Poukázal pritom na to, čo vníma ako pokrytectvo liberálno-progresívneho spektra: „Keď čitateľovi New York Times poviete: ‚Demokracia je zlá,‘ trochu ho to šokuje. Ale keď im poviete: ‚Politika je zlá‘ alebo dokonca ‚Populizmus je zlý‘, povedia si: ‚Samozrejme, toto sú hrozné veci‘.“
Konštatoval, že mnohí čitatelia New York Times by súhlasili s tvrdením, že politiku a zákony by mali vytvárať múdri odborníci, právnici či profesori. „Potom si uvedomíte, že to, čo vlastne schvaľujete, je skôr aristokracia než demokracia,“ dodal.
Yarvin má pravdu, keď hovorí, že s americkou demokraciou sú nespokojní pravicoví, ako aj ľavicoví voliči, republikáni aj demokrati. Podľa prieskumov spoločnosti Gallup sa spokojnosť s demokraciou od konca studenej vojny prepadla o polovicu. V roku 1991 bolo s fungovaním demokracie spokojných 60 percent respondentov, dnes je to už len okolo 30 percent. Prieskumy tiež hovoria, že republikáni aj demokrati za hrozbu pre demokraciu považujú práve jeden druhého. Nie je prekvapivé, že v tejto situácii sa Yarvinovi darí svoje obecenstvo rozširovať.
Kto je Curtis Yarvin a čo navrhuje
Yarvin sa narodil do sekulárneho liberálneho prostredia. Jeho otec bol diplomat, ktorý pochádzal z rodiny židovských komunistov. Podobne ako mnohí iní neortodoxní americkí pravičiari aj Yarvin má libertariánske a IT pozadie. S demokraciou sa intelektuálne rozišiel na prelome storočia pod vplyvom filozofie Thomasa Carlyla, Hansa-Hermanna Hoppeho a tiež v dôsledku zlyhaní amerických pokusov budovať demokracie v Afganistane a Iraku.
Libertariánsko-technologické pozadie je poznať aj na slovníku a rôznych osobných postojoch a črtách Yarvina, ktoré si na Slovensku spájame skôr s progresívnym spektrom. Je napríklad ateistom, ktorý súhlasí s homosexuálnymi manželstvami.
Yarvin je presvedčený, že skutočnú politickú moc v Spojených štátoch má to, čo nazýva „katedrálou“. Ide o neformálne spojenie univerzít a mienkotvorných médií s cieľom ovplyvňovať verejnú mienku. Podobne ako kňazi-brahmani v tradičnom indickom kastovom systéme, aj v Amerike podľa Yarvina existuje do veľkej miery dedičná trieda „brahmanov“, ktorá širokej verejnosti hlása „pokrokové“ hodnoty.
Progresívna ideológia katedrály je tak, ako pri náboženskej evanjelizácii, doručovaná širokým masám. Tie si ju internalizujú spôsobom, ktorý je vlastný fanatickým veriacim. Prijatie tejto ideológie masami však nič nemení na skutočnosti, že ide o škodlivú vieru, ktorá narúša spoločenský poriadok.
Riešenie vidí Yarvin v „ťažkom resete“ alebo „rebootovaní“ systému, nie v postupných reformách. Predstavuje si ho ako príchod amerického „monarchu“, ktorý rozpustí elitné akademické inštitúcie a médiá. Túto novú hlavu štátu nazýva tiež „národným riaditeľom“, ktorého monarchia by fungovala ako startup zo Silicon Valley.
Demokratické vlády sú totiž podľa Yarvina neefektívne a mali by byť nahradené suverénnymi akciovými spoločnosťami, ktorých „akcionári“ (veľkí vlastníci) volia výkonného riaditeľa. Ten má mať úplnú moc, má ju však používať na dosahovanie cieľov akcionárov.
Svoje filozofické zmýšľanie Yarvin označuje za „temné osvietenstvo“ alebo neo-reakcionárske hnutie (NRx). Neprekvapí, že mnohí kritici Yarvinovu filozofiu považujú za modernú variáciu fašizmu. Aj títo kritici sú však ochotní sa s ním rozprávať, dôvod je ten, že „Moldbug“ má ďaleko od presadzovania akýchkoľvek násilných metód uchopenia moci.
Naopak, namiesto aktivity hlása pasivitu, pričom tvrdí, že progresivizmus by bez pravicovej opozície zlyhal. Prívrženci temného osvietenstva by podľa neho mali radšej navrhovať „nové architektúry odchodu“, než sa zapájať do neefektívneho politického aktivizmu.
Diktatúra za dverami?
Yarvinov vplyv netreba preceňovať. On sám hovorí, že od Trumpa neočakáva veľa, nieto naplnenie svojich antidemokratických vízií, na ktoré ani podľa neho ešte „nenastal čas“. Pre New York Times uviedol, že Trump môže veci blokovať, narúšať či vytvárať chaos, ale v skutočnosti jeho vláda naozaj viditeľné zmeny neprinesie.
Neexistuje tiež dôkaz, že by ktokoľvek z Trumpovej administratívy navrhoval odstránenie demokracie. JD Vance pri citácii Yarvina hovoril o jeho myšlienkach v kontexte „de-wokeizácie“, teda odstránenia progresívnej ideológie z amerických vládnych inštitúcií.
Nakoniec aj fakt, že Trump a JD Vance tvoria politiku narúšajúcu progresívny systém, je v protiklade s pasivitou, ktorú navrhuje Yarvin. Za zmienku tiež stojí, že Elon Musk, ktorý je považovaný za druhého najmocnejšieho muža v Amerike, sa vyslovuje za opačné postupy, ako sú tie Yarvinove. Musk sa napríklad vyjadril, že ideálnym vládnym zriadením budúcej kolónie na Marse by mala byť priama demokracia.
Yarvinova filozofia však nepochybne nohu vo dverách americkej elity má a fakt, že dostáva priestor už aj v New York Times ukazuje, ako veľmi sa politická debata za veľkou mlákou posunula.
