poradiť a ich počet v nasledujúcich dvoch rokoch môže pokojne narastať.